´zaskočila´ zaňho jeho sestra, mezzosopranistka Terézia Kružliaková. Tá spieva na scénach doma aj v zahraničí a záujem o ňu prejavila aj viedenská Štátna opera. Teréziu však od augusta čaká najkrajšia rola - stane sa prvýkrát mamičkou. A tak musí opera vo Viedni chvíľu počkať. O tom, ale i všeličom inom nám porozprávala počas nášho rozhovoru.
Ste piati súrodenci, štyria z toho operní speváci. Je pre vás výhodou pochádzať zo ´známej dynastie´?
- Nevnímam to takto. V našej brandži, najmä ak prejdete hranice republiky, sa vás nikto nepýta na meno. Navyše som ho už aj vymenila. V občianskom preukaze mám už napísané Kružliaková, po manželovi. Okrem toho je to zaujímavejšie, keď robíme rodinný koncert a Maťo ma predstaví pod týmto priezviskom. Vtedy každý zbystrí.
Iba jedna vaša sestra sa neživí hudbou...
- Sestra Anka síce vyrastala v tom istom prostredí ako my a tiež mala a má rada operu, hrala na husle, no je introvertnejšia. Myslím, že sa tomu nikdy profesionálne nechcela venovať. Človek musí byť aspoň trošku extrovertný, aby mohol vystúpiť pred ľudí.
Aj vy ste vraj spočiatku váhali...
- Opera ma vždy lákala a javisko malo pre mňa obrovské čaro, ale nebola som pevne rozhodnutá. Chodila som síce do folklórneho súboru, kde som tancovala a spievala, ale nemala som školený hlas. No potom otvorili v Banskej Bystrici konzervatórium, urobila som prijímačky a už to šlo.
S akou inou školou ste koketovali, kým ste si dali prihlášku na konzervatórium?
- Myslím, že to bola poľnohospodárska škola, zameranie cukrár s maturitou. Mamina mi vravela, že sa mi to zíde. Naučím sa tam čo-to do života...
Napokon ste sa museli učiť piecť doma?
- Neviem piecť. (Smiech). Bol to len môj sen vedieť piecť dobré koláče. Teraz skôr varím. Navyše, presťahovali sme sa, prerábame si byt a máme v ňom dosť starú rúru, kde by koláče asi prihárali...
Medzi vami a bratom Martinom je osemnásťročný rozdiel. Ako ste ho vnímali?
- Pamätám si na to, aká to bola pre nás vzácnosť, keď Maťo prichádzal na víkendy. Veľmi sme sa tešili. A hoci je o dosť starší, nikdy mi to tak nepripadalo. Možno preto, že je veselá kopa.
Rozmaznával vás?
- Áno. Najmä keď študoval v zahraničí, nikdy neprichádzal domov naprázdno...
Ako ste vnímali jeho prvé úspechy?
- Bola som nesmierne hrdá. A musím priznať, že to bol veľmi príjemný pocit, keď som ho videla v novinách.
Ako vysoko siahajú vaše ambície?
- Túžim spievať pekné postavy a určite mám isté ambície, ale nechávam tomu voľný priebeh. Lebo mám skúsenosť, že všetko, čo som chcela čo i len trošku nasilu ´potlačiť´, nevyšlo. A potom zas prišlo niečo samo, ani som nevedela ako. Je za tým, samozrejme, tvrdé cvičenie a dril.
Vy sa však netajíte, že je pre vás mimoriadne dôležitá rodina...
- Musím sa priznať, že sme práve v očakávaní. V auguste sa nám má narodiť bábätko. Nedávno som mala milú skúsenosť - bola som na predspievaní vo viedenskej Štátnej opere, kde ma od septembra chceli vziať. Ale musela som im oznámiť, že nemôžem nastúpiť, pretože ma čaká tá najkrajšia úloha. Budem mamičkou. Takže opera musí počkať. Ja som z veľkej rodiny, tak si život bez detí neviem ani len predstaviť.
Už ste sa s manželom rozprávali, čo by vás potešilo viac, chlapec či dievčatko?
- My to nechceme vôbec vedieť. Chceme sa nechať prekvapiť...
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Že každý deň prežijem v zdraví, že sú zdraví moji rodičia, ktorí už sú starší. Teším sa na leto a na bábätko...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
