"Mužstvo, aké hralo v Lillehammeri, už nikdy viac nebude"
MUDr. Miloslav Klíma liečil rany na duši i na tele našej hokejovej elity sedem sezón (od roku 1992 do roku 1999), so slovenským "nároďákom" precestoval kusisko sveta, ako lekár výpravy sa zapísal do štatistík niekoľkých svetových šampionátov, bol pri mužstve, ktoré sa vyšplhalo z nehostinného údolia až na úpätie hokejového Olympu, na olympijských hrách okoštoval z oboch súdkov - radosti i sklamania. Zažil prienik do špičky v Lillehammeri i naše naganské Waterloo.
"Myslím si, že také družstvo, aké hralo v Lillehammeri, už nebude nikdy viac. Celý turnaj bol veľmi dobrý, tak, ako sme ho rozbehli zápasom so Švédmi. A nebyť niektorých verdiktov rozhodcov v súboji s Rusmi, mohli sme dopadnúť ešte lepšie. Trošku v tom bola aj politika ich trénera Viktora Tichonova, Rusi si predsa nemohli dovoliť, aby ich vyradilo mladé Slovensko, tak nás trochu priškrtili. Ale aj tak bolo šieste miesto pre tím, ktorý hral prvý raz na takom veľkom turnaji, vynikajúce," je Miloslav Klíma rád, že mohol byť pri tom. "Celé hry boli prekrásne, počnúc organizáciou, atmosférou, cez nádherné počasie, až po krásne úspechy našich športovcov. Aj vtedajší šéf nášho olympijského výboru profesor Černušák vravel, že na krajšej olympiáde ešte nebol. A to ich mal na konte jedenásť či dvanásť. I keď som nemal na starosť len hokejové družstvo, zostal čas aj na návštevu iných športovísk a súťaží. Videl som mužskú bežeckú päťdesiastku, skoky z deväťdesiat metrového mostíka i freestyle. Len do stredísk, kde prebiehalo alpské lyžovanie, a do Hamaru, kde mali svoj stan krasokorčuliari, bolo trošku ďaleko. A tá nádherná modrá obloha počas celých dvoch týždňov... Iba v prvý deň, počas otváracieho ceremoniálu, trošku snežilo, a potom sa zatiahlo, ale iba máličko, až v posledný deň hier. Krásne boli aj štadióny, na ktorých prebiehal hokejový turnaj. Najmä hala v Gjöviku, jaskyňa vytesaná do skaly, je skutočná rarita."
Nagano, o štyri roky neskôr, bolo celkom iné. "Najmä pre to hokejové sklamanie a nešťastnú kvalifikáciu do hlavného turnaja. Trošku sa taktizovalo kvôli hráčom, ktorí prichádzali z NHL, navyše veľké zdravotné problémy mali Jerguš Bača i Pukalovič. Aj preto sme nezvládli rozhodujúci zápas s Kazachstanom a prehrali ho 3:4. Potom sme už mohli iba fandiť Čechom, boli sme pri tom, keď vo finále zdolali Rusov 1:0. Naše vzájomné vzťahy boli, a myslím, že dodnes sú, veľmi dobré. Vždy sme mávali šatne vedľa seba, na majstrovstvách sveta i olympijských hrách."
Pred Turínom je bývalý lekár národného hokejového tímu trošku opatrný. "Často sme odprevádzali mužstvo na svetové podujatie s veľkými nádejami, a potom to dopadlo neslávne. Dúfam, že sa nezopakuje Nagano či Salt Lake City a prajem mu, aby dosiahlo lepšie umiestnenie ako my v Lillehammeri. Ale ako pozerám na tie súpisky, bude to veľmi ťažké, všetko hráči z NHL, švédskej, fínskej, ruskej ligy... Aj ten program je dosť našliapaný, v skupine za sedem dní päť ťažkých zápasov, stačí jedno potknutie a môže sa to s nami viezť. Treba si uvedomiť, že nemáme najmladšie mužstvo, sú tam aj hráči okolo tridsiatky, Bondra má tridsaťosem. A treba už perspektívne myslieť na rok 2011, keď kandidujeme na usporiadanie majstrovstiev sveta. Myslím si, že dostať sa v Turíne do osmičky by bol veľmi dobrý výsledok, medzi poslednú štvoricu, vynikajúci."
mat
Autor: Narodeninový Darček
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
