preto sa vybral s kamarátom Ivanom Leškom v sobotu ráno do Katovíc v Poľsku na trojdňové medzinárodné stretnutie chovateľov nazvané Holub 2006.
Otca dvojročného dievčatka a osemmesačného chlapčeka ani vo sne počas cesty k severným susedom nenapadlo, že ho len sekundy budú deliť od toho, aby sa nestal ďalším zo 62 ľudí, ktorí zahynuli v sobotu po zrútení strechy výstavnej haly. Medzi troskami budovy, kde sa zišli chovatelia z Poľska, Holandska, Nemecka, Česka, Maďarska, Belgicka, Ukrajiny a Slovenska, zahynuli aj dvaja Slováci, viac ako 140 ľudí bolo zranených.
"Dvaja sme vyštartovali z Košíc o tretej ráno, ďalší kamarát pristúpil v Rožňave," opísal nám začiatok cesty, z ktorej sa už nemusel vrátiť domov, 39-ročný J. Seliga. "Presný čas, keď k nešťastiu došlo, si nepamätám, ale mohlo byť čosi po piatej popoludní. Asi o 16.00 usporiadatelia spestrili program kultúrnymi vystúpeniami. Cez deň bolo v hale hrozne veľa ľudí, neskôr ich ubúdalo. Kolega nás pri odchode z výstavy prehovoril, aby sme išli späť, lebo vraj videl peknú holubicu a či nemáme záujem. Kúpili sme ju a vybrali sa preč. Asi desať metrov od východu kamarát z Rožňavy spomenul, že kúpil lieky pre holuby."
Mal o ne záujem aj J. Seliga, a tak trojica zamierila opäť do haly. Pri vchode sa zdržali, lebo J. Seliga bol zvedavý na cenu a miesto, kde lieky predávajú. A táto diskusia všetkým trom pravdepodobne zachránila životy. "Od pódia, ktoré bolo na opačnej strane haly, zrazu zaznel rachot a začal padať strop. Keď som to videl, na nič som nečakal a začal utekať. Kamaráti tiež, kľučkovali sme pomedzi turnikety. Za nami vybehlo z haly ďalších asi päťdesiat ľudí. Strop spadol tak rýchlo, že sme stihli prebehnúť možno iba desať metrov. Po návrate ku vchodu, lebo sme chceli pomôcť zasypaným, bolo vo vnútri haly hrobové ticho, nezaznel ani hlások. Vonku ľudia kričali, jedna pani, ktorá vybehla medzi poslednými, mala úplne rozbitú hlavu, celú od krvi. Museli ju držať na nohách, lebo odpadávala," uviedol J. Seliga.
Doslova sekundy jeho i kamarátov delili od toho, aby tak ako mnohí iní neostali pod zrúcaninami. Šťastím bolo aj to, že pri kupovaní holubice odmietli pozvanie priateľa z Česka, aby si sadli k jednému zo stolov a trochu sa porozprávali. Neskôr Košičania telefonicky zistili, že Čech prežil, ale kamaráti z Nemecka doteraz na telefonáty neodpovedajú. "Bola to hrôza. Okolo kraja haly ostal zo strechy len pás široký asi tri metre, v podstate tam, kadiaľ sme bežali. Pri úteku som zbadal naše veci, vrátane kúpeného holuba, stihli sme zachrániť aj jeho," dodal Košičan.
Ako zvládli cestu autom domov, nám J. Seliga nevedel povedať. Celý čas spomínali na priateľov, ktorých mali medzi vystavovateľmi veľmi veľa, hovorili len o tragédii. Traja východniari boli nervózni aj z toho, že nemali roaming a nemohli teda poslať domov správy, že sú v poriadku. Až za hranicami poslal J. Seliga manželke SMS, že prežil, s priateľmi zisťovali telefonicky, či sú v poriadku aj ďalší Slováci, ktorí vycestovali do Katovíc. Až do nedele rána dostávali od známych správy, že práve oni traja mali byť poslednými Slovákmi, ktorí sa zachránili.
Podľa niektorých informácií výstavy v Katoviciach sa zúčastnilo viac než sto slovenských chovateľov poštových holubov. Poľské úrady ako oficiálnu príčinu zrútenia strechy uviedli veľké množstvo snehu, ktoré na ňu napadalo a strop ťarchu neuniesol.
Ďalšie informácie o tragédii v Katoviciach čítajte na strane 17.
Slovenské obete boli z Brezna
Miroslav Machnič a Ján Herich boli dvoma Slovákmi, ktorí našli smrť pod troskami zrútenej strechy výstavnej haly pri sobotňajšom nešťastí v juhopoľských Katoviciach. Obaja boli členmi breznianskej organizácie Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov.
Ľahko sa pri tragédii zranil veterinárny lekár Ján Páleš a ťažko Jozef Lupták z Čierneho Balogu. Potvrdil to Slovenský zväz chovateľov poštových holubov.
(TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
