prípadné dohodnuté stretnutie či prijatie lekárom s dostatočným predstihom. Je totiž viac ako pravdepodobné, že včas a s pokojnými nervami do cieľa nepríde, výťahy určené pre verejnosť sú katastrofou.
Naposledy som sa o tom mala možnosť presvedčiť v utorok tento týždeň. Pred oboma výťahmi množstvo ľudí čakajúcich na šancu, aby sa mohli dostať tam, kam patria. Samozrejme, že, keď sa prvý výťah konečne dostal na prízemie, natlačilo sa do neho viac ľudí ako je povolená kapacita. Po zvukovej výzve, že výťah je preťažený, si ľudia takmer hádzali korunou, kto z neho vystúpi, nech sa s ostatnými môže pohnúť. Tiež som bola medzi tými, čo ho "preťažovali." Po ďalších asi 5 minútach čakania sa na prízemie dostal konečne aj druhý výťah, ktorý má vo vnútri označenie B. Do neho som sa, i keď priznávam, že trošku som pritom využila aj lakte, dostala. Sláva, vydýchla som si. Výťah sa pomaly, doprevádzaný čudnými zvukmi a otrasmi, ktoré ako keby naznačovali jeho posledné hodiny, pomaly, pomaličky plazil z poschodia na poschodie. Keď došiel na 15-te a vystúpila predposledná spolucestujúca, namiesto toho, aby išiel na 16-te poschodie, kam som sa potrebovala ja dostať a kam ho smerovalo aj svietiace tlačítko, výťah zatrucoval. A pustil sa smerom dolu. Ešte šťastie, že sa medzitým zastavil na 11. poschodí, i keď nikto ani nenastupoval, ani nevystupoval, a tak som sa nezviezla na prízemie, kde čakalo opäť množstvo ľudí...
Nechce sa mi veriť, že sa s problémom výťahy nedá niečo urobiť. Niečo, čo by návštevy nemenilo na smiešne stepujúcich a hore-dolu pobehujúcich ľudí a čo by bolo dôstojné takéhoto obrovského nemocničného komplexu.
lia
Autor: Výťahy skúškou trpezlivosti?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
