Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 26. júl, 2021 | Meniny má Anna, HanaKrížovkyKrížovky

HISTÓRIA

Zbrojárske remeslá postupne zanikali popri vynálezoch vojenskej techniky a v kovospracujúcich cechoch sa sústredili mierové a občiansky užitočné

remeslá

Najstarší mečiarsky cech bol v Košiciach, po ktorom zostali aj priezviská

V Košiciach boli najviac vydiferencované zamestnania, ktoré súviseli so spracovaním kovov, o čom svedčia priezviská z 15. a 16. storočia. Boli to kováči, zvonári, zámočníci, panciernici, kopáči železa, cinári, ihliari, výrobcovia zbraní ako mečiari, lejári zbraní, štítnici, panciernici, výrobcovia lukov, kuší na luk, ostohári, brokovníci (vyrábali kladkostroje pre delá), výrobcovia zariadení na odstrel šípov.

Meče vyrábali pôvodne kováči

Skryť Vypnúť reklamu

Do 14. - 15. storočia sa výrobou zbraní aj bodných - zaoberalo kováčstvo, po oddelení z neho vzniklo ako samostatné remeslo mečiarstvo. Najstarší mečiarsky cech na území Slovenska bol v Košiciach v 15. storočí. Samostatné cechy boli okrem Košíc v Štítniku a v Banskej Bystrici, v ďalších devätnástich mestách boli mečiari v cechoch s inými remeselníckymi špecializáciami. Podľa špecifikácie zamestnaní v Košiciach v rokoch 1393 - 1405 (uvedené sú v publikácii Počiatky Košíc a zrod metropoly od prof. Dr. R. Halagu) boli medzi 230 zamestnaneckými špecializáciami aj výrobcovia zbraní. Medzi nimi boli mečiari, ktorí sa v listinách označovali ako gladiátor, swerfleger, popri (bagner), o ktorých je v listinách až 26 zmienok, klampiari - výrobcovia brnení a ďalší, ktorých sme spomenuli v úvode. Ostrohárov zaraďovali tiež medzi výrobcov zbraní a je o nich až 21 zmienok, kde ich označujú po nemecky "Sporer". Ostrohy vytvorené pravdepodobne košickými ostrohármi, ktorí mali v meste svoj združený cech už v roku 1461, sa našli v Krásnej počas archeologického výskumu, ktorý viedol Dr. Belo Polla. Patrili k výzbroju stredovekého jazdca - bojovníka - poľovníka, spolu s hrotmi do šípov (streliek). Aj tie sa našli v Krásnej.

Skryť Vypnúť reklamu

Ostrohy v období rozvinutého feudalizmu patrili k praktickým pomôckam jazdca, aby lepšie mohol ovládať koňa. Až v renesancii a v období baroka sa opäť stávajú aj ozdobným článkom výzbroja jazdca - bojovníka. Ostrohy z Krásnej majú kolieska a patria k viacerým typom. O ostrohách existuje obsiahla literatúra, do ktorej sú zaradené aj tieto, objavené vo vykopávkach benediktínskeho kláštora v Krásnej a zaraďujú sa do spoločensko-hospodársko-kultúrneho stredoeurópskeho kontextu. V Krásnej objavil Dr. Polla aj zubadlá, ktoré pochádzajú pravdepodobne tiež z dielní košických remeselníkov.

Rôzne druhy mečov

Mečiari vyrábali sečné či bodné, útočné a obranné pobočné zbrane na boj zblízka. Ovládali sa jednou alebo obidvoma rukami. Meče sa rozlišovali podľa svojho určenia. Pre jazdcov napr. vyrábali tzv. rapíre s trojhrannou rovnou a zahrotenou čepeľou, paloše s rovnou čepeľou. Z dielní mečiarov vychádzali meče s rovnou aj zvlnenou čepeľou (plamenné meče alebo šaršúny) na sekanie i bodanie, ľahšie kordy s rovnou a silne zahrotenou čepeľou na bodanie, šable so zakrivenou čepeľou na sekanie, krátke meče - tesáky so širokou čepeľou, dvojručné popravčie meče, krátke obojstranné ostré dýky na bodanie. Od 18. storočia sa vyrábali bodáky na pušky s plochou alebo trojhrannou až päťhrannou čepeľou. Čepeľ, ktorú vyrábali z ocele, bola zakončená priečkou a stopkou na pripevnenie rukoväte z dreva, kosti, rohoviny, neskoršie so štítkom, košom na ochranu päste. Rukoväť aj čepeľ boli často zdobené zlatom, striebrom a vykladané drahokamami, podľa majetkových pomerov a mešca objednávateľa. Tieto zbrane sa zasúvali do kovovej alebo koženej, vnútri drevom vyloženej pošvy.

Skryť Vypnúť reklamu

Košickí mečiari patrili v 15. - 16. storočí k najvýznamnejším a boli vyhľadávaní. V 17. - 18. storočí mali veľmi dobrú povesť mečiari v Štítniku, o čom svedčí aj množstvo objednávok a záznamy v písomných dokladoch. Počas povstania Františka II. Rákocziho bol Štítnik s Banskou Bystricou základňou výroby zbraní pre povstalcov a táto dosiahla obrovské rozmery. So zmenou vojenskej techniky a s nástupom manufaktúrnej a priemyselnej výroby mečiarstvo ako samostatné remeslo zaniklo. V roku 1828 bol na území Slovenska už len jediný mečiarsky majster a to v Nitre. V tom čase v manufaktúre v Banskej Bystrici - Kráľovej vyrábali šable, kordy a bajonety. Rozšírila sa počas napoleonských vojen pre veľké množstvo objednávok týchto zbraní.

Po mečiaroch zostali priezviská, ktoré prechádzali z pokolenia na pokolenie až dodnes tak, ako aj z iných kovospracujúcich odvetví. zostali v nemeckej podobe, alebo sa prekladali a čiastočne menili (aj teraz je veľa ľudí s priezviskom Eisner - železiar, Kopperschmiedt - meďotepec). O dobrej úrovni košických majstrov zbraní a bombardovacích techník svedčí aj to, že v roku 1484 si ich vyžiadal panovník až do Budína, alebo poveroval Košice vojenským zásahom proti šľachte alebo zahraničnému nepriateľovi.

Po zániku mečiarskych cechov a mečiarstva ako remesla, zostalo kováčstvo a mediarstvo a v ich rámci kotlárstvo. O tom, že mediarski a železiarski majstri v Košiciach mali dobrú povesť nielen vo výrobe zbraní, ale aj kuchynského riadu, svedčí veľká objednávka na dvesto kotlov, z ktorých sa mali variť voly pre svadobných hostí kráľa Mateja a Beatrice Neapolskej.

V mestách sa postupne obmedzovalo popri iných aj kováčske remeslo, jednak úradnými zmenami a jednak priemyselnou výrobou.

Zrušenie cechového zriadenia

Podľa Eisárskeho nariadenia z roku 1857 sa odobrala cechom právomoc vydávať živnostenské oprávnenia, mal to v kompetencii magistrát spolu s Obchodnou a priemyselnou komorou. Cisárskym patentom sa uzákonil v celej rakúskej ríši od r. 1860 nový živnostenský poriadok. Tým sa zrušilo cechové zriadenie a remeselníci sa mali združovať do remeselníckych spolkov. Podľa tohto patentu mohli remeselníci zamestnávať aj nekvalifikovaných robotníkov a voľne obchodovať so svojimi výrobkami, remeselnú a obchodnú činnosť mohli vykonávať aj ženy. Proti týmto novinkám, ktoré obmedzovali právomoc cechov, sa remeselníci bránili a bojovali za jej rozšírenie. Bez výsledku. Patent poškodzoval remeselnú výrobu a umožnil rozvoj priemyselnej výroby a obchodu, ktoré dodávali na trh lacné priemyselné výrobky z Rakúska v uhorských mestách.

