oblasti bezpečnosti pri práci. Inšpektorát práce uložil 136 sankcií. Prevažnú väčšinu tvorili pokuty za nelegálne zamestnávanie. Inšpektori objavili nedostatky v 90 prípadoch, ktoré stáli zamestnávateľov 1,1 milióna korún. Najvyšší postih bol 100-tisíc korún.
Kontrolóri prevetrávali jednotlivé subjekty vo dne v noci, aj opakovane. Počet kontrol sa oproti roku 2004 zdvojnásobil. Vlani ich uskutočnili 2631, z toho špeciálne na odhaľovanie nelegálnej práce 1556. Preverili 6672 osôb.
"Od občanov sme dostali 601 podnetov. Po preverení sa ukázalo, že iba tretina z nich bola opodstatnená a niečo cez sto čiastočne. Ostatné sa buď nepotvrdili alebo pre zánik firiem ich nebolo možné prešetriť. Často sa bývali zamestnanci ozývajú až keď je neskoro. Najčastejšie sa sťažovali na nevyplatenie mzdy a nevydanie dokladov o ukončení pracovného pomeru, čo im znemožňuje prihlásiť sa na úrade práce. Ozvať by sa mali v čase fungovania a dianie vo firme by mali sledovať aj ženy na materskej dovolenke," uviedol vedúci oddelenia pracovno-právnych vzťahov Mgr. Kamil Lipták.
Pred nadobudnutím účinnosti zákona o nelegálnom zamestnávaní inšpektori odhalili najviac 20 až 30 prípadov práce načierno za rok. Od apríla, kedy vstúpil do platnosti, sa im podarilo zistiť 221 osôb, ktoré nemali so zamestnávateľom pracovno-právny vzťah. Svoj podiel na protizákonnom zamestnávaní majú aj samotní zamestnanci. Poskytovatelia práce ušetria na odvodoch a tí, čo ju vykonávajú, sú spokojní s minimálnou mzdou a s doplácaním na ruku, aj keď vedia, že porušujú zákon. Keď tento mechanizmus prestane fungovať, poškodení sa obracajú na IP s nádejou, že vyrieši ich problémy.
"Najväčším vlaňajším úlovkom bolo 6 prípadov nelegálneho zamestnávania na Zemplínskej šírave v jednom reštauračnom zariadení. V Košiciach boli porušovateľmi najmä prevádzkovatelia reštaurácií, pohostinských zariadení, malých obchodov a poskytovatelia služieb. Väčší zamestnávatelia nepotrebujú mať problémy, preto sa snažia dodržiavať všetky právne normy. Problémy sú u malých. Často vedome porušujú zákon i Zákonník práce," zhodnotil vlaňajšok K. Lipták.
Ako dodal, mnohí zamestnávatelia porušujú zákon v presvedčení, že im musia kontrolóri dokázať, že daná osoba vykonáva závislú prácu, za ktorú treba aj platiť. Argument, že daná osoba je tu len na skúšku, alebo mi vypomáha bez nároku na odmenu, neobstojí. Tá mu prislúcha. Zamestnanca má možnosť vyskúšať v rámci skúšobnej doby tri mesiace, čiže mu nevzniká dôvod na obchádzanie zákona. V rámci skúšobnej doby má možnosť kedykoľvek pracovný pomer ukončiť. Platí, že musí s ním uzavrieť zmluvu alebo dohodu.
Pokutami nešetrili inšpektori ani v prípade vyplácania len minimálnej mzdy, nevyplácaní príplatkov za prácu nadčas, v noci či vo sviatok a za neposkytovanie stravovania. Zamestnávateľ je povinný každého zaradiť do platového stupňa a minimálnou mzdou (6900 Sk) by mali byť odmeňovaní len zamestnanci, ktorí vykonávajú pomocné práce (upratovačka, vrátnik, pomocný robotník). Akákoľvek práca spojená s hmotnou zodpovednosťou, alebo ak si vyžaduje osvedčenie (SBS, čašník, barman, predavačka, pokladníčka), musí byť zaradená minimálne do 2. stupňa, čo je najmenej 8280 Sk. Na to by si mali dávať pozor zamestnanci pri uzatváraní zmlúv.
Ako sa vyhnúť problémom a pokutám
- zamestnávať zamestnancov na pracovné zmluvy, vo výnimočných prípadoch dohodu o vykonaní práce
- pred začatím výkonu práce nahlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne
- správne zaradiť zamestnanca do platovej triedy a poskytovať mu mzdu za prácu
- zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy
- po skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi doklady o zamestnaní, aby sa mohol prihlásiť na úrad práce
- zamestnanci by si mali poriadne prečítať pracovnú zmluvu a až potom ju podpísať, platí to aj o dodatku
- keď niečo nie je v organizácii v poriadku, treba podať sťažnosť na IP hneď a nie, až keď sa organizácia rozpadne
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
