Jeden deň kladú ministrovi otázku, na druhý deň si vypočujú odpoveď
Poslankyňa NR SR, Košičanka Ing. Jarmila Tkáčová, sa pred pár dňami vrátila z pracovnej návštevy v Estónskej republiky. Bola členkou delegácie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorá túto pobaltskú krajinu navštívila na pozvanie kolegov z Výboru pre pôdohospodárstvo estónskeho parlamentu.
"Na cestu som sa tešila, Estónsko má pre nás predsa len nádych exotickej krajiny," rozhovorila sa J. Tkáčová. Radosť a očakávania však, aspoň v jej prípade, trošku naštrbilo zistenie, že do hlavného mesta Estónskej republiky Tallinu neleteli z Bratislavy či z rakúskeho Swechatu, ale najprv sa lietadlom premiestnili do Prahy. Až odtiaľ zamierili do cieľa cesty. "Namiesto dvoch som teda musela absolvovať štyri lety, i keď pobyt vo vzduchu dvakrát neobľubujem."
Ešteže to neboli dlhé lety. Od vzlietnutia v Prahe po pristátie v Talline prešli len asi dve hodiny. "Keď sme zosadli, mierne ma striaslo. V Prahe, pri odchode, bolo príjemných plusových 10 stupňov Celzia a v Talline mínus 16 stupňov. Okamžite som oľutovala, že kožuch, ktorý som pôvodne chcela do batožiny pribaliť, ostal v Košiciach. Nechcelo sa mi ho ťahať, pretože som si hovorila: ´Jarmila, ideš k moru, tak načo kožuch. Len som pozabudla, že k Baltskému...´ Zimné strasenie ale oteplila milá pozornosť. Predseda estónskeho výboru pre pôdohospodárstvo, ktorý delegáciu na letisku vítal, mal pre každú z oboch dám ružičku.
Keď sa zložili v hoteli v strede mesta, po obede a odborných rozhovoroch ich čakala návšteva estónskeho parlamentu. Doplnená krátkym výkladom dejín, ktoré by sa dali nazvať aj dejinami boja za nezávislosť. Niekedy v 12. či 13. storočí Estónsko totiž obsadili Švédi, potom na dosť dlhý čas Nemci. Po nich prišli Rusi, ktorých vystriedali "Sovieti". Samostatnosti sa krajina dočkala až po roku 1991, keď získala nezávislosť.
Na utíšenie majú zvonček a kladivko
Rokovacia sála estónskeho parlamentu je podľa opisu J. Tkáčovej prekrásna, vytvorená v klasicistickom štýle. Počas zasadnutí v nej sedáva 101 poslancov, čo je v prepočte na počet obyvateľov, (Estónsko má vyše 1,3 milióna), viac ako u nás. "Asi 20 percent, podobne ako v našom parlamente, predstavujú ženy. Koaličnými parlamentnými stranami sú Estónska strana stredu, Estónsky ľudový zväz a Estónska reformná strana. Opozičnými Sociálno-demokratická strana, Únia za vlasť a Res Publica. Na chvíľu som sa postavila aj za predsednícky stôl. I keď rečniť som nemala komu. No aspoň ten pocit...," zažartovala si J. Tkáčová.
"Páčilo sa mi, že predsedajúci má pripravený zvonček, ktorým zrejme krotí prípadnú hara-varu. A keby ani to nestačilo, má aj druhé ´tíšitko´ - kladivko. Také aké zvykne byť v súdnej sieni. Je možné, že aj v tomto parlamente majú počas rokovaní občas veselo..." I keď veľmi pravdepodobné to nie je. Slovenská výprava sa musela trošku aj pousmiať, keď sa pozrela na rozpis rokovaní. Kým slovenský parlament má počas jedného zasadnutia aj 100 bodov, estónski kolegovia mali takýto program: Pondelok: celodenné rokovanie - otázka ministrovi obrany. Utorok: celodenný program - odpovede ministra obrany Streda: celodenný program - otázka ministrovi... a takto to pokračovalo do piatku. "Poslanci sa asi musia ´vážne´ zamestnávať, lebo už majú všetko vážne v skutočnosti vyriešené. Alebo sú šikovnejší ako my, v našom, slovenskom parlamente. No aj oni, ako priznali, nie sú medzi občanmi práve najobľúbenejší. Zrejme je to celosvetový trend..."
Držia sa histórie, na ktorú sú pyšní
Na Estónsku výrazne vidieť vplyv Nemcov, ktorí v krajine dlho vládli. Ešte aj gastronómia je nimi ovplyvnená. Keď sa Estónca spýtate, čo je jeho tradičné jedlo, začne menovať nemecké... Podobne je to pri architektúre Tallinu, ktorá má z väčšej časti klasickú nemeckú strohosť.
"Počas druhej svetovej vojny bolo síce asi 60 percent budov mesta zničených, no prekrásne gotické historické jadro, ktoré stojí na kopci, sa zachovalo takmer neporušené. Tallin je známy tým, že je v ňom jediná baroková stavba. Je to kaštielik, ktorý dal Peter I. Veľký postaviť pre manželku Katarínu. Dokončenia sa však nedožil." Súčasťou kaštieľa mala byť záhrada podobná známym záhradám vo Versailles. Tento zámer sa síce nezrealizoval, no záhrada je napriek tomu úchvatná. Patrí k nej obrovské jazero, na ktorom sú každý rok v máji pravidelne baletné predstavenia Labutieho jazera.
"Keď som už spomenula architektúru, nekaždodenné pre mňa bolo, že vedľa seba stoja prezidentský palác, kaštieľ pre Katarínu a o pár krokov ďalej drevené vidiecke domčeky," pokračovala J. Tkáčová. Estónsko, aspoň tak to bolo slovenskej delegácii prezentované, je charakteristické tým, že hoci je rozlohou asi ako Slovensko, až okolo 70 percent obyvateľstva žije v 30 väčších a menších mestách. V časoch, keď sa vidiečania začali sťahovať do miest, so sebou si priniesli charakteristickú vidiecku architektúru, teda spomínané domčeky.
"Vidiek po estónsky, lebo aj na ten sme sa dostali, to je farma, potom asi 500 metrov nič, ďalšia farma a zase 500 metrov nič. Ich dediny vyzerajú celkom inak ako naše, kde je dom pri dome." Farmy sa zväčša sústreďujú na chov kráv a spracovanie mlieka. Estónsko, keďže leží na severe, v chladnejšej oblasti, nemá veľké možnosti rozvoja poľnohospodárstva. Dopestuje sa síce raž a obilie, ale nie dostatočnej kvality, a tak veľa obilovín krajina dováža. Preto sa, čo sa týka poľnohospodárstva, sústreďujú na produkciu mlieka.
"Keď sme sa boli pozrieť na farme, pozvali nás aj do tradičnej fínskej sauny. Muži pozvanie využili, no my, dve baby, ani počuť. Sedeli sme pri piecke a zohrievali sa, lebo všade bola skutočná zima. Musím to spomenúť, pretože som premŕzala na kosť." Z chladu sa J. Tkáčová vrátila radšej k príjemnejším zážitkom a poznatkom. Prekvapilo ju napríklad, že až 85 percent Estóncov kupuje domáce potraviny. "Dokonca majú súťaž o kvalitné domáce potraviny. Tie, ktoré si to zaslúžia, dostanú jedno z dvoch log. Buď je to ďatelinka, čo znamená, že je to ekologická potravina, alebo lastovička ako potvrdenie toho, že potravina je skutočne kvalitná. Občania si pri kúpe tieto označenia všímajú. Zrejme sú u nich aj predaj domácich výrobkov, aj ceny kvality, lepšie spropagované ako u nás."
Prekvitá čierny trh s alkoholom
Nech je človek doma alebo kdesi na cestách, vždy je aj jedlom živí. Estónčania si v jedle, aj vo vzhľade a vybavení reštaurácií a krčmičiek, potrpia na tradície. "Pred vchodom napríklad svietia sviečky. Vo vnútri svetlo robia len sviečky a otvorený oheň. Žiadna elektrina. Našim požiarnikom by sa pri čomsi takom určite zježili všetky vlasy na hlavách. Pred vchodom nás privítali dievčatá v krojoch, ktoré nám umyli a utreli ruky." Prečo? Preto, lebo ako im povedali, príbory tam nemajú, takmer všetko sa konzumuje rukami. Kým Slováci jedli, na vyvýšenom pódiu traja hudobníci vo zvláštnom oblečení ťahali staromódnu melódiu.
Varí sa podľa starých receptov vytiahnutých z archívov. "Ponúkli nám napríklad chrenovú a syrovú pastu a k nim chlebík. Neviem, aká môže byť technológia jeho výroby, no určite bol bez droždia, lebo nebol nakysnutý. Jedol sa teplý a kúsky sa ulamovali. Treba ho však zjesť rýchlo, lebo keď začne chladnúť, kôrkovatie." Na stole boli v mištičkách tiež brusnice, kyslé uhorky a jazyk v marináde. Došlo aj na klasickú kyslú kapustu a varené jačmenné krúpy, ktoré u nás už pomaly nepoznáme. A ešte im naservírovali údené kurča a pečenú bravčovinu na pive. Polievky Estónci nejedia, zato ryby sú neodmysliteľnou súčasťou jedálnička. "Keď sa kolegovia spýtali na zemiaky, takmer sa v krčmičke urazili, lebo, keďže varia všetko podľa starých receptov, zemiaky vtedy poznali ešte len v Amerike..."
Pri debate o jedle a pití sa J. Tkáčová pristavila pri téme pivo. Ona ho neochutnala, no kolegovia si dali. Jedno malo škoricovú a druhé bylinkovú príchuť. Obľúbeným estónskym nápojom je tiež domáci likér - volá sa Vana Talin (Starý Talin). Je to taká tmavohnedá, bylinkovitá, 45-percentná tekutina. Dobre sa pije, lebo je sladučká, no ako Estónci povedali, ten bolehlav na druhý deň...
"Ja som ochutnala víno," priznala J. Tkáčová. "Chutilo mi, no bola som sklamaná z toho, že žiadne slovenské nemali. V Estónsku poznajú len nemecké víno, prípadne austrálske a francúzske. Kto vie, či by to nemohla byť pre slovenských vinárov príležitosť, etablovať sa na trhu tejto krajiny. Kupovať by sa víno určite kupovalo, pretože Estónci zarábajú o čosi viac ako my. Priemerný plat je 500 EUR."
V Estónsku sa môžu tešiť z turistického ruchu. Ročne príde aj 6 miliónov turistov, čo je úctyhodné číslo. Aj keď, ako sa J. Tkáčová dozvedela, na tomto objeme má dosť veľký podiel tzv. alkoholová turistika. Asi 83 kilometrov vzdušnou čiarou od Tallinu sú totiž fínske Helsinky. Z druhej strany je približne rovnaká vzdialenosť do Stockholmu vo Švédsku. "Obe tieto krajiny sú známe tým, že daň z alkoholu je u nich veľmi vysoká. V Estónsku o poznanie nižšia. A tak Fíni a Švédi chodia nakupovať ´grády´ hlavne do Tallinu. Negatívom tejto turistiky je, že v krajine dosť výrazne funguje čierny trh s alkoholom. A ´barónom´ sa asi dobre darí, lebo na pobreží stojí nejedna pekná vilka...," pridala J. Tkáčová ďalšiu zaujímavosť.
Estónčina patrí, podobne ako maďarčina alebo fínština, do vetvy jazykov ugrofínskeho pôvodu. Estónci však skôr porozumejú Fínom ako Maďarom. Vekovo starší vedia aj rusky, no neveľmi chcú hovoriť. Mladí okrem estónčiny rozprávajú takmer všade a všetci po anglicky.
Okrem iného slovenskej delegácii premietli hostitelia aj film s názvom Najkrajšie veci z Estónska. Zachytáva krásy krajiny, históriu, zaujímavosti. Súčasne s filmom "bežia" titulky typu: Toto je krajina, z ktorej pochádzam. Tu sa narodili moji prarodičia a rodičia. Tu žijem aj ja... "Nedalo mi nespýtať sa, komu sa v školách premieta, ktorej vekovej kategórii. Dostala som odpoveď, že síce ho ešte v školách nepremietali, ale vraj je to výborný nápad. Dala som im teda tip... ."
A ešte jeden zážitok J. Tkáčovej z letiska. Ak má niekto diplomatický pas, len prejde cez turniket, či nemá pri sebe zbraň, ale inak ho nekontrolujú. Teda, nemali by. "My sme si dali kufre do batožiného priestoru, no kolega, predseda výboru, si zobral tašku k sebe. A colníčka, ktorá si zrejme jeho pas nevšimla, mu takmer celý kufrík rozhádzala. Poslanec sa veľmi nahneval a nezdržal sa výčitky: ´to sa len vám, Rusom, môže stať. A oheň bol takmer na streche..., pretože Estónci sa hnevajú na to, ak im niekto povie, že sú Rusi."
Počas pobytu mali Slováci na prechádzky obchodmi a nákupy veľmi málo času. J. Tkáčová stihla akurát kúpiť pekný sveter manželovi. Taký pekný, teplý, s fínskym vzorom. Deťom zobrala nejaké sladkosti a sebe nič. Ona bude mať na Estónsko len spomienky a pár fotografií.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Nová výstava v STM
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