V Košiciach bolo v roku 1849 evidovaných 28 cechov. Z cechov, ktoré spracovávali kov to bol cech kováčov a mediarov, zámočníkov. Neznížil sa ich počet ani po 15 rokoch a k mnohých sa pripojili príbuzné remeslá ako napr. k zámočníkom hodinári, výrobcovia reťazí, nožov, ihiel, pilníkov. Pre každý z cechov boli menovaní komisári, vždy po dvoch, ako píšeme aj v článku Komunálne voľby pred 150 rokmi.

Košickí mediari, kotlári a zámočníci

Známou remeselníckou rodinou väčšinou kotlárov, mediarov, inštalatérov boli Hauszerovci. Zakladateľom mediarskej tradície bol Anton Hauszer (1806 - 1878), ktorý bol 20 rokov aj členom košického mestského zastupiteľstva.

Priekopníkom v zavádzaní novej techniky bol mediar, kotlár, mestský studniarsky majster a inštalatér bol Karol Hauszer, pôsobiaci vo výbore Živnostenského spoločenstva v rokoch 1887 - 1899. Eugen Hauszer - mediar a studniarsky majster bol majiteľom vodovodného inštalatérskeho podniku na Kováčskej ulici č. 5.

Ku košickým zámočníkom, ktorí boli známi nielen ako majstri svojej profesie, ale aj ako odborárski a politickí funkcionári, patrili Gejza Borovszky a Samuel Csapó. Borovszky (1884 - 1953) ako sociálny demokrat pracoval v odborových organizáciách. V roku 1919 bol internovaný v Terezíne. V roku 1920 bol zvolený za Čs. soc. dem. stranu za poslanca parlamentu. V roku 1944 bol odvlečený do koncentračného tábora a v roku 1947 sa vysťahoval do Budapešti.

Zámočník Samuel Csapó (1883 Rim. Sobota - 1947 Budapešť), bol od r. 1905 tajomníkom odborovej organizácie železiarskych robotníkov. Pre organizačnú a publikačnú činnosť bol viackrát odsúdený a väznený. Od r. 1909 pôsobil v Krajinskom odborovom zväze a viackrát prednášal v Košiciach po slovensky. V rokoch 1917 - 1918 bol organizátorom odb. organizácií v štátnych podnikoch na území Slovenska a v r. 1919 bol ľudovým komisárom Slovenskej republiky rád.

Marcel Slovenský, strojný zámočník si zriadil zlieváreň a dielňu aj s opravou strojov v r. 1899 na vtedajšej Peštianskej triede č. 7 (na rohu Fejovej ulice). S bratmi Adolfom a Jánom ju v roku 1902 doplnil novými strojmi, v r. 1910 presťahovali na tej istej ulici a rozšírili s názvom "továreň".

Strojársky priemysel

Meno Karol Poledniak starší Košičania dobre poznajú v súvislosti s jeho po r. 1945 znárodneným podnikom, ktorý ešte donedávna bol známy ako VSS. Karol Poledniak starší (1853 - 1915) bol továrnik, pôvodne zámočník. Po vyučení pracoval vyše dvoch rokov v USA, potom v Lipt. Hrádku a ako strojník na píle v Slanci. Do Košíc prišiel začiatkom 80. rokov do Fleischerovej strojárne, r. 1886 sa osamostatnil v spolupráci so strojníkom Harasztym. Otvorili si dielňu na vtedajšej Prešovskej ulici na opravu váh a menších poľnohospodárskych strojov. V roku 1886 už sám zriadil dielňu na výrobu strojov s malou zlievárňou na farebné kovy. Po presťahovaní na dnešnú Štúrovu ulicu rozšíril aj sortiment výroby od strojov pre potravinársky priemysel po vodné turbíny, plynové a iné motory, obrábacie stroje a stroje pre vlastnú továreň. Po jeho náhlej smrti prevzal vedenie továrne syn Karol (1894 - 1945), ktorý študoval na Vysokej škole technickej v Zürichu. Pod jeho vedením od r. 1915 až po znárodnenie po r. 1945 sa továreň rozrástla.

Veľkej Košickej župe prišli na pomoc českí inžinieri, medzi nimi Buchta a Amen

Daňoví úradníci nevedeli počítač, podnikatelia žiadali ich výmenu

V januári roku 1923 začalo fungovať mestské zastupiteľstvo v Košiciach zvolené v decembri predchádzajúceho roka. Župné zastupiteľstvo bolo doplnené o jedenásť členov, ktoré vymenovala vláda. Boli to prevažne roľníci, napr. Jozef Gerda z Lemešian, Juraj Jevin z Pustého Čemerného, Ján Remeťa z Lužian, Štefan Choma z Jankoviec, Ján Mydlo z Kalše.

Reorganizácia župného úradu

So vznikom Veľkej Košickej župy zavalili župný úrad žiadosti a osobné návštevy, ktoré predtým vybavovali dva župné úrady. Preto od 1. júla r. 1923 začali úradovať po novom. Celú agendu župného úradu rozdelili do deviatich oddelení. Boli zastrešené prezidentom ako prvým oddelením, na čele s prednostom "prezidiálnej" kancelárie a zároveň hlavným župným notárom Dr. Mikulášom Vrchovinom. Tajomníkom sa stal Vojtech Jamnický. Zriadili tri administratívne oddelenia. V prvom, ktoré riadil tzv. decement, t. j. vedúci s právom rozhodovania, Pavel Nagy, boli traja hlavní župani notári - doktori práv - Janeček, Hlavatý, Čapek. Druhé, s decementom dr. Júliusom Vladárom malo jedného hlavného župného notára Quida Chytila, a navyše župnú učtáreň. Tretie administratívne oddelenie s decementom a župným hlavným notárom Františkom Adamcom malo štyroch odborných referentov, všetko právnikov. Ďalšie oddelenia boli tieto: zdravotnícke s vedúcim lekárom Jánom Slabejom a jeho zástupcom; zverolekárske na čele s veterinárnym radcom Karolom Ďurišom a dvoma štátnymi veterinármi; lesnícke oddelenie viedol Ing. Jozef Cimra a malo ešte troch inžinierov; zemedelsko-technické na čele s decementom a vrchným stavebným radcom Ing. Bohuslavom Andresom a štyrmi stavebnými komisármi. Posledné deviate oddelenie bolo technický odbor na čele so stavebným radcom Ing. Bedřichom Setinským, s dvoma stavebnými a dvoma strojnými komisármi. Všetci mali vysokoškolské vzdelanie a podľa priezvísk, Novotný, Nejedlý, Píšek, to boli Česi, vrátane strojných komisárov s kurióznymi priezviskami - Buchta a Amen. Šéfom troch administratívnych oddelení bol zástupca župana a župný radca Ľudevít Bernovský.

V Prahe zasadal rozpočtový výbor senátu a skonštatoval, že v Košiciach je aktívna štátna tlačiareň a úmerne s výdavkami vykazuje aj príjmy. Schválili aj preloženie Dr. Klímu z Bratislavy do Košíc do funkcie policajného riaditeľa. Mnohí sa domnievali, že z trestu, čo výbor poprel a zdôraznil, že z veľkej dôvery, nakoľko bude mať Dr. Klíma kompetenciu, rozšírenú aj na Podkarpatskú Rus.

Žiadali daňovú reformu

Podnikatelia z Košíc sa obrátili na vládu ČSR s petíciou, ku ktorej sa pripojili aj ich kolegovia z celého východného Slovenska. Prostredníctvom Obchodnej a priemyselnej komory žiadali o odstránenie nedostatkov, o nové a odborné personálne obsadenie finančnej správy a o daňovú reformu.

Nekompetentné prístupy v práci finančných úradníkov voči poplatníkom vyvolali ich množiace sa sťažnosti. Stávali sa prípady, že poplatník bol exekuovaný na 189 tisíc korún a ukázalo sa, že má zaplatené o 40 tisíc viac, ako je potrebné. Na otázky o výške daní odpovedá každý daňový úradní ináč. Poplatník mal zaplatiť 200 korún a požadovali od neho 18 tisíc, alebo v Spišskej Novej Vsi sa stalo, že na 136 tisíc korún bolo intabulovaných 4 milióny 300 tisíc korún. Preto obchodná a priemyselná komora oficiálne požiadala ministerstvo financií o reformu daňového zákona.

