roku sa však dala dokopy partia mladých ľudí, ktorá sa spojila s ostrieľanými matadormi a tradíciu ochotníckeho divadla v Kapušanoch obnovili.
Koncom januára mal nový amatérsky divadelný súbor, ktorý si dal meno DiKapy, premiéru hry Klbko. Mala úspech, repríz neustále pribúda a súbor prekročil hranice svojej obce. Režisérsku taktovku pri prvom predstavení divadla DiKapy vzal do rúk skúsený kapušiansky ochotník Vladimír Masrna, ktorý sa divadlu venuje od roku 1979. „Začínal som s deťmi zo základnej školy, s ktorými som nacvičil rozprávkovú hru. Volala sa Rozprávka o baraniciach. Základ tohto detského kolektívu, keď trocha zostarol, mi pomohol vytvoriť súbor, s ktorým sme urobili študentský muzikál Jednotkári a neskôr slovenskú klasiku Pani richtárka. Potom sme hrali aj Jánošíka podľa Vivaldiho od Feldeka, Žinčicu kontra infarkt," spomína režisér, ktorého reminiscencie pribrzdil fakt, že súbor sa rozpadol a roky rokúce sa v obci nič nedialo.
Zmena nastala až nedávno, najmä vďaka Lenke Inášovej. „Pán starosta ma oslovil, či by som neobnovil tú tradíciu. Zháňal som nejaký kolektív, žiaľ, nedarilo sa mi to. Nezávisle na tom však Lenka zháňala režiséra. Šťastnou náhodou sme sa stretli a spojili svoje sily," hovorí režisér.
Niekdajšie divadlo pod jeho vedením sa volalo Úsmev a malo motto: „Úsmev, to je šanca premenená." Terajší súbor si zvolil modernejší názov - DiKapy. Je odvodený od názvu obce, dá sa chápať ako skratka Divadlo Kapušany. Nápad založiť divadlo však nevznikol na Slovensku, ale v zahraničí, kde boli Marek Kocan a už spomínaná Lenka Inášová.
„Keď sme sa tam stretávali, tak sme si robili plány, čo budeme robiť po návrate domov, na východné Slovensko. A prvou myšlienkou bolo znovuoživiť divadelné tradície v Kapušanoch. Preto hneď, ako sme prišli, zašli sme za pánom Masrnom a požiadali ho, aby s nami spolupracoval. Nebol žiadny problém," hovorí Lenka.
Na starosti má nielen chod súboru, ale režisér ju v hre Klbko obsadil aj do hlavnej úlohy krčmárky Róže. V. Masrna opisuje jej rolu takto: „Je to žena, ktorú opustil manžel. Odišiel do Ameriky, nevrátil sa a oženil sa s druhou. Ona mu chce dať najavo svoju hrdosť a povie, že má nového manžela. Keďže čaká návštevu spoza oceánu, nahovorí dedinského figliara, aby jej ho zahral. Z toho vznikajú rôzne situácie..."
Klbko je hra z chorvátskeho prostredia, ktoré je blízke aj Slovákom. Autorom je Pero Budak, v origináli sa hra nazýva výstižne Motanica. Nechýbajú v nej rôzne úsmevné momenty, ani zapeklité situácie. Isté je, že divák sa počas takmer dvojhodinového predstavenia nenudí ani minútu.
„Keď sme hrali prvé predstavenie, tá tréma tam bola. A veľká, lebo sme hrali pred domácim publikom. Keď sme sa však vžili do našich rolí, tréma opadla," hovorí Jozef Stachura, pochádzajúci (ostatne, ako všetci herci) priamo z Kapušian. Divadlo hrá prvý raz v živote a postava priekupníka Markinu ho baví. Herci zvládajú (aj vďaka šepkárke Alexandre Pavelovej) dlhé dialógy, hoci J. Stachura priznáva, že občas si žijú vlastným životom: „Niekedy povie niekto aj to, čo by nemal. To sa nepáči režisérovi. No inak sa nám darí."
Kapušianski nadšenci si svojpomocne vybudovali aj scénu, ktorej autorom je Ján Vojtek. Inak v predstavení lepšie situovaný gazda a Róžin nápadník menom Mijat.
„Vymysleli sme si niečo také jednoduché, po dohode všetkých. Spravil sa dom, krčma, trochu sme si zaimprovizovali. Dúfam, že ľuďom sa táto scéna páči. Najdôležitejšie je však samotné predstavenie," vraví J. Vojtek. Divadlo je preňho „únik z reálneho života".
To isté si myslí aj Milan Maňkoš, ktorému prischla postava obchodného cestujúceho. „Pomýlia si ho a okolo toho celá motanica vznikne," vysvetľuje. Ďalší herec, Ján Hnát, trému nemá: „Mám za sebou už viacero vystúpení, lebo nehrám iba divadlo, ale som aj členom folklórneho súboru Kapušančan. Tréma zo mňa odpadla pred 10 rokmi."
Benjamínkom v DiKapy je 13-ročný Samuel Szánto. „Hoci som najmladší, berú ma medzi seba," netají svoju spokojnosť účinkujúci, ktorý hrá na pódiu aj so sestrou Dominikou. „Hrá sa mi super, lebo sme úžasná partia, nielen čo sa týka divadla, ale celkovo," zdôrazňuje D. Szántová. Títo súrodenci majú ochotníčenie v krvi. Režisér Masrna hovorí: „Ich otec hral u mňa v prvom predstavení, ktoré som režíroval - Rozprávka o baraniciach. Toto je teda už druhá generácia. Dúfam, že to takto bude pokračovať ďalej, aj keď my tu už nebudeme."
Rodinne spriaznení sú aj ďalší herci. Pani Mária Nazarejová hrá ohnivú Antušu, „ženu, ktorá chce robiť poriadky a každého kdesi uhnať". Aj v reálnom živote je taká ostrá? „Áno, áno," prikyvuje jej dcéra Lenka, ktorá hrá aj v predstavení jej dcéru Vranjicu. Podľa jej slov sa mama zžila s úlohou, až na ten alkohol (Antuša sa často pozerá na dno pohárika). S úlohou sa zžila aj Lenka Nazarejová, ale je rada, že v reálnom živote ju ešte nechcú za každú cenu vydať. „Aj keď nás pán režisér predtým nepoznal, má dobré očko a nos, presne sa typovo trafil na každú jednu osobu," chváli V. Masrnu pani Nazarejová.
Cit pre výber hercov ukázal režisér aj pri ďalších postavách - Jursana (Matúš Škovránek) či Jeky (Zuzana Maňkošová). Tucet amatérskych hercov podáva skutočne profi výkony. Divák cíti, že do toho herci dávajú celú dušu, a že je pre nich poctou byť pri obnovení kapušianskej divadelnej tradície. Režisér im odkazuje: „Ste veľmi talentovaní. Málokedy sa takýto kolektív zíde. Taký som ešte nemal."
Za dôveru sa mu účinkujúci odmenili predstavením, o ktoré je záujem. Momentálne má divadielko DiKapy s hrou Klbko turné po dedinách, ktoré vyvrcholí na prehliadke ochotníckych súborov 31. marca v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. A čo ďalšie plány? „Chceme nacvičiť ďalšie hry, na letné folklórne slávnosti nacvičiť program, pohrávame sa s myšlienkou muzikálu, aj s nápadom vyjsť s nejakou hrou na Kapušiansky hrad," vraví iniciátorka celej myšlienky Lenka Inášová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
