Za K.O. v prvom kole sa mu pomstil smrťou
Medzi chlapcami sa občas stane, že o jednu dievčinu majú záujem dvaja či viacerí nápadníci. Ak sa boj o vyvolenú obmedzí na slovnú výmenu názorov, ide o ten lepší prípad. Aj použitie pästí, ak sa obíde bez vybitých zubov či zlomenín sánky, sa ešte môže zniesť. Horšie je, ak sokovia proti sebe vytasia zbrane a dokážu nimi narábať tak obratne, že protivníka zasiahnú. V tom prípade nemá súboj dohru v nemocnici, ale až na súdnej pôde. Presne ako v kauze, po ktorej sme siahli tento týždeň.
Peter chodil s Beatou takmer dva roky. Ona milovala jeho a on miloval ju. Prežívali romantickú lásku, ktorú spečatili aj v polohe ležmo. Nie, vysokoškolák Peter na maturantku Beatu nenaliehal. To ona po vari desiatich mesiacoch prišla na to, že "on" je ten pravý, s kým chce stratiť svoju poctivosť. A tak sa to v jeden večer, niekoľko dní po oslave jej 18. narodenín stalo. A potom ešte niekoľkokrát... Aj v ten osudný májový večer sa k podobnej činnosti schyľovalo. Romantický večer mal začať na diskotéke a po nej mali obaja naplánované prespať na vysokoškolskom internáte. Traja Petrovi spolubývajúci odcestovali domov a tak mali milenci štyri postele vyhradené iba pre seba. Osud ale všetko zmenil. Zatancovať si zaľúbencom ešte "dovolil", no toho ďalšieho sa už nedočakli...
"Ja som si toho chlapca všimla, už keď sme tancovali," spomínala Beata na chvíle, ktoré radikálne zasiahli aj do jej života. "Najprv si nás iba obzeral, potom som niekoľkokrát videla, ako ide za nami. Petrovi som nič nehovorila, aby z toho neboli problémy." Želanie sa Beate nesplnilo. Roman, o ktorom hovorila, sa totiž pri určitej hranici alkoholu vo svojom krvnom obehu rozhodol konať. Keď bola dvojica, z ktorej mu jednoznačne najviac imponovala dlhovlasá blondínka, pri barovom pulte, oslovil ju.
"Povedal niečo v tom zmysle, že čo to mám za frajera, ktorý pije iba džús," pokračovala Beata. "Pri tom ma objal okolo pása a pritlačil k sebe. Peter ho chytil za ruku, odtiahol ho a povedal, aby svojimi imbecilnými poznámkami ohuroval niekoho iného." Tu treba poznamenať, že hoci bol Peter od Romana o takmer hlavu nižší a aj svalovej hmoty na kostiach mal podstatne menej, disponoval čímsi iným. Bolo to sedem rokov tréningu džuda, ktoré ho oprávňovlo nezľaknúť sa svalnáčov, vykvasených z proteínov. O tom však Roman nevedel, preto sa celkom neuvážene na Petra rozohnal rukou. Samozrejmem, následoval chvat, po ktorom jeho telo preletelo vzuchom a dopadlo dva metre od baru. "Peter mu ešte povedal, aby nabudúce poslúchal dobré rady a odišli sme si sadnúť. Už vtedy som tušila, že sa ten večer dobre neskončí..."
A veru mala pravdu. Roman sa síce pozviechal zo zeme a priznal si, že v prvom kole úplne vyhorel, no v duchu už spriadal plán pomsty. Nemohol predsa nechať bez povšimnutia fakt, že ho nejaký okuliarnatý frajer zložil v jeho obľúbenom podniku k zemi. Inšpiráciu hľadal tam, kde dovtedy - pri bare s kamarátkou slivovicou. Tá mu síce neporadila, ako sa Petrovi pomstiť, no celkom spoľahlivo otupila aj to posledné centrum ovládania sa, ktoré ešte v jeho mozgu fungovalo. A keď sa k tomu pridali aj kamaráti, ktorí boli tiež alkoholom nasatí ako špongie, iné ako volovinu Peter nemohol vyrobiť...
"Okolo polnoci som Romana prehovorila, aby sme z diskotéky odišli," blížila sa Beata k opisu samotného tragického okamihu. "Jemu som to síce nepovedala, ale snažila som sa odísť tak, aby nás ten chlapec nevidel. Nevedela som, či nám dá pokoj, preto som chcela predísť nejakej ďalšej bitke." Zámer sa Beate podaril iba spolovice. Roman ich odchod nezaregistroval, ale jeho kamaráti áno. Okamžite ho informovali a niekedy vtedy mu ktosi do ruky vložil aj vyskakovací nôž. "Len čo sme vyšli na ulicu, vybehlo za nami asi šesť ľudí. Ťahala som Petra k autu, aby sme im ušli, ale na parkovisku nás dobehli. Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo..."
Nie je vylúčené, že Roman prenásledoval Petra iba pre to, aby bitkou v druhom kole trochu vylepšil skôre. Keď sa však ocitol na ulici a cítil podporu kamarátov, rozhodol sa inak... Z rekonštrukcie vyplynulo, že Peter najprv dva či tri útoky útočníkov odrazil, no proti presile rúk nemal šancu. Nevedno kto, no niektorí z klbka Romanových kumpánov ho pridržali a on sám mu vrazil nôž do hrude. Iba raz, no náhodou tak presne, že čepeľ prevŕtlala pravú komoru...
Iba preto, že sa 24-ročnému Romanovi P. nepodarilo v zdĺhavom dokazovaní preukázať úmysel vraždiť, bol odsúdený za ťažké ublíženie s následkom smrti. Dostal 8 rokov v II. NVS.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
