chodili do prírody," hovorí. Na svojich víkendových potulkách najprv spoznávali Slovensko. Ich doménou bol Slovenský raj. Potom sa pustili do pohorí ako Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Beskydy, Javorníky či Karpaty. Neskôr prišli na rad Jeseníky a Krkonoše. Ich prvou zahraničnou akciou boli poľské Tatry, nasledovali rumunské a bulharské hory. Turistike, ktorá ho zachvátila pred rokmi, zostal verný dodnes.
Doktor Chovanec má v turistike prvú výkonnostnú triedu, dokonca vlastní titul majster turistiky. Má zlatý odznak turistu a je aj cvičiteľom turistiky. Jeho meno sa niekoľkokrát objavilo vo vyhodnotení ankety Najlepší športovec okresu. Keď ako mladý lekár prišiel v roku 1975 do Bardejova, oslovil ho turistický oddiel. O tri roky sa stal predsedom okresného klubu turistov a túto funkciu vykonáva dodnes.
Bardejovskí turisti v priebehu roka uskutočnia zhruba pätnásť akcií pre verejnosť. V zime sú ich doménou bežky. V lete robia pešiu turistiku, sadajú na bicykel, alebo splavujú vody. Chodia aj na medzinárodné podujatia. Boli v Španielsku, Grécku, Anglicku... „Pomaly niet krajiny v Európe, v ktorej by bardejovskí organizovaní turisti neboli," skonštatoval.
Z ciest, ktoré sám vykonal, si spomína na Zakarpatskú Ukrajinu. Boli to dva týždne na bicykli, ešte za socializmu. Výjazd na Ukrajinu sa uskutočnil na pozvanie Malijcov: „Je to národ, ktorý žije pri Volgograde. Mali sme na nich kontakt a tak nás pozvali. Bola to krásna akcia. V rámci nej sme urobili aj výstup na najvyšší vrch Ukrajiny Hoverlu."
Považuje si aj cestu z Bardejova do Ašu na bicykli: „Nešli sme po hlavných cestách, ale juhom Slovenska, o ktorom sa hovorí, že tam veľa zaujímavého nie je. My sme však zaujímavosti objavili." Poslednou akciou, na ktorú rád spomína, je cesta, ktorú robil už so svojimi tromi synmi. Je to svätojakubská cesta. Išli na bicykloch z Francúzska cez Pyreneje, prešli celým severným Španielskom až do Santiaga de Compostela. Celá trasa má okolo 760 kilometrov.
„Každý, kto sa do Composteli vyberie a zaregistruje sa, dostane preukaz pútnika. Tento ho oprávňuje za symbolickú cenu prespávať po trase v ubytovniach. Keď príde skoro, turista má k dispozícii posteľ, keď neskôr, musí späť na zemi a keď veľmi neskoro - ako my, lebo každý deň sme robili približne sto kilometrov, tak už sa nájde miesto len v záhrade."
Keďže turistiku robia s Chovancom aj jeho chlapci, spýtali sme sa ho na manželku. „Chodí aj ona, nie síce na hrebeňovky, ale ak na to príde, obuje si aj bežky," pousmial sa. Existuje taká krajina, ktorú by chcel navštíviť? „Sny človek musí mať stále. Nemôžem sa dostať do Albánska. Nedarí sa. Táto horská krajina ma veľmi láka," povedal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
