"Musia si uvedomiť, že olympiáda je iba raz za štyri roky"
Vincent Lukáč prepotil dres s levíčaťom na prsiach na dvoch olympiádach. "Zažil som sklamanie i radosť. Piate miesto v Lake Placid i strieborné medaily zo Sarajeva. Na olympijských hrách v USA v roku 1980 som bol najmladším hráčom mužstva, a to som mal už dvadsaťpäť. Ale nominácia bola veľmi ťažká, veď tréneri ju zostavovali z hráčov z česko-slovenskej ligy. Na olympijskom turnaji som si zahral asi len preto, že si tam Martinec nešťastne zlomil ruku, nastúpil som v troch zápasoch. Najväčší dojem na mňa urobili Američania, olympijskí víťazi, sprvu neznámi hráči, ktorí sa potom uplatnili aj v NHL. Vyhrali nad Sovietmi, kde sa práve popri starších harcovníkoch už presadzovala päťka Larionov, Krutov, Makarov, Fetisov a Kasatonov. Ten zápas bol pre mňa najsilnejším zážitkom v kariére. V Lake Placid som bol ešte len holub, ale o štyri roky sa mi splnilo to, o čom som tam sníval. V Sarajeve som stál zoči-voči tým hráčom. Striebro bolo veľkým úspechom, ale tá finálová prehra s Rusmi ma dodnes mrzí. Je to totiž naša typická vlastnosť - uspokojiť sa s tým, čo sme dosiahli. Dostali sme sa do finále, nebudeme horší ako druhí. Tak sme nastupovali aj do zápasu o prvé miesto. Keď budeme olympijskí víťazi, bude to fantastické, ak budeme druhí, nič sa nestane. Film toho zápasu mám doteraz pred očami, v tých veľkých šanciach by som si dnes počínal úplne inak. A taký gól, aký dal Koževnikov Šindelovi, keď nahodil puk na zadný mantinel, ten sa odrazil do brankárovho chrbta a odtiaľ do bránky, sa zrodí raz za sto rokov. Kiežby sa to finále dalo vrátiť späť."
Tak blízko k zlatým olympijským medailám náš, slovenský hokej, ešte nebol. V Turíne však rozhodne bude patriť do sedmičky tímov, ktoré si budú brúsiť zuby na cenné kovy. "V NHL je nabitý program prakticky až do začiatku olympijského turnaja. Ale všetky mužstvá majú rovnaké podmienky, prídu jeden deň pred olympiádou. Takže na nič sa nemôžeme vyhovárať. Ani na zranenia. Ako sa pozerám na zmeny v súpiskách, zranených hráčov majú aj Kanaďania, Rusi, Švédi i Fíni. Už som počul preto náznaky alibizmu v našich médiách. A ja alibizmus nenávidím. Každý sa musí pozerať na svoj výkon. Predsa, ten čo nastúpi namiesto zraneného, musí podať raz taký výkon, musí sa snažiť o to viac, aby dokázal, že do nominácie patrí. Keď som ja nebol nominovaný, plakal som doma, že tam nie som. Nechcem prognózovať, ale na prvú štvorku toto mužstvo má, možno aj na medailu. Aj keď jeho slabou stránkou je defenzíva. Osobne by som dal v bráne prednosť Križanovi, ktorý, podľa toho čo viem od zaťa Jirka Biceka, podáva vo Švédsku vynikajúce výkony. Lašák mal veľmi slabú sezónu, nemal takú formu, aby mohol byť jednotkou. Určite by som vsadil na Križana. V obrane si nevyberieme, tam je náš kameň úrazu. Zato v útoku je naša sila. Útok by mal vždy dať aspoň o gól viac ako dostaneme. A samozrejme, aj útočníci by mali myslieť na obranu trošku viac. Rozhodne momentálna forma, hlavne u osobností tímu, prirodzene hokejové srdce, a určite aj šťastie. To mužstvo musí mať. A hovorí sa, že lepší ho má. Či sa nemôže zopakovať Nagano alebo Salt Lake City? Dúfam, že tí hráči sú už natoľko zrelí profesionáli, a poučení z minulosti, že si azda uvedomia, že olympiáda je iba raz za štyri roky..." prehovára im do duše jeden z najlepších strelcov česko-slovenskej hokejovej histórie.
mat
Autor: Narodeninový Darček
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
