okrem staronového priateľa Zdenka Podhůrskeho pribudol v poradí 20. album. "Užívam si to," tvrdí usmiata speváčka, s ktorou sme sa usadili v zákulisí Domu umenia.

Chodíte do Košíc často, už ste si zvykli na nás na východniarov?

- Už som spomínala, že tu mám prakticky rodinu. Moja veľmi dobrá priateľka, ktorá žije v Amerike, pochádza z Košíc. Som tu dosť často a vždy sa tu cítim veľmi príjemne.

Opäť sa objavujete v spoločnosti s priateľom Zdenkom Podhůrskym, hoci to pred časom vyzeralo, že ste sa rozišli.

- Sme spolu, ale nie je pravda, že plánujeme svadbu, ako písali médiá. Trošku to prehnali. Média občas radi skresľujú. Napíšu si čo chcú. Jedna pani redaktorka, ktorej som poskytla rozhovor, mi dokonca tvrdila: ‚Ten prstienok, ktorý ste dostali je určite zásnubný.' Povedala som: ‚Určite nie je. Dostala som ho od Zdenka pri príležitosti mojej novej platne. Bola už v poradí dvadsiata.' Ona mi však stále dookola opakovala, že to bol zásnubný prsteň. Chcela som jej to vyvrátiť a ona povedala: ‚Ale ja by som si želala, aby bol zásnubný.' Oponovala som jej síce, ale ona, že to tak musí napísať. V novinách napokon vyšlo, že je zásnubný. Ale dementujem ešte raz, nie je to pravda.

Dvadsiata platňa je slušné číslo. Uzavrela sa tým nejaká kapitola vášho profesionálneho života?

- Svoju prácu robím už 22. sezónu a skoro každý rok som urobila platňu. Tentoraz som konečne nahrala aj vianočnú, po ktorej som dlhé roky túžila. Vyšla síce v decembri, ale ja som mala Vianoce už v auguste. Nahrávala som koledy, dokonca si zaspieval aj môj syn Artík. Najprv nechcel, pretože nemá rád moju profesiu.

Prečo?

- Nemá rád popularitu, nemá rád ten pocit, že ho niekto pozná. Musela som ho prehovárať. "Pozri Artík, mám jednu pesničku poď si ju skúsiť zaspievať so mnou." ‚Mami ty si sa zbláznila, nebudem,' zaťal sa. ‚Dobre, tak to urobíme ako darček pre jednu našu veľkú kamarátku a rodinnú priateľku,' skúsila som to ešte. ‚Tak kvôli nej a kvôli tebe to urobím. Ale nesmie to vyjsť na platni.' Potom si to vypočul a hovorí: ‚Mami, to je strašné.' Ale nie je, Artík, spievaš pekne.' Zamyslel sa a po chvíli sa ma opýtal: ‚Mami a na tej platni to nevyjde?' ‚Nie,' hovorím, ‚veď si to nechcel.' ‚Ale nie je to až také zlé,' začal špekulovať. Takže nakoniec to vyšlo aj s jeho pesničkou.

Vianoce ste mali v auguste, čo ste teda robili v decembri?

- Nadelili sme si Vianoce niekoľkokrát, nielen so Zdenkom a s mojou rodinou. Mali sme tri štedré večery a všetky boli nádherné. Užili sme si ich naozaj dosýta. Obdobie pred Vianocami sme trávili na horách s priateľom a s deťmi. Boli sme si zalyžovať.

Aká ste lyžiarka?

- Obstojná. Lyžovala som závodne. Pre mňa je to prirodzená záležitosť. Robila som beh na lyžiach, ale teraz aj zjazd.

Pretekali ste?

- Bola som na Morave prvá z piatich starších dorasteniek. Mala som úspešné obdobie, mám doma schované Bohemky, na ktorých som pretekala a žala úspechy. Behali sme na lyžiach so sestrou Ivanou, mojím dvojčaťom. Súťažili sme aj medzi sebou. Vyrastala som v spoločnosti Jirku Raška, skokanského šampióna. Bol tiež z Rožnova pod Radhoštem. Bol síce skokan na lyžiach, ale aj my sme v rámci tréningu skákali z mostíka a na bežkách. Mali sme to ako tréning. Potom však zvíťazil spev nad športom. Športovanie ma však utužilo v tom, že som mala dobrú kondíciu. Prestala som chorľavieť. Zmizli všetky angíny. Otec bol na nás prísny, náročný a tvrdý. Trénoval nás a chcel, aby sme boli zdravé, aj s bratom. Občas to trochu preháňal s tým otužovaním. Ja som sa narodila neskôr ako sestra, bola som chorľavá a otec mi pomohol nadobudnúť kondičku. Šport mi pomohol v tom, že dnes zvládam svoju profesiu.

Čo robí dnes sestra?

- Žije vo Švajčiarku, vydala sa a teraz rekonštruovali domček. Dostala asi po šiestich rokoch švajčiarsky pas, takže to najbližšie oslávime.

Ako ste oslávili Nový rok?

- Na Silvestra sme boli so Zdenkom v Barcelone. Chceli sme ho búrlivo osláviť, ale boli sme trošku zaskočení. Predstavovali sme si, že tam bude veľmi veselý Silvester, ešte veselší ako u nás v Prahe, kde sa oslavuje plným prúdom. Ale náš španielsky Silvester prebiehal trošku depresívne. To je zvláštne, Španieli Nový rok neoslavujú. Boli sme na hlavnej triede, kde prebieha všetka tá sláva, priamo pod sochou Krištofa Kolumba, ktorý ukazuje na Ameriku. To je také kľúčové miesto Barcelony, niečo ako u nás v Prahe kôň na Václavskom námestí. Všetci ľudia sa tam zišli, boli väčšinou mladí, stali si na sochu a strašne kričali. Okolo polnoci zazneli asi štyri obrovské rany, mala som pocit, že to bol výstrel z dela a že vypukla nejaká vojna alebo stávka a tým to zhaslo. Po polnoci sa oslavy skončili. Vlani sme slávili v centre Prahy. Absolvovali sme s priateľmi všetky krčmičky a hudobné kluby a bolo to úžasné. Nasmiali sme sa a dobre zabávali. Boli sme hore až do rána. Bol to zážitok, ale Silvestra v Barcelone neodporúčam.

Baví vás vôbec chodiť na plesy inak, ako pracovne?

- Robíme to teraz veľmi často. Chodíme so Zdenkom do klubov, na plesy a som šťastná, keď konečne môžem po rokoch vyjsť do spoločnosti ako priateľka niekoho. Nielen ako Iveta Bartošová, ale ako normálna baba.

Dlho vás bolo vídať v spoločnosti samú.

- Žila som s Ladislavom Štaidlom, rozišli sme sa a potom som dlho žila sama. A moji dvaja neskorší partneri sa spoločnosti vyhýbali. Nemala som dosť možností chodiť niekam von.

Vadilo vašim predošlým partnerom, že ste slávna?

- Vadilo. Najmä ten rozruch okolo mňa. A mne samozrejme tiež. Takže som väčšinou bola doma. Zdeněk to ale tak neprežíva. On z toho nemá problém. Ideme, kam sa nám zachce. On si svoj život žije naplno a to sa mi na ňom páči, je úprimný. Navyše je rovnaké znamenie ako ja - baran. Je otvorený, úprimný, a nerieši, či si nás niekto všíma alebo nie. A keď si nás niekto fotí, tak mu to nevadí. A mne tým pádom tiež nie. Konečne sa môžem uvoľniť a byť sama sebou. Užívam si to. Nevynecháme ani jednu príležitosť ísť niekam von.

Čo vás čaká najbližšie?

- Množstvo vystúpení. Mala som mesiac voľno. Urobila som si prázdniny, ktoré som si sama určila. A boli to moje najdlhšie prázdniny počas kariéry. Predsavzala som si, že musím dodržať mesiac. Oddýchnuť si poriadne a neprepínať. Dnes som mala vlastne druhé vystúpenie, včera som spievala v Moste. A čo urobím najbližšie? V noci sa vraciam späť do Prahy, kde ma čaká syn Artur. Teší sa, že si budeme čítať rozprávky a budeme spolu robiť úlohy.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári