s kruhmi pod očami. Pani Jitka dievčatká dojčí a krúti sa okolo nich hlavne počas dňa, otecko zas výdatne pomáha s nočným kŕmením a prebaľovaním. Deti však rád pomazná aj prebalí, kedykoľvek to ide. Odkedy pred dvoma mesiacmi opustili nemocnicu, ich rodičia sa ešte poriadne nevyspali. Ale rodičovstvo by nevymenili za nič.
"Na deti sme sa veľmi tešili, aj na tie prebdené noci. No i keď sme sa pripravovali na všetko, čo nás čaká, je to predsa len iné. Dievčatá o sebe dávajú dosť vedieť, vstávame k nim obyčajne trikrát za noc. Je to o to náročnejšie, že sú dve - ak kričia obe naraz, jeden s nimi má čo robiť. Viem ich síce sama nakŕmiť, ale na ruky ich naraz nevezmem, aby som ich utíšila," hovorí 50-ročná Jitka, ktorej k tehotenstvu pomohla asistovaná reprodukcia. Umelé oplodnenie jej umožnilo naplniť veľký sen. Rodičovstvo označuje najstaršia slovenská prvorodička za najkrajšiu vec na svete. Aj keď je v tomto veku detí aj veľmi náročná.
"Je to práca na 24-hodín denne. Odopierať si musím teraz všetko, s manželom sa v pokoji ani nenaraňajkujme. Ale neprekáža nám to, všetku svoju energiu venujeme dvojčatám. Koníčky mi momentálne ani nechýbajú, deti vypĺňajú všetok môj čas. Sú prácou, relaxom i posilňovňou, pretože zdvíhať ich na ruky či bojovať s dvojitým kočíkom so závejmi dá poriadne zabrať," smeje sa šťastná mamička, ktorá si pochvaľuje manželovu výdatnú spoluprácu. S deťmi tiež pomáha Jitkina mama, 78-ročná pani Helena. Je už babičkou dvoch dospelých vnúčat a nedávno sa stala prababičkou, ale na dcérine deti sa veľmi tešila. S Jitkou a dievčatami trávi vždy niekoľko dní, potom si odíde na chvíľu oddýchnuť, pretože starostlivosť o také malé deti je podľa nej veľmi náročná.
"Je to naozaj obrovská zmena," poznamenáva Štefan Ižo popri prebaľovaní malej Natálky, ktorá rovnako ako Veronika zdedila jeho modré oči.
Ako všetky deti, aj oni sa najlepšie cítia na rukách svojich rodičov. Tiež sa radi kúpu, milujú hudbu z kolotoča nad postieľkami a páči sa im voziť v kočíkoch či nákupných vozíkoch. Aj keď nemajú ešte ani tri mesiace, na nákupe už boli niekoľkokrát...
Dievčatá prišli na svet 1. decembra a z nemocnice ich pustili tesne pred Vianocami. Veľký šok spôsobili dvom mačkám Ižovcov, ktoré ich niekoľko hodín nedôverčivo obchádzali a zazerali na ne ako na nežiaducich votrelcov. Na nové prírastky do rodiny si však zvieratká rýchlo zvykli a teraz o ne javia veľký záujem. Najmä keď plačú, akoby im chceli sami nejako pomôcť.
"Aj sme uvažovali nad tým, že ich dáme preč. Ale kam? Na ulicu by sme ich nevyhodili a nájsť im nový domov nie je jednoduché. Tak tu s nami žijú ďalej, ale majú zakázaný vstup do spálne. Odobrila nám to aj lekárka, ktorá prišla deti po prepustení z nemocnie pozrieť. Mačky sme pred ňou chceli schovať, ale zabudli sme na prútený košík, takže sme boli hneď odhalení. No lekárka voči nim nemala vážnejšie námietky. Navyše vraj trvá aj dva roky, kým sa byt zbaví všetkých alergénov. Dať zvieratá preč by preto ani nemalo veľký zmysel," vysvetľuje Jitka, podľa ktorej zvieratá deťom zjavne neprekážajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
