Marek Kolarčík prevádzkuje pohrebníctvo v Ražňanoch v Sabinovskom okrese. Pri pohľade na tohto veselého chlapca je akosi ťažko uveriť, že pri svojej práci sa stretáva so smútkom a bolesťou nad stratou ľudského života. "Moja práca ma veľmi baví," hovorí Marek, keď sa pýtame, prečo si vybral práve toto povolanie. V pohrebníctve pracuje už štvrtý rok. Ako sám hovorí, ide v ocových šľapajach. Ten v tejto brandži pracuje už niekoľko rokov.
Súčasťou práce "pohrebákov" je úprava zosnulého. Najskôr telo vložia
do truhly a upravia do takej polohy, v akej bude počas pohrebného obratu. Potom nasleduje ďalšia, tzv. kozmetická úprava, kedy nebohého nalíčia. "Používame rôzne líčidla," hovorí Marek. "Závisí to od toho, v akom stave je nebohý. Ak je po dopravnej nehode a telo je dobité, alebo je veľmi žlté, snažíme sa ho upraviť púdrom čo najprirodzenejšie. Je to ťažké, ale dá sa to,"
Niektorým nebožtíkom nalíčia aj oči a mihalnice. Závisí to od požiadaviek rodiny nebohého. "Niektorí pozostalí k nám donesú vlastné líčidlá, ktoré človek používal počas života. A čo sa týka samotného upravovania, ľahšie sa upravuje muž. Predsa len je s ním menej práce," zasmial sa Marek.
Počas svojej práce sa s nezvyčajnými požiadavkami týkajúcimi sa líčenia nestretol. Aj keď práca v pohrebníctve nie je veľmi veselá, jej zamestnanci sa občas stretnú s kurióznymi prípadmi. "Už sa nám stalo, že nás rodina zavolala, aby sme prišli po nebohého. Keď sme prišli, spýtali sme sa, či nebohého už obhliadol lekár. A rodina odpovedala, že nie. Občas nás teda zavolajú skôr, ako lekára, ktorý potvrdí smrť," hovorí Marek.
V pohrebníctve pracuje aj pani Eva Kovalčíková a jej syn Jozef. Aj oni vo svojom pohrebníctve v Prešove upravujú nebohých. "Vždy sa dohodneme s pozostalými, ako si želajú nebohého upraviť. Používame klasické líčidlá," hovorí Jozef a dodáva: "Tvár sa snažíme upraviť tak, aby vyzerala čo najprirodzenejšie a preto používame telovú farbu púdru. V prípade, že si to pozostalí prajú, nalíčime aj oči, mihalnice a pery. Nebohých aj češeme." Práve pri česaní musí Jozef dávať väčší pozor. "Musí sa to robiť jemne a pomaly, lebo vlasy po smrti dosť vypadávajú."
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ich práca je len o smútku, celkom tak to nie je. "Pri takomto zamestnaní sa musíte odosobniť. V tejto brandži musíte byť profesionál," hovorí Jozef Kovalčík. "Ťažké to je pre nás najmä vtedy, keď zomrie dieťa alebo niekto mladý. Smútok cítime aj vtedy, keď zosnulého nemá kto pochovať a pritom vieme, že má rodinu. To sa stáva napríklad v prípade bezdomovca. Náklady na pohreb vtedy znáša mesto."
"Pre nás je to práca ako každá iná. Aj keď pripúšťam, že robiť ju nemôže naozaj každý. Sú proste ľudia, ktorým práca s nebohými nerobí dobre a nevydržia pri nej," hovorí Eva Kovalčíková. V pohrebníctve začala pracovať pred tromi rokmi. A odvtedy tam s ňou pracuje aj jej syn Jozef. "Prvé skúsenosti som získal v Taliansku. Začiatky boli ťažké, lebo som nevedel reč, ale potom to už šlo," spomína Jozef. V Taliansku strávil takmer rok. Na našu otázku, v čom sa líšia ich pohrebné služby od našich odpovedá: "Cítiť tam honosnosť. Pohrebníctva dokážu splniť rôzne požiadavky klientov. Poskytujú komplexné služby a na veľmi vysokej úrovni." A práve touto cestou sa vydala aj pani Eva. Okrem prevozu zosnulých ponúka aj vybavenie všetkých potrebných dokladov či zabezpečenie kremácie.
V pohrebníctve sú zamestnanci mnohokrát doslova ´utešovateľmi.´ "Ľudia k nám prídu s bolesťou nad stratou blízkeho človeka. Súcitíme s nimi a snažíme sa im pomôcť aspoň milým slovom, prípadne objatím. Niekedy stačí to, že sa môžu vyrozprávať. Vtedy majú pocit, že so svojou bolesťou nie sú sami," uzatvára Eva Kovalčíková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
