najmenším zo zimných bratov kalendára tiež vie zúrivo zaťať ľadovú sekeru.
Naši predkovia s tým vždy so značnými obavami rátali a svoje varovania poslali aj v množstve pranostík. Jedna z najvýstražnejších hovorí: Keby február mohol, aj teľa v krave by umoril. Iná potvrdzuje: Mrazy, snehy, metelice vo februára čas, neopustia nás.
Dávnejšie ľadové lomcováky v druhom mesiaci roka zachytili aj viaceré kroniky.
Netreba nám chodiť ďaleko pred 77 rokmi namerali v okolí Zvolena, vo Vígľaši a Pstruši rekordne nízku teplotu dňa 27. 2. 1929 klesla ortuť v teplomeri na mínus 41 stupňov Celzia. Ľudia v rekordom zasiahnutých lokalitách majú dodnes v pamäti rozprávania svojich prarodičov o tom, že mráz pred očami trhal stromom kmene, voda, ktorá v potokoch celkom zamrzla, vraj stuhla vo vedre, kým ju, dostupnú iba z veľmi hlbokej studne stihli doniesť do kuchyne. Sliepkam a kohútom odmŕzali hrebienky a koníky museli zavrieť v maštali, pretože vonku by im mrzli nozdry a podusili by sa.
Zima v roku 1929 poriadne vytrápila aj našich západných susedov. Aj v Česku zaznamenali vtedy rekord najnižšiu teplotu minulého storočia, keď v Českých Budějoviciach bola mínus 42,2 stupňov Celzia. Staršie kroniky prinášajú hrôzostrašné informácie o ľuďoch, uväznených celé dni v snehom zasypaných domcoch, o zaľadnených dverách a oknách, o vtákoch, ktoré zamrznuté padali mŕtve na zem a horory o zimnom hlade z nedostatku chlebíka, pretože mlynom mrzol vodný pohon a nemohli namlieť múky.
Ibaže, február vie ľudí aj rozmaznávať a česká kronika z 1. februára v roku 1480 vraví, že teplo, ktoré bolo už i v januári, sa dalo porovnať s júnom, kvitli kvety, stromy a ľudia si mohli natrhať voňavých fialiek.
Predchádzajúce generácie starostlivo delili poveternostné kotrmelce v jednotlivých mesiacoch na obdobia s charakteristickými názvami. Vo februári sa preto i medzi nimi stretneme s časom krutých zím i príjemných oteplení.
To prvé môže nastať už v najbližších dňoch, pretože 2. februára sú Hromnice a to býva často termín hromničného oteplenia. Nie nadarmo sa hovorí: Na Hromnice sa zima s letom stretla. Ďalšia nám vlieva nádej: Od Hromníc zimy menej, tepla viac.
Netreba sa však vytešovať predčasne, pretože aj keď nás okolo 14. februára zvykne rozohrievať láskyplný valentínsky sviatok, neraz prichádza priam arktická valentínska zima. Pranostika iba potvrdzuje záznamy z kroník: Na Valentína zamrzne i koleso mlyna. A iná: Svätý Valentín púšťa mrazy a hádže sneh. Ibaže všetko môže byť aj inak skúsenosti dedov hovoria, že Valentín žení vtáčence, označujú Valentína za otca jari a ubezpečujú: Na Valentína, zima sa vysiľovať začína. Ak to v niektorých rokoch skutočne vyjde a vľúdnejšie valentínske počasie splynie s ďalším sľubným časom matejským (24. 2.) oteplením, iste sa nikto nenahnevá.
Napokon, v minulosti považovali ľudia valentínsky deň za prvý a matejský za druhý už jarný sviatok. Matej vesny nádej vie posekať aj veľmi masívne ľady, zhadzuje na pniakoch snehové klobúky a vyzlieka chotárom biele kožuchy. Na Mateja už ľad ani líštičku neudrží a zimu tratí. Ale šampanské ešte neotvárajme ak je na Mateja mráz, bude ešte štyridsať ráz. Lebo kalendárový trpaslík - február je viťúz: mrazí i hreje. Mrazom vie i koňa zadusiť, teplom aj fialku rozkvitnúť.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
