Pre prípad popŕhlenia medúzou su na plážach bandasky s octom

Minulý týždeň sme vám ponúkli prvú časť rozprávania Košičanky Zuzany Szabóovej, ktorá spolu s priateľom Vilom strávila takmer rok v Austrálii. Mohli ste sa dozvedieť niečo o tom, ako v Sydney chodili do školy a pracovali, dnes si budete môcť prečítať čosi o ich niekoľkomesačnom cestovaní po kontinente na opačnom konci Zeme.

Zuzi i Vili boli už pred odchodom zo Slovenska rozhodnutí, že všetky peniaze, ktoré sa im podarí za pol roka v Sydney popri študovaní zarobiť, precestujú. "Na internete sme si zistili, aké sú možnosti, kúpili sme si cestovateľskú knihu a rozplánovali sme si cestu. Rozhodli sme sa, že precestujeme čo najviac. Zo Sydney sme šli po pobreží do Cairns, potom cez vnútrozemie do Darwinu, ďalej do Adelaide a cez Melbourne zas do Sydney. Dá sa povedať, že sme vlastne prešli polovicu Austrálie... Videli sme krásne východné pobrežie i červené pohoria vo vnútrozemí. Je to krásny kontinet, pri ktorom vidno, že príroda tu zohrala svoje a za milióny rokov vytvorila neuveriteľné útvary."

Východ kontinentu láka turistov najmä nádherným pobrežím. "Tomu je prispôsobený celý systém, takže nie je problém cestovať. Báli sme sa skôr toho, ako to bude vo vnútrozemí. Mysleli sme, že v strede Austrálie nebude vôbec nič. Ale prišli sme na to, že ani tam turisti nemajú žiadny problém. Sú tam maličké mestečká, ktoré žijú iba z toho, že sa tam cestou niekto zastaví, natankuje, naje sa a niečo si kúpi. Ak by tam nikto neprišiel, nemali by z čoho žiť..."

V celej Austrálii sa domáci snažia čo najviac vyjsť v ústrety turistom. "Nie je problém s cestovaním, ubytovaním, stravou. Vedia, že nie každý turista si môže dovoliť obedovať v drahých reštauráciách, tak sú všade aj fastfoody. Dalo by sa povedať, že národným jedlom Austrálčanov sú fish and chips - pečené ryby a hranolky. Inak sú však na tomto kontinente mimoriadne obľúbené ázijské kuchyne - nie len čínska, ale i japonská, vietnamská či kórejská... Silná je i talianska kuchyňa s pizzou a cestovinami. Musím však povedať, že väčšinou sú Austrálčania odchovaní na pečených kuratách a hamburgeroch..."

Chceli vidieť čo najviac

Keďže je Austrália osídlená najmä na pobreží a vo veľkých mestách, ktoré sú vzdialené od seba tisícky kilometrov, väčšina turistov využíva leteckú dopravu. "My sme však chceli vidieť čo najviac a povedali sme si, že by nám bolo ľúto, keby sme nad niečim zaujímavým len tak preleteli. Na východnom pobreží sme si kúpili špeciálny pas, s ktorým počas 45 dní môžete v ktoromkoľvek meste vystúpiť a nastúpiť z autobusov na to určených a ostať v tom meste ako dlho chcete. Stačí si v predstihu cez internet zarezervovať miesto v autobusoch, ktorých takto po pobreží chodí niekoľko."

Zuzi s Vilim začínali v Sydney a cestovaním po východnom pobreží strávili päť týždňov. "Zaujímavé je, že v Austrálii sú buď obrovské mestá s miliónmi obyvateľov, alebo maličké mestá ako naše dediny. Prišli sme napríklad do jedného známeho rekreačného strediska a to bolo malé ako nejaká dedina u nás, akurát pri pláži boli dva hotely..."

Východné pobrežie vábi najmä krásnymi plážami a morom, ktoré je stvorené na potápanie - ak sa nebojíte žralokov... "My sme žiadneho žraloka nevideli, no všimli sme si, že vtipy o tom, že turistu v mori zožerie žralok, patria u Austrálčanov medzi obľúbené. Oni sa toho však tiež viac-menej boja, pretože ak by sa vyskytol nejaký útok žraloka, prišli by o turistov..."

Žraloky sa však na východnom pobreží nezvyknú vyskytovať, horšie je to na severe. "Tam sú všade tabule, ktoré upozorňujú aj na to, že sú v mori žraloky a že kúpať sa nesmie ani v riekach - tentoraz kvôli krokodílom. Navyše, na plážach sú bandasky s octom, ktorý treba na seba naliať, ak vás popŕhli medúza. Vraj boli aj také prípady, keď dieťa na popŕhlenie zomrelo..."

Odhliadnuc od všetkých týchto nebezpečenstiev je pobrežie Austrálie rajom pre potápačov. "My s Vilim nie sme veľmi ´morské typy´, takže nás to nelákalo. Vyskúšali sme iba šnorchlovanie a bolo to nádherné. Stačilo ponoriť hlavu a človek videl všetky tie pestrofarebné rybky... Na pobreží sme však videli aj koaly a naše prvé kengury, ktoré sa nám ale zdali nejaké malé... Až neskôr sme zistili, že kengúr je veľa druhov - od najmenších po naozaj obrovské."

Keď už sme pri kengurách - určite si mnohí z vás pamätajú na obľúbený seriál Skipy - stepná kengura, ktorý sa u nás vysielal pred vyše pätnástimi rokmi. "Zaujímavé je, že tam ho mladí ľudia vôbec nepoznajú. V Austrálii sa zrejme vysielal už veľmi dávno. Tí však, ktorí boli v našom veku z východnej Európy, si na Skipy pamätali veľmi dobre..."

Zo severu na juh

Po tom, ako opustili pobrežie, vydali sa krížom cez Austráliu - zo severu na juh cez stred kontinentu. "U nás si človek povie, že keď musí ísť autom z Košíc do Bratislavy, tak že je to riadna diaľka. V porovnaní so vzdialenosťami tam je to smiešne... Tam sme bežne trávili aj celý deň v aute a prešli sme 500 až 1000 kilometrov. V Alice Springs, čo je vlastne centrom v stredozemí, sme si povedali, že si ´odskočíme´ pozrieť Uluru - veľkú červenú skalu, ktorá je lákadlom pre turistov. V Austrálii však znamená ´odskočiť´ si z cesty 500 kilometrov tam a 500 späť navyše... Je to však zážitok, pretože človek ide celý deň v aute a vidí len cestu, červenú zem okolo seba a nič iné. Ani kopček, ani stromček. Nič."

Stredozemie v Austrálii je pre turistov zaujímavé najmä neuveriteľnými kamennými útvarmi. Uluru - veľkú červenú skalu, ktorá pôsobí, akoby sa vynárala z ničoho - neobíde hádam nikto. "Samozrejme, že Uluru bolo krásne, nám sa však viac páčili kamenné útvary v Devil´s Marbles. Nie je to až taká turistická atrakcia ako Uluru, takže tam bolo menej ľudí a mohli sme si to obzrieť. Sú to vyvreniny sopečného pôvodu a domáci ich volajú hadie alebo jašteričie vajíčka." Okrem toho si stihli Zuzi a Vili obzrieť soľné jazero či opálové bane... "V Austrálii sú všetky zaujímavé veci viac-menej prírodné úkazy, lebo predsa len je to mladá krajina. Pre nich je každá stavba, ktorá má viac ako 200 rokov, historická..."

Okrem Austrálie lákal Zuzi a Viliho aj Nový Zéland. "Na to nám však nezvýšili peniažky, takže sme šli aspoň do Tasmánie, ostrova na juhu pri Austrálii. Vtedy sa tam začínala jar, takže keď sme tam prišli, bolo v jeden deň niečo pod nulou, no do rána nasnežilo päť centimetrov snehu. V rámci pár mesiacov počas nášho cestovania sme si vyskúšali počasie od horúčav až po sneženie..."

V rieke videli krokodíla

Austrália je zaujímavým kontinentom určite aj zvieratami, ktoré sa na ňom nachádzajú. Kenguru, koalu či ježuru nikde inde na svete nenájdete. "Videli sme aj obrovské krásne kengury, ktoré boli vysoké asi ako človek. Videli sme aj krokodíla v rieke, pričom niekoľko metrov od neho sedel na brehu chlapík a pokojne si lovil ryby. A ten krokodíl nebol vôbec malý - mal určite desať metrov! Rybárovi to však bolo úplne jedno..."

Zuzane sa podarilo aj siahnuť si na koalu a pohladkať ju. "Vo voľnej prírode by to určite nešlo, lebo koaly sú veľmi plaché zvieratá, ale v zoo sa dalo. Kengura je pre Austrálčanov bežné zviera a tam, kde sa zvyknú pohybovať turisti, tak ich miestni prikrmujú, aby tam skákali a robili turistom ´zábavku´. S kengurou sa dalo v pohode pohrať. Videli sme aj divoké kone, prasiatka, tasmánskeho čerta, wombata či ťavy. Žraloka sme videli iba v akváriu..."

Pre turistov však rovnako zaujímavo pôsobia aj pôvodní obyvatelia Austrálie - Aborigéni. "Aj nás zaujala ich kultúra, veľa sme o nich čítali a keď sme mali tú možnosť, tak sme sa vybrali do múzea dozvedieť sa o nich ešte viac. Nie sú až takí tmaví ako som čakala a prekvapilo ma, že mnohí z nich majú svetlé vlasy."

Keď Európania prišli do Austrálie, zobrali pôvodnému obyvateľstvu pôdu a tým i zmysel života. "Oni nie sú schopní prispôsobiť sa bielemu obyvateľstvu a v poslednej dobe sa snažia vrátiť k svojim tradíciám. Medzi nimi a prisťahovalcami je veľká sociálna bariéra. Mala som z nich pocit, ako keby to boli stratené deti. Mali sa dobre, kým neprišli Európania a nevzali im ich kultúru a spôsob života."

Dnes žijú Aborigéni v zlých podmienkach - aspoň v očiach ostatného obyvateľstva tak pôsobia. "Oni totiž nepoznajú súkromné vlastníctvo, im netreba dom so záhradou a auto... Radšej sedia na zemi. Pre mňa to bolo spočiatku prekvapivé, že som ich vždy videla, ako sedia na zemi. Vravela som si - veď zem je špinavá a sú v nej kadejaké chorbáky. Pre nich je však zem ako matka a je dôležité mať s ňou kontakt. Tak v skupinkách kde-tade vysedávajú a pôsobia ako bezdomovci. Sedia, rozprávajú sa a popri tom čosi maľujú alebo vyrezávajú..."

Rovnako ako pre Aborigénov nie je podstatné súkromné vlastníctvo, v ich sociálnom systéme nefunguje ani rodina tak, ako ju poznáme my. "Netreba im vzťah manžel-manželka. Keď sa narodí dieťa, tak ho nevychovávajú rodičia, ale komunita. Chlapca vychovávajú muži, dievčatko ženy... Ženy si žijú svoj život, muži svoj..."

Austrália je kontinent, ktorý je v mnohých smeroch veľmi odlišný od ostatných a od toho, čo poznáme my v ´starej dobrej´ Európe. "V Sydney sa nám

páčilo študovať, pracovať i žiť. Je to 5 miliónové mesto, ktoré vždy žije. Má to svoje výhody i nevýhody - keď si tu v Košiciach chce človek oddýchnuť od ruchu veľkomesta, tak sadne na bicykel a za chvílu je za mestom, v prírode a môže relaxovať. Tam to nie je také jednoduché... Na druhej strane - človek v Sydney nájde všetko - prácu i zábavu..."

Pre Zuzi i Viliho bolo samozrejme počas ich takmer ročného pobytu v Austrálii najkrajšie cestovanie. "Sú to zážitky, na ktoré budeme spomínať po celý žitov a ktoré nám obom nikto nevezme. Bolo úžasné vidieť tú prírodu, zvieratá, ľudí... Navyše nemyslím si, že sa mi ešte niekedy podarí tri mesiace nič iné nerobiť iba cestovať a spoznávať krajinu, ľudí, prostredie... Ak by sme sa chceli vrátiť do Austrálie, tak kvôli tomu, že je tam ešte veľa zaujímavých miest, ktoré by sme chceli vidieť. Tento kontinent je totiž pekrásny a čarovný. Jeho jedinečnosť sme si užili na vlastej koži, dalo nám to iný pohľad na svoj život. Spoznali sme sami seba tým, že sme spoznávali tento pre nás záhadný kontinent," dodala Zuzi.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári