svetovou vojnou. Jozef Dunajčan z Draviec časti Bukovinka má 85 rokov a v tomto prípade je ako kronikár. Bol na Dukle, potom ako výsadkár so svojou brigádou putoval na Tri Duby na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Ďalšou "zastávkou" bol koncentračný tábor v Nemecku, kde si myslel, že mu odbila posledná hodina. Schudol na 35 kíl a doslova živoril. J. Dunajčan našťastie prežil s pomocu cudzích ľudí.

Jeden zo Dunajčanových synov spomína, ako v čase jeho detsva, kedy ešte neboli televízory, sa u nich po večeroch schádzali dedinčania a jeho otec rozprával pútave príbehy z vojny. Najbolestivejšie spomienky má tento veterán určite z koncentračného tábora, niekoľkomesačný pobyt sa odrazil na jeho zdraví.

"Narukoval som v roku 1942 ku slovenskému vojsku. Po čase, tak ako mnohí vojaci, prešiel som na sovietsku stranu. Postupovali sme do Poľska a odtiaľ na Duklu. Našu brigádu potom odvelili na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Bohužial, veľa ľudí z našej brigády tam zahynulo, ostatných pochytali Nemci a naložili nás do vozňov. Cieľ cesty bol koncentračný tábor v Nemecku pri hraniciach s Holandskom," rozpráva.

Chlad, neľudské podmienky, strava, ktorá ako-tak stačila na prežitie. Vtedy schudol zo 75 na neuveriteľných 35! "Spávali sme na betóne. Ráno sme dostali 30 deka chleba a lyžicu cukru a to nám malo vystačiť na celý deň. Lenže aký chlieb. Neraz tam boli zapečené aj piliny," s horkosťou spomína tento veterán.

Pomaly už nevládal stáť ani nohách a myslel, že mu do konca ostáva iba pár dní. Boh či osud chcel však inak. "Tých, čo ako-tak vládali, poslali pracovať na nemecké farmy. Lenže vlak bombardovali, väzni zahynuli. Na práce mala ísť teda druhá skupina. Za pomoci kamaráta som sa tam ocitol aj ja," hovorí J. Dunajčan o osudovom zvrate.

Lenže nemeckí gazdovia si "rozobrali" silnejších zajatcov, jedine J. Dunajčan ostal z celej skupiny sám. Chlapnechlap, rozplakal sa, pretože vedel, že ak sa vráti do tábora, zahynie tam. Nemecký vojak ho nakoniec poslal na gazdovstvo, odkiaľ si nik neprišiel vyzdvihnúť zajatca. Domáci padol na fronte, hospodárstvo viedla vdova. Podobne ako náš hrdina, pracovali tu Poliaci, ktorí Dunajčanovi zachránili život.

"Keď som išiel k tomu gazdovstvu, cestou som niekoľkokrát od vysilenia padol. Nevládal som stát na nohách, nie to pracovať. Poliaci ma doslova kryli. Zobrali na seba aj moju prácu, každé ráno som pil čerstvo nadojené mlieko a to ma postupne postavilo na nohy. Domáca sice frfľala, na čo jej je taký robotník, ale stále sa to skončilo dobre," pokračuje dnes už 85-ročný pán. Keď sa mu vrátili sily, svoju takzvanú rehabilitáciu si poriadne odpracoval. Doma na Spiši mali hospodárstvo a on sa vedel preto poriadne obracať.

Druhá svetová vojna sa sice skončila v máji, tento vojak však domov prišiel až na jeseň 1945. Od holandských hraníc išiel aj peši, koňmo či vlakom. Vrátil sa s celými dokaličenými nohami od omrzlín. Roky sa preto liečil vo vojenskej nemocnici.

Mnohí spisovatelia preobracajú vojnu z každej strany a píšu romány o tom, ako niektorým ľudom obrátila život na ruby. V prípade veterána zo Spiša nebolo treba nič vymýšľať. Keď sa vrátil domov, po jeho bratovi ostala v Bukovinke vdova s dvoma maličkými dcérkami. Jej manžel padol ani nie po dvoch týždňoch po narukovaní. J. Dunajčan sa oženil so svojou švagrinou, na svet postupne prišli ešte štyria synovia. No povedzte, nie je to ako v románe?

Svet už niekoľko desaťročí drieme v relatívnom pokojí a našťastie vojna

s prívlastkom svetová nás nemáta. Napriek tomu vo svete zúria lokálne nepokoje, kedy ľudia zbytočne prichádzajú o život. Veterán na margo všetkých vojen hovorí: "Vojna, tak to je pánska politika. Pán chce byť ešte väčším pánom a dopláca na to obyčajný človek. Tak ako si roľníci hľadia iba svojích polí a nedovolia si orať na susedovom, tak by to malo byť aj v prípade krajín. Nikto by sa nemal lakomiť na to, čo nie je jeho," odkazuje dôchodca zo Spiša, ktorý na vlastnej koži pocítil pachuť vojnového besnenia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári