mís, svietnikov, šálok či tanierov človek dotkne vlastnou rukou, cíti to magické chvenie, aké muselo byť na počiatku. Na počiatku toho zázraku, ktorému sa vraví - tvorba. A keramikár Peter Smik z Hôrky dobre vie, že ten zázrak neprichádza sám od seba, ale je výsledkom dlhého skúšania, večných pokusov, omylov i drobných prekvapení.
"Keramika je o večnom skúšaní a sklo je alchýmia. Keramikom sa človek stane, až keď umrie, dovtedy je to neustály proces hľadania. Čím si v keramike človek sám neprejde, tým nie je. Darmo sú o nej popísané milióny kníh, len vlastným skúšaním sa môže dopracovať k cieľu," tvrdí Peter Smik, ktorý sa k voľnej tvorbe odhodlal až po rokoch hľadania.
Prvé koketovanie s hlinou a tvarmi prišlo v časoch, keď študoval na popradskej priemyslovke. Práca s formami, možnosť dať svojim nápadom vlastné tvary mu ukázala, že toto je cesta, po ktorej by rád šiel. Táto okúzľujúca hra však mala ešte stále len takú malú privátnu podobu. Peter Smik potom dlho iba blúdil v svojich túžbach a snoch, hlavou mu leteli stovky otázok, na ktoré hľadal odpoveď. To správne nakopnutie, moment odhodlania začať pracovať na tom, čo má skutočne rád, prišlo až neskôr. Naštartoval ho kamarát a keď Peter odhodil okovy strachu, rozhodol sa vyskúšať, či sa uživí keramikou. Najprv sa pokúsil preraziť na trh. Vyrobil kopy svietnikov s anjelikmi a dúfal, že pred Vianocami "zaberú". Stal sa však pravý opak.
"Nebolo to to, k čomu mám naozaj vzťah, preto to aj tak dopadlo, všetky svietniky zostali stáť. Až tam som pochopil, že musím ísť vlastnou cestou, že sa nemôžem nechať ovplyvniť trhom, anjelikmi, ale že to, čo cítim, musí byť v hline, s ktorou robím, aj vidieť. Aby človek, ktorý si ten môj tanier ohmatá, pocítil, že je to tvarované mojimi rukami, že to nie je tvar vystrelený zo stroja, že tá hlina má svoj vlastný príbeh," spomína keramikár na podnety, ktoré ho posunuli k samostatnosti.
Dnes už má za sebou vyše päťročnú púť voľnej tvorby, ateliér plný fascinujúcich nápadov a dobrý pocit, že ísť za vlastným snom nie je márne. Vypovedajú o tom keramické plastiky, nápadité dlažby s mozaikami, neopakovateľná úžitková keramika, ale aj vitráže či svietidlá. Všetky tieto objekty v sebe nesú pečať Smikových nálad a pocitov. Inšpiráciu nachádza všade, ako tvrdí, prináša ju každodenný život sám.
"Vzťahy, život, príroda. To sú momenty, ktoré nesú v sebe silu, akú sa snažím zaznamenať. Nepracujem dlhodobo na nejakej téme, nerozvíjam jeden motív, život prináša nové pocity a niečo z nich chcem trvalo zachytiť. Je to aj istá terapia, akoby som všetky tie otázky, ktoré mi roky blúdili hlavou, teraz spracované dával von, posúval ďalej," hovorí keramikár Peter Smik.
Hoci pracuje všetkými možnými technikami, skúša rôzne kombinácie, jeho doménou je voľne tvarovaná keramika, rôzne kombinácie hliny, šamotovej hliny, kameniny, robí s pigmentmi. Vyskúšal si aj fusing v peci roztaví sklo a cez formy ho natvaruje do rôznych kombinácií, spája tiež keramiku so sklom, nebojí sa vitráží, svietidiel, stále je pre neho prioritným magnetom hlina.
"Je to akoby istá závislosť. Keď ju chytíš do ruky, cítiš jej tvárnosť, všetky tie možnosti, ktoré v sebe má, akoby sa otvárala nejaká brána a ty vstupuješ do toho otvoreného priestoru predstavivosti a máš milión možností, len sa ich netreba zľaknúť. V tom je tá krása," uvažuje.
Rád sa s hlinou vyhrá, rád v nej zanecháva svoje vrypy, tvrdiac, že práve vryp bol prvým spôsobom zdobenia hliny, človečia stopa v odkaze zeme. Nie je remeselníkom, ktorý si na hrnčiarskom kruhu vytočí vytúžený tvar, je skôr objaviteľom, ktorý v hline hľadá jej vlastný tvar a prenáša doň svoj pocit.
Ešte teraz dokončuje veci, ktoré si priniesol z malého súkromného plenéru, ktorý s maliarom Mariánom Čižmárikom v jeseni absolvovali v Levočských vrchoch. "Priniesol som si veľa surových objektov z hliny, teraz ich postupne vypaľujem, glazúrujem, robím s pigmentom. Až keď tie veci vyjdú z pece, môžem povedať, či je to ono. Nič nemusí byť také, ako som si predstavoval, to je práve tá mágia, to čakanie na moment poznania a pravdy. Aj polovica vecí môže skončiť ako nepoužiteľná v koši. A pôjdeme ďalej," konštatuje keramikár a zatiaľ čaká, kým vychladne pec a on ju otvorí, aby zistil, či hlina, s ktorou sa toľko maznal, nesie tú správnu podobu jeho pocitového odkazu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
