pravda. Archeológovia majú bohaté skúsenosti s tým, že ľudia nájdu zlaté dukáty, no zo strachu, neznalosti, ale aj chamtivosti tento nález taja a dlhé roky sa nikomu nepriznajú. Tak ako to bolo napríklad v Bystranoch. Rozprávanie archeológa Mgr. Mariána Sojáka a bývalého miestneho správcu farnosti Mgr. Jozefa Krišandu, tak to je príbeh o dôvere, diskrétnosti, ale aj ľudskej neznalosti a strachu.
Všetko sa začalo tým, keď prednedávnom známy prezradil M. Sojákovi, že medzi ľuďmi počul o tom, ako v Bystranoch našli poklad. "Keby som za tými ľuďmi prišiel ako cudzí človek a k tomu odborník, iste by sa báli, že im dukáty vezmem. Podľa mňa sa farár určite medzi ľuďmi teší dôvere, preto sme práve jeho poprosili, aby k dotyčnej rodine zašiel," popísal M. Soják.
Zašli sme za bystrianskym kňazom. Zvláštnym riadením osudu sme s ním hovorili krátko pred jeho náhlym odchodom na druhý svet. Stihol sa s čitateľmi KORZÁRA podeliť o malé tajomstvo. "Navštívil som tých ľudí. Opatrne, ba až diplomaticky som sa ich pýtal na spomínaný nález. Popísali mi, ako dukáty našli, bolo ich spolu deväť, bohužiaľ, zachovali sa iba štyri z nich. Svoj dukát mi poskytli na výpožičný reverz a kontaktovali ostatných známych a príbuzných, aby tiež požičali na odborné skúmanie svoje dukáty. Týmto ľuďom som sľúbil diskrétnosť, jednak kvôli ľudskej závisti, jednak kvôli rôznym priekupníkom a vykrádačom nálezísk," vysvetlil nám bystriansky farár.
Spomínaná rodina našla osem dukátov v roku 1957 pri kopaní ryhy na odvod dažďovej vody v hĺbke asi jeden meter. Boli zlepené hlinou, takže tvorili akýsi valček. O štyri roky našli v poradí posledný zlatý dukát na tom istom mieste. Presnejšie povedané - "našiel" ho kôň, ktorý ho vyhrabal kopytom. Domáci pán dukáty rozdal svojim deťom a známym. Zrejme sa ktosi kdesi so vzácnym kúskom v priebehu takého dlhého času pochválil a to sa dostalo do uší archeológa M. Sojáka.
Bohužiaľ, zachovali sa iba štyri dukáty. Kuriózne je, že ľudia sa priznali, že z jednej mince si dali zhotoviť zlaté zuby. Druhú zase vlastník prevŕtal a nosil ju na krku ako prívesok. Podľa odborného skúmania išlo o naozaj vzácne dukáty. "Išlo o tri uhorské razby a jednu razbu benátsku z konca 14. storočia a začiatku 15. storočia," uvádza M. Soják.
Vo vtedajších časoch išlo o vzácne peniaze, ktoré sa vôbec na domácich trhoch nevyskytovali. Ukladali sa do truhiel a vyvážali na zahraničné trhy. V súčasnosti má jedna z nich hodnotu minimálne 10-tisíc korún. Bežný smrteľník nemal vtedy to šťastie takýto dukát vidieť či dokonca vlastniť. "Vlastnil ich zrejme obchodník alebo mešťanosta. Prečo ich zakopal, to sa môžeme iba domnievať. Možno bola na príčine vojna, choroba či lúpež," dodáva Soják.
A ako máme postupovať, ak nájdeme zlatý poklad? "Podľa súčasného zákona je to vlastníctvo štátu. Preto je povinnosťou nálezcu odovzdať ho. Patrí mu však 20 percent ako nálezné z hodnoty, ktorú určí súdny znalec. Ľudia si často neuvedomujú, že takýto nález má obrovskú historickú hodnotu. Môžeme ich odborne vyhodnotiť a pomocou nálezov zdokumentovať históriu," hovorí v závere archeológ zo Spiša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
