Prešov - Na spoločnej rozlúčke so zosnulými vojakmi boli v plnej pohotovosti aj záchranári. V Mestskej hale boli prítomní profesionáli z prešovskej
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
rýchlej lekárskej pomoci na čele s prednostom kliniky MUDr. Antonom Domenom, ako aj 15 dobrovoľných záchranárov z Mládeže Slovenského Červeného kríža (MSČK). "Bolo to ťažké aj pre vojakov. Boli tu od piatej rána, museli stáť pri katafalkoch," povedal nám záchranár Tibor Vyslocký z Mládeže MSČK, ktorý so svojimi kolegami pomáhal pri ošetrovaní vojakov i pozostalých. Hlavnou príčinou kolapsov boli podľa jeho slov stres a dehydratácia.
Šéf záchranky Anton Domen konštatoval, že počas obradu zaregistrovali 14 ošetrení. "Boli to ženy aj muži, väčšinou stresové situácie, kolapsové stavy a ľudia, ktorí sa liečia na srdce, vysoký krvný tlak. Všetko je spojené s tou vysokou stresovou situáciou," uviedol A. Domen s tým, že žiaden z ošetrených nemusel byť hospitalizovaný v nemocnici. Všetci v poriadku odišli domov.
K dispozícii účastníkom poslednej rozlúčky bola v Mestskej hale aj psychologička. "Moja úloha bola psychologická pomoc tým, ktorí prichádzali na ošetrovňu," uviedla pre Korzár psychologička Katarína Vaľová. Na otázku, ako sa dá ľuďom v takomto veľkom žiali pomôcť, odpovedala: "Treba ich tým žiaľom sprevádzať, nebagatelizovať ho. Vypočuť ich a tým im pomôcť v tom žiali. Treba tú bolesť prežiť." Podľa nej, každý človek smútok prežíva a vyrovnáva sa s ním individuálne. "Niekedy je to pol roka, inokedy viac. Človek sa časom so smútkom vyrovná, ale nezmieri sa s ním nikdy," dodala psychologička Vaľová.
Autor: tim, frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári