Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Dlžník na seba môže vyhlásiť konkurz a pokúsiť sa tak o odpustenie časti dlhov, ak ich nie je schopný splácať najmenej po dobu 30 dní. V konkurze potom nastupuje speňažovanie jeho majetku. Ak ani potom nie sú veritelia uspokojení, môže požiadať o oddĺženie. Ale to iba v prípade, že počas nasledujúcich troch rokov bude sústavne preukazovať, že má záujem nájsť si prácu a splatiť aspoň časť zvyšných dlhov. Každoročne potom spláca súdom nariadenú sumu - najviac 70 percent z peňazí, ktoré zarobí, najmenej však 10-tisíc. Ak to nedodrží, stráca šancu oddĺžiť sa. Ak áno, zbaví sa nadobro zvyšných nesplatených dlhov a vyhne sa hrozbe exekúcií.
Pri vyhlásení konkurzu sa teda neplatič nevyhne predaju osobného majetku. Z toho teda vyplýva nevýhoda, keď má majetok väčší, ako je dlžná suma. V takom prípade by sa mal dlžník skôr snažiť napríklad o zníženie mesačných splátok úveru v banke ako ísť cestou konkurzu.
Zákon v § 106 a § 107 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zakotvuje úpravu tzv. malých konkurzov. Súd uznesením o otvorení malého konkurzu uzná konkurz za malý, ak je vyhlásený na fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom.
Súd môže uznesením o otvorení malého konkurzu uznať konkurz za malý, ak sú splnené aspoň 2 nasledujúce predpoklady:
- majetok podliehajúci konkurzu pravdepodobne neprevyšuje 5 000 000 Sk,
- obrat úpadcu dosiahnutý v poslednom uzatvorenom účtovnom období pred vyhlásením konkurzu neprevýšil 10 000 000 Sk,
- úpadca pravdepodobne nemá viac ako 50 veriteľov.
O otvorení malého konkurzu rozhodne súd pri vyhlásení konkurzu. Súd môže uznať konkurz za malý aj počas konkurzu, ak možno od toho očakávať značné výhody pre jeho rýchlosť, úspornosť alebo efektívnosť. Súd môže uznať konkurz za malý aj bez návrhu.
V uznesení o otvorení malého konkurzu alebo v uznesení o úprave rozsahu malého konkurzu môže súd skrátiť lehoty platné pre riadny konkurz alebo rozhodnúť o iných opatreniach v záujme čo najrýchlejšieho, najúspornejšieho a najefektívnejšieho vedenia konkurzného konania.
V malom konkurze volí schôdza veriteľov namiesto veriteľského výboru jedného zástupcu veriteľov.
Praktická rada: Návrh na malý konkurz môžete ako dlžník podať, ak nie ste schopný svoje peňažné záväzky plniť 30 dní po lehote splatnosti, na súde zložíte preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 20 000 Sk a musíte mať majetok aspoň 50 000 Sk ako preddavok na úhradu nákladov konkurzu.
Dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.
Návrh na povolenie oddlženia, ktorý musí byť podaný najneskôr do zrušenia konkurzu, okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Dlžník nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate (§ 166 zákona).
Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. V uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.
Právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa, podľa § 168 zákona, začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.
Právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia. Ak dlžník urobí právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však môže správca rovnako ako v konkurze odporovať. O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne. Právny úkon dlžníka je správca oprávnený schváliť, len ak sa hodnota majetku dlžníka v dôsledku právneho úkonu zvýši. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.
(Zdroj: red, www.obcan.sk)
Autor: Santiago de Chile (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