Komunálne voľby pred 150 rokmi

Tak, ako si súčasné mestá volia svoje mestské orgány - mestskú radu a zastupiteľstvo, bolo to tak aj v slobodných kráľovských mestách. Tie boli podľa počtu obyvateľstva rozdelené na malé do 12 tisíc obyvateľov, stredné od 12 do 30 tisíc a veľké nad 30 tisíc, čo malo okrem iného vplyv na počet členov mestského zastupiteľstva.

Podľa zákona mali aktívne volebné právo všetci obyvatelia každého mesta, okrem žien, ktorí spĺňali určité právne a majetkové podmienky, ako svojprávnosť, plnoletosť, bezúhonnosť, ktorí aspoň 1 rok vlastnili v meste dom alebo pozemok, zapísaný na ich meno alebo na meno manželky v hodnote 300 zlatých v malom meste, 700 zlatých v stredom a tisíc zlatých vo veľkom meste. Alebo ak namiesto domu už jeden rok mali v meste svoje sídlo ako remeselníci, registrovaní obchodníci, továrnici, majitelia dielní alebo obchodu a ako remeselníci pracovali aspoň s jedným tovarišom. Advokáti, lekári, inžinieri, umelci, profesori, žijúci v meste aspoň jeden rok, ktorí platili nájomné v malom meste 40 zlatých, v stredom 60 a vo veľkom 80 zlatých.

Aktívne volebné právo mali aj všetci občania, ktorí žili v meste už dva roky a mali príjem zo svojho zárobku alebo kapitálu, ktorý bol tiež uvedený pre tri kategórie miest. Košice patrili k stredne veľkým mestám v roku 1848.Voľby v Košiciach boli v máji 1848 v štyroch volebných okresoch a trvali 16 dní. Bolo zvolených 85 členov mestského zastupiteľstva, všetci mestskí úradníci, mešťanosta ako prvý muž, ktorý viedol agendu mestského úradu. Druhým mužom bol richtár, ktorý zodpovedal za mestské súdnictvo.

Novozvolené vedenie fungovalo hneď po svojom zvolení, ale voľby pokračovali) zvolilo členov týchto komisií: trhového súdu, zdravotnej, stavebnej, okrášľovacej, účtovnej, na čele ktorých stáli radcovia a významnejší členovia mestského zastupiteľstva. Toto zvolilo mestských komisárov do všetkých cechov, kapitánov a podkapitánov košických mestských štvrtí.

Stranu pripravila: Soňa MAKAROVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu?
  2. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  3. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  4. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte
  5. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  6. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  7. Lenivý brunch s Muchom
  8. Nekoná štát, začali súkromní investori. Sociálne byty sa stávajú
  9. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  2. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  5. Nekoná štát, začali súkromní investori. Sociálne byty sa stávajú
  6. Lenivý brunch s Muchom
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  8. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  9. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  10. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 9 916
  2. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 7 383
  3. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 774
  4. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 293
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 4 253
  6. Od Česka až po Jadran 3 792
  7. Nekoná štát, začali súkromní investori. Sociálne byty sa stávajú 3 134
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 3 076
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 2 960
  10. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 2 495
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Andrej Babiš mladší

Syn českého premiéra prehovoril o podmienkach zavlečenia.


9 h

Keď agresívni kotlebovci mávajúci šibenicami pred NRSR kričia "Gestapo! Gestapo!", ťažko to chápať inak.


Danka Barteková na OH Tokio 2020.

Slovenka do finále skeetu nepostúpila.


Miloslav Šebela 5 h
Príslušník elitnej polície pred budovou Špecializovaného trestného súdu v Pezinku.

Kauza ide naprieč inštitúciami.


20 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop