na rádiovom výškomere zapnuté varovanie pred nebezpečným priblížením sa k terénu.
Reportérom Slovenskej televízie to potvrdilo ministerstvo obrany. Práve to, že výškomer pilotov nevaroval, mohlo byť jednou z príčin, prečo si jeho posádka nevšimla kopec a so strojom narazila do vrcholkov stromov. Bývalý šéf armádneho letectva Jozef Pivarči tvrdí, že zapnutie varovania na rádiovýškomere je "priamo nariadené v pracovných postupoch posádok dopravných lietadiel". Ak ho posádka nezapla, je podľa Pivarčiho nepochopiteľné, a zrejme tak porušila predpísané pravidlá.
Z výpovedí odborníkov vyplýva, že lietadlo nenarazilo priamo do kopca, ale sa v rýchlosti okolo 220 kilometrov za hodinu dotklo stromov, ktoré ho spomalili, a zrútilo sa. Antonovu chýbalo len niekoľko metrov, aby stromy minul. Pokiaľ by na mieste nebol les, nad kopcom by zrejme preletelo.
Jednou z najdôležitejších otázok vyšetrovania je, prečo piloti nezbadali kopec. Podľa informácií Reportérov STV malo lietadlo v čase nehody vysunutý podvozok. Práve pri vysunutých kolesách sa však nos Antonova zdvihne, čo zhoršuje výhľad z kabíny. Vrchol kopca tak mohol byť mimo zorného uhla posádky a nevaroval ich ani rádiovýškomer.
Piloti podľa Olivera Dzvoníka, odborníka na ľudský faktor v letectve, absolvovali základný kurz zvládania krízových situácií, nie však cvičenie v simulátoroch, ktoré je pre civilných pilotov povinné.
Podľa rôznych výpovedí expertov sa zdá verzia, že pád lietadla spôsobila chyba pilotov, ako najpravdepodobnejšia. Technické príčiny už totiž ľudia z vyšetrovacej komisie vylúčili a ani počasie na mieste nebolo zlé.
Nehoda sa stala nad posledným vyšším kopcom pred košickým letiskom. Posádka Antonova krátko pred tragédiou prebrala navigáciu letu do svojej zodpovednosti. Spôsob "pristátia za vidu" bol v tomto prípade štandardný, povedal skúsený dopravný pilot, ktorý nad miestom nehody letel už niekoľkokrát. Podľa letca nad miestom nešťastia posádky často radšej zvolia relatívne prudké klesanie, aby stihli pristáť a nemuseli absolvovať okruh predlžujúci let o zhruba 10 minút. Ani vysunutie podvozku v týchto miestach nie je ničím neobvyklé, povedal.
Vyšetrovanie najtragickejšej leteckej nehody na Slovensku v posledných desaťročiach ešte nie je oficiálne ukončené. Jeho výsledky zrejme budú známe až o niekoľko týždňov.
Ako funguje rádiový výškomer
Na ukazovateli prístroja, ktorý meria výšku lietadla nad terénom, sa nastavuje hodnota a pokiaľ pod ňu stroj klesne, posádku upozorní hlasným zvukovým signálom. Varovanie sa obvykle nastavuje na 100 metrov nad terénom. Išlo o jediný prístroj na palube, ktorý by mohol pilotov takýmto spôsobom varovať, že sa blíži náraz. Lietadlo totiž nemalo namontovaný dôležitý protikolízny systém EGPWS, ktorý je povinnou výbavou civilných dopravných lietadiel kategórie An-24. Antonov ako vojenský stroj však túto povinnosť nemal, a pri jeho poslednej modernizácii EGPWS do lietadla nedali.
(knm)
Milan Vanga: Nepotrdila sa príčinná súvislosť
"Čo sa týka rádiovýškomeru, isté veci z vyšetrovania nasvedčujú tomu, že tento prístroj skutočne nastavený nebol tak, ako mal byť. Treba však jasne naformulovať aj to, že nastavenie rádiovýškomera nemôže byť považované za príčinu nehody lietadla, doteraz nebola potvrdená súvislosť," povedal nám včera na margo informácií o rádiovýškomere hovorca Ozbrojených síl (OS) SR Milan Vanga. "Všetko môžu potvrdiť alebo vyvrátiť výsledky technických expertíz, ktoré ešte stále robia v košickom vojenskom leteckom skúšobnom a technickom ústave. K údajne vysunutému podvozku pred haváriou môžem povedať len toľko, že táto informácia nám zatiaľ nebola oficiálne poskytnutá, ani potvrdená."
Podľa M. Vangu vyšetrovatelia majú snahu čo najpresnejšie nehodu vyšetriť a nechcú zavádzať čiastkovými informáciami.
"Neprospeje to nielen vyšetrovacej komisii, ale ani pozostalým či verejnosti. Potvrdzovanie čiastkových informácií má podľa nás zavádzajúci charakter," dodal M. Vanga.
(sam)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
