Kvôli televízii bol z finále predzápas, lebo domáci hráči v ňom nečakane chýbali

Aj keď medzinárodný turnaj Vale de Tejo v Portugalsku nebudí väčšiu pozornosť futbalovej Európy, pre nás sa už stáva tradičnou a dobrou previerkou nových adeptov na reprezentačné tričko. Preto ten názov "Slovenský ligový výber", a nie "Slovensko", pod ktorým zvykne Slovenský futbalový zväz svoje mužstvo na podobné turnaje prihlasovať. Začiatkom roka cestovalo do teplejších končín kontinentu už tretí raz, s vizitkou dvojnásobného turnajového finalistu...

Organizátori 6. ročníka sa netajili tým, že trofej majú pripravenú pre svoje "béčko", podľa čoho koncipovali aj televízny program. Napokon ho museli narýchlo meniť, pretože červeno-zelení sa potkli v semifinále o kopačky Slovincov a slovensko-slovinské finále sa im nezdalo veľmi atraktívne. Naši sa doň dostali po víťazstve 3:1 nad gruzínskou devätnástkou, a v ňom si poradili aj s výberom Slovinska (s dvoma legionármi), keď v poslednej štvrťhodine dokázali zvrátiť nepriaznivý vývoj zápasu, a dvoma gólmi otočili skóre z 1:2 na 3:2.

Za jedného z najlepších hráčov finálového duelu bol odborníkmi označený stredopoliar košického MFK Mário Bicák (spolu s oddielovým kolegom Petrom Bašistom jeden z dvojice druholigových futbalistov v slovenskom výbere), autor úvodného gólu zápasu i niekoľkých vydarených akcií slovenskej ofenzívy. Nečudo, že jeho meno skončilo v zápisníkoch viacerých manažérov a skautov európskych klubov, ktorí sa unúvali turnaj navštíviť. Na premiéru v reprezentačnom drese (hoc ešte nie s oficiálnym zápočtom) celkom slušný počin. "Môžem povedať, že sa mi v Portugalsku hralo veľmi dobre. Ťažšie s Gruzíncami, prvý zápas, lebo som prakticky dva mesiace nebol celých deväťdesiat minút v akcii, a trošku som sa na ihrisku trápil. Navyše, úlohou mladých Gruzíncov bola deštruktíva, okopávanie, ich hra sa futbalom ani nedala nazvať. Vo finále proti Slovincom to bolo úplne iné. Verím, že som nesklamal. Spolu s Peťom Bašistom sme chceli dokázať, že v tom výbere nie sme náhodou. A myslím, že väčšina nášho mužstva by sa tam uplatnila," domnieva sa 26-ročný záložník slovenského druholigového lídra.

Preňho bol finálový gól do siete Slovinca Handanoviča zatiaľ najcennejší v kariére. "Určite." Aj keď už dal aj oveľa krajšie. "No bolo to po peknej akcii Jakubka a jeho prihrávke na Kopúnka, ktorý napriahol zo šestnástky. Dosť ma prekvapilo, že jeho strelu brankár vyrazil rovno predo mňa," poslal "Bici" slovenské mužstvo do vedenia a položil tak základ premiérového víťazstva našich farieb na turnaji Vale de Tejo.

Zostala mu naň cenná spomienka - modrý dres so znakom Slovenska na srdci. "Vedenie výpravy nám dovolilo, že si naše dresy po finálovom zápase môžeme nechať, na pamiatku. Preto si väčšina chlapcov so Slovincami dresy nemenila. Mne zostala šestka, lebo dvanástku, ktorú nosím v klube, mal v Portugalsku brankár. Na čísla však nie som poverčivý. Aj keď sme hrali pod hlavičkou ligového výberu, je to predsa dres národného mužstva, také bolo i celé vedenie a realizačný tím, takže ten dres si veľmi vážim," verí Mário Bicák, že ešte dostane príležitosť vymeniť si ho s nejakým futbalistom zvučnejšieho súpera aj v oficiálnom zápase za národné mužstvo. Vari už v najbližšej kvalifikácii na európsky šampionát...

Zatiaľ bol turnaj v Portugalsku iba príjemným oživením trošku fádnej zimnej prípravy v materskom klube. "Mali sme trošku čas na oddýchnutie a zregenerovanie, lebo tréner Kozák nám dal tri dni voľna pred cestou do Portugalska. Tešil som sa, že po dvoch mesiacoch si zahrám na kvalitných trávnikoch. Tie ihriská boli výborné, predsa je to iná krajina. Celý turnaj sa hral na troch štadiónoch, v mestečkách blízko Lisabonu. Bol veľmi dobre zorganizovaný, výborné bolo aj ubytovanie. Na prvý zápas s Gruzínskom sme mali na štadión iba päťdesiat metrov. Len na finále sme išli autobusom asi štyridsaťpäť minút. Zápasy portugalského mužstva vysielali aj v televízii. Prvý, so Slovinskom, sme sledovali v hoteli, na izbách. V televízii malo byť aj finále, ale nebolo. Kvôli tomu, že Portugalci doňho nepostúpili, televízia vysielala ich zápas o tretie miesto s Gruzínskom. A navyše, preložili ho na tretiu hodinu, takže finále sa hralo ako predzápas! Bolo sklamaním, že ich mužstvo hralo len o tretie miesto, lebo, aj keď sa vravelo, že ide o béčko, celkom tak to nebolo, veď v zostave bol napríklad útočník Quearesma, reprezentačné skúsenosti mala i celá obrana."

Aj preto je slovenské prvenstvo na portugalskej pôde cenné, hoci náš výber si s domácim zbrane neskrížil. Po finále sa buchol po vrecku aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Portugalsku Radomír Boháč a prikvitol do šatne víťazov s fľašou portského. Tú druhú vraj potom vypil doma... Že bola iba jedna? "Slovensko všade šetrí," smeje sa Mário. "Ale aspoň sme si symbolicky pripili na naše víťazstvo. Nie som nejaký vinár, ale to portské som ochutnal. Je veľmi dobré, aj mocné. A poriadne drahé. Má dvadsať percent, je miešané s koňakom a fľaša vás vyjde aj na päťdesiat euro." Trochu pridrahý suvenír. "Ale predsa som si odtiaľ niečo priviezol. Po zápase s Gruzínskom sme mali voľno, tak pre nás organizátori pripravili výlet do Fatimy, pútnického miesta, a tam som si kúpil nejaké sošky Madony."

Z príjemnej klímy Portugalska (teplota sa pohybovala v rozpätí 16-17 stupňov) späť do slovenskej "kosy". "Veru, prvé tréningy na domácej pôde boli dosť svieže. A dali mi aj trošku zabrať, v utorok ráno som cítil nohy. Našťastie, v zime dlho neostaneme, už v sobotu odlietame na sústredenie do Turecka."

A vedenie klubu aj s obavou, že by o kvalitného stredopoliara mohlo čoskoro prísť. Alebo si futbalista v akurátnom veku zo záujmu manažérov ťažkú hlavu ešte nerobí? "V klube mám zmluvu ešte na rok a pol, takže je to vec prezidenta, keby nejaká ponuka prišla."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári