"Martina Benku" stiahli z aukcie, aby neriskovali predaj falzifikátu

Dámy a páni, na rade je číslo 99, obraz maliara Jána Zrzavého. Je to olej na plátne s názvom Bárka.

Vyvolávacia cena je 850 tisíc. Očakávam vaše ponuky.

Číslo 51 ponúka 850 tisíc. Dá niekto viac?

875 tisíc ponúka číslo 30. Dá niekto viac?

900 tisíc ponúka číslo 51. Dá niekto viac?

925 tisíc ponúka číslo 30. Dá niekto viac?

950 tisíc ponúka číslo 51. Dá niekto viac? Nikto? 950 tisíc po prvý raz, 950 tisíc po druhý raz a 950 tisíc po tretí raz. Obraz získava pán s číslom 51 za 950 tisíc korún. Blahoželám.

Tento monológ licitátorky, doprevádzaný úderom jej kladivka, odznel v nedeľu v kaviarni hotela Slovan niekoľkokrát. Samozrejme, vždy s inými menami autorov, cenami obrazov i číslami dražiteľov. Konala sa tam totiž 5. mimoriadna aukcia výtvarných diel a starožitností Aukčného domu Darte z Prešova.

Na prvej akciu tohto druhu v Košiciach bolo v ponuke vyše sto nádherných malieb od autorov zo Slovenska i zo zahraničia. Bombónikom boli tri obrazy z portfólia Andyho Warhola a jedna farebná litografia Pabla Picassa. Neboli to však diela s najvyššou vyvolávacou cenou. Tromfol ich olej na plátne od českého maliara Jana Zrzavého.

Cena sa môže aj strojnásobiť

Možno to bola premiéra akcie podobného druhu, možno záujem vidieť diela svetových autorov na vlastné oči. Každopádne, pôvodne pripravených vyše 150 kresiel v kaviarni sa rýchlo zaplnilo a bolo treba zoradiť ďalšie. Dražobné čísla si prevzalo okolo 100 záujemcov a okrem nich aukciu sledoval približne rovnaký počet divákov. Pred jej začiatkom mali všetci možnosť prezrieť si ponúkané obrazy i starožitnosti zblízka, vystavené v jednej z vedľajších miestností. Počas dražby ich potom zamestnanci aukčného domu po jednom nosili do sály, kde ich okrem toho zobrazovala aj videoprojekcia.

Proces dražby bol pomerne rýchly. Jaroslav Krajňák, jeden z konateľov aukčného domu Darte, najprv v krátkosti opísal ponúkané dielo a licitátorka potom riadila jeho ďalší osud. Ak bol záujem, predala ho, ak nie, vrátilo sa do depozitu. Dovedna sa pred kupujúcimi vystriedalo 117 obrazov i starožitností a nových majiteľov si našla približne polovica z nich. Niektoré sa predali za vyvolávaciu cenu, iné sa licitovaním vyšplhali vyššie, ale väčšinu získali noví majitelia za tzv. podlimitnú cenu. "Za tú je možné predať dielo v prípade, že oň prejaví záujem iba jeden kupujúci," vysvetľuje J. Krajňák. "Ide o čosi ako holandský model dražby, kedy sa vyvolávacia cena zníži o 20 percent. Ak licitátor dielo za túto cenu ´odklepne´, neznamená to, že kupujúci sa automaticky stáva jeho majiteľom. Čaká na súhlas pôvodného majiteľa, ktorý musí s podlimitnou cenou súhlasiť. Ak nesúhlasí, dielo sa mu vráti."

Pri každej dražbe sa väčšina kupujúcich snaží získať dielo za menej peňazí, než je vyvolávacia cena. Radosť z takejto lacnejšej kúpy však nemusí trvať dlho, niekedy iba jeden deň. Vlani bol v Prešove napríklad "po holandsky" vydražený biblický výjav Oplakávanie, datovaný medzi roky 1720 až 1730. Vyvolávacia cena bola 1,15 milióna korún, no predal sa "podlimitne" za 920 tisíc. Pôvodný majiteľ však s predajom nesúhlasil, preto kupec vyšiel naprázdno. Aj z košickej aukcie sa minimálne jeden podlimitný predaj nevydaril. "Išlo o dielo s vyvolávacou cenou nad 300 tisíc, resp. o krásne zrkadlo v rokokovom štýle, ktoré sa vydražilo za 260 tisíc. Pôvodný majiteľ, ktorý sedel v sále, za mnou po dražbe prišiel a povedal, že s touto cenou nesúhlasí." J. Krajňák dodal, že nie každý majiteľ sa svojej investície potrebuje zbaviť za každú cenu. Prečo by niekto predával obraz o 50 či 100 tisíc lacnejšie, keď môže počkať a ponúknuť ho do ďalšej dražby. A dostať zaň oveľa viac...

Najväčšie vzrušenie panuje v sále vo chvíli, keď o nejaké dielo prejavia záujem dvaja, prípadne viacerí kupujúci. Na svoje si prídu nielen nestranní diváci, ale svoju pohotovosť môže preukázať aj licitátorka. Sledovať totiž dvíhajúce sa "placky" s číslami, nevyšovať cenu a pritom sa nepomýliť, to si vyžaduje dobrý zrak, pevné nervy a pohotové reakcie. V Košiciach to všetko na výbornú zvládla licitátorka Jaroslava Krajňáková, dcéra J. Krajňáka. "Toto bola moja piata dražba a so svojim výkonom som spokojná. Nemala som žiadnu trému, aj keď je pravda, že človek nikdy nevie, čo ho čaká. Preto musím byť pripravená na všetko," povedala nám po skončení aukcie. Správne narábať dražobným kladivkom naučil J. Krajňákovú otec. Sleduje zahraničné aukcie na internete a na jednu bratislavskú sa bola pozrieť osobne. Na tému činnosti aukčných spoločností vypracovala aj doktoranskú prácu na Fakulte manažmentu Prešovskej Univerzity. Najvyššiu sumu, ktorú doteraz odklepla, bolo už spomínaných 920 tisíc za barokový obraz Oplakávanie.

Keď už hovoríme o navyšovaní, tak v nedeľu sa najviac znásobila cena obrazu maďarského autora menom Katona Nádor. Jeho neveľký Autoportrét s rozmermi 16 krát 10 cm sa z vyvolávacích 4 tisíc korún vyšplhal na trojnásobných 12 tisíc. Podobne veľký záujem vyvolal i jeden obraz na septembrovej dražbe v Prešove. "Išlo o dielo maďarského autora Zotlána Palugyaya s názvom Domky," spomína J. Krajňák. "Jeho vyvolávacia cena bola 59 tisíc korún a licitáciou sa cena vyšplhala až na 186 tisíc. Vážny záujem o dielo prejavili až siedmi kupci." Každá dražba je špecifická a takmer na každej sa udeje nejaké prekvapenie. "Napríklad pri dražbe súsošia Meissen padlo pri licitácii až 20 návrhov na zvýšenie ceny. Napokon sa vyšplhala trojnásobne, s čím sme na začiatku nerátali," priznáva J. Krajňák.

Dal by milión?

Ako sme už v úvode naznačili, ťahákmi nedeľňajšej aukcie boli tri diela Andyho Warhola a jeden od Pabla Picassa. V jeho prípade je neuveriteľné, ako dokáže meno autora vytlačiť cenu obrazu do desiatok tisíc. Pre laika je totiž jeho Holubica, akých určite namaľoval desiatky, iba niekoľko ťahov uhlíkom. Pre znalca je to však majstrovské dielo, ktoré by určite chcel mať vo svojej zbierke. V Košiciach získal Picassovu litografiu záujemca z Michaloviec za vyvolávacích 42 tisíc korún. Nenašiel sa totiž nik, kto by sa o ňu "pobil".

Celkom iný priebeh mala dražba Warholových Svätých Apollónií, zlatej a čiernej. Hneď o tú prvú sa zvádzal tuhý boj a diváci s napätím sledovali, ako licitátorka po zahlásení vyvolávacej ceny 350 tisíc k nej prihadzuje po 5 tisíc korún. Celkovo ju zodvihla 11-krát, až sa napokon zastavila na sume 405 tisíc. Publikum zatlieskalo, no nevedelo komu. Anonymného kupca s číslom 51 totiž pri licitovaní zastupoval zamestnanec aukčného domu, ktorý presne vedel, aký "strop" mu klient určil. Keďže o Svätú Apolóniu čiernu mal záujem už iba kupec číslo 51, získal ju za podlimitných 280 tisíc korún. Pri dražbe tretieho Warholovho diela pod názvom Hrozná sa nezodvihla ani jedna "placka", preto ho licitátorka poslala úderom kladivka späť do depozitu.

"Warholove Apolónie sme prostredníctvom českej galérie kúpili v New Yorku. Hrozná boli od ľudí, ktorí ich vydražili v minulosti a teraz ich ponúkli na predaj," objasnil nám pôvod vzácnych obrazov J. Krajňák. Zámerom aukčného domu je mať na každej dražbe niekoľko takých diel, ktoré prilákajú vážnych záujemcov i zvedavých divákov. Veď vidieť na vlastné oči Warholov originál môžu okrem súkromných zbierok iba v USA alebo v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach. Ako nám J. Krajňák prezradil, obe čerstvo vydražené Apolónie zostanú na Slovensku. "V blízkej dobe sa objavia v istej novej galérii v Michalovciach. Každý bizmisman, ktorý chcel pracovať s umením, musí mať vo svojej zbierke aj takéto diela. Prilákajú zvedavcov, ktorí potom kúpia niečo iné."

Po troch "Warholoch" prišiel v nedeľu na rad obraz s najvyššou vyvolávacou cenou na aukcii. Išlo i Bárku od J. Zrzavého, ktorej priebeh dražby sme opísali už v úvode. Hoci záujem mali aj dvaja Slováci, napokon ich "prebil" kupec, ktorý bol o dianí na eukcii informovaný po telefóne. Škoda. Bolo by určite zaujímavé opýtať sa ho, či by bol ochotný zaplatiť aj milión. Bol by to prvý obraz, ktorý by Aukčný dom Darte predal za túto magickú sumu.

Úplne na záver sa dražila porcelánová súprava, niekoľko sošiek, váz i nástenné rokokové zrkadlo s rozmermi 120 x 240 cm. Pochádzalo z 19. storočia a bolo pozlátené 23-karátovým zlatom. Predalo sa "podlimitne" za 260 tisíc korún.

Pozor na falzifikáty

Darte získava diela do dražby z viacerých zdrojov. "Poznáme sa s mnohými zberateľmi a majiteľmi obrazov, ktorí sa na nás obracajú v prípade, že chcú niektorý predať. Je to lepšie, ako ponúkať ho niekde ´pod bránou´. Okrem toho chodíme sami nakupovať na iné aukcie do zahraničia, najčastejšie do Čiech," vysvetľuje J. Krajňák. Aukčný dom nezaradí do dražby každý obraz, ktorý mu niekto prinesie. "Aj do košickej aukcie sme mali ponúknutých okolo 200 diel, no urobili sme výber tých najvhodnejších. Nemusia byť najdrahšie. Aj lacný obraz môže byť dobrý. Nám totiž nejde o kvantitu, ale o kvalitu. Jednoducho, aby sa z aukcie nestala obyčajná burza."

Samozrejme, neobišli sme ani otázku falzifikátov. Veď už od nepamäti sa mnohí podvodníci snažia napodobniť diela majstrov zvučných mien a ich predajom rozprávkovo zbohantnúť. "Nami ponúkané obrazy overujú nezávisle na sebe štyria kunsthistorici, ktorí majú certifikát štátnej pečiatky a určovanie pravosti výtvarných diel. Pri sebemenšej pochybnosti obraz z aukcie stiahneme. Aj z dnešnej sme na poslednú chvíľu vylúčili dve dobré diela, lebo sme mali podozrenie, že nie sú úplne v poriadku. Jedným z nich bol obraz, ktorého autorom mal byť Martin Benka." Darte vsádza na serióznosť a nemôže si dovoliť riskovať, že prípadným odhalením faklzifikátu po aukcii stratí svoje dobré meno.

J. Krajňák sa už neraz stretol s prípadmi, kedy mu ľudia priniesli obraz, o ktorom si mysleli, že ide o vzácny originál. Kúpili ho "za babku" a potom ho chceli v aukcii draho predať. "Vtedy ich musím sklamať, že 300-tisícové dielo má hodnotu 5 tisíc korún za rám a farby. Mnohých ľudí vedie vidina zisku a neuvedomujú si, že na parkovisku či na čerpacej stanici im nikto nemôže ponúkať originál. Iba ak by bol kradnutý. Najčastejšie ide o falzifikát, lebo originál sa neponúka hlboko pod cenu." Preto je oveľa istejšie nakupovať v galériách alebo na aukciách. Tam získava dielo certifikát pravosti, s ktorým sa dá vycestovať aj do zahraničia. Pravda, ak nejde o kultúrnu pamiatku, lebo v takom prípade vývoz diela musí schváliť kultúrna komisia pamiatkového ústavu, resp. ministerstvo kultúry.

Opäť v jeseni

Na košickej aukcii sa predala približne polovica ponúkaných diel. Aj preto ju J. Krajňák zhodnotil ako úspešnú. "Po štyroch podobných dražbách v Prešove sme sa rozhodli pre Košice a urobili sme dobre. Bolo vidieť, že ľudia z toho mali potešenie a bolo to aj pre tých, ktorí neprišli kupovať,ale im išlo o príjemné spetrenie nedeľňajšieho popoludnia. Videl som tu celé rodiny a myslím, že neľutovali. Aj keď musím povedať, že Košičania sa dražobnej atmosfére ešte iba učia. V Prešove je to iné. Tam sa ľudia tešia spontánne zatlieskajú, keď sa nejaký obraz predá. Akoby sa tešili spolu s novým majiteľom. Všetci moji známi košickí starožitníci mi tvrdili, že košická klientela je iba hŕba okukávačov a neprajcov. Som veľmi rád, že som ich tvrdenia vyvrátil faktom vydarenej aukcie."

V prípade, že máte záujem vidieť aukciu na vlastné oči, Aukčný dom Darte plánuje najbližšiu jarnú aukciu 2. apríla v prešovskom Čiernom orlovi. Ak sa vám cestovať nechce, počkajte si do jesene. Vtedy sa uskutoční ďalšia aukcia v Košiciach.

Róbert BEJDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári