snívať, v ktorej úvode zaznejú aj tieto verše - Viem na vlastných nohách stáť a nič nemám dávno sľúbené,....ako aj slová refrénu - Kým vieš snívať, tak máš nádej, hádam príde čo má prísť....
S týmito slovami na perách sa so mnou lúčila aj desiatka krompašských školákov, ktorých kroky každý štvrtok po skončení vyučovania, smerujú do klubu mladých. Dve hodiny sa pod vedením Aleny Cifrovej z Centra voľného času PRIMA venujú tvorivej práci. Takí sú rómski debrujári. A čo s a skrýva za týmto krúžkom s netradičným názvom. "Slovo pochádzajúce z angličtiny znamená niečo ako drobná činnosť, mravenčia práca. Presne taká, aká je aj s týmito deťmi," prezrádza A. Cifrová.
Ako zdôrazňuje, krúžok navštevujú hendikepované deti. Ide o mentálne zaostalejšie deti, navštevujúce špeciálne triedy v základnej škole. Počas návštevy práve vymaľovávali motýľa sediaceho na kvete. Aby sa im "pod kožu" dostali nielen farby, ale aj čísla, obrázok mali rozčlenený na niekoľko častí. Každá z nich bola označená daným číslom. Každé číslo zasa malo danú farbu. Takže jednotka bola modrá, dvojka červená,...stačilo iba vymaľovať. I keď tak urobili, iba málokto z nich sa strafil farbou do čísla, ktoré jej prislúchalo. "Teta a budete nás aj fotiť?," zaujíma sa najdrobnejší chlapec z nich Ľudko Girga. "Urobím vám brejk," vzápätí dodáva a už aj tancuje pred mojimi očami.
Krúžok rómskych debrujárov pôsobí už druhý rok. Navštevuje ho do dvadsať detí, ale iba niekedy prídu všetci. Rovnako dlho tu chodí aj 11-ročná Ivana Poláková. Na otázku čo sa tu naučila odpovedá. "Kresliť, písať, ale najradšej tancujem. Robili sme aj snehuliaka, aj Mikuláša aj stromček," prezrádza Ivana. Tá rovnako, ako speváci zo Superstar má svoje sny. "Chcem byť predavačkou," vraví mi rovno. "Ja chcem byť tanečníčkou. Rada tancujem," pohotovo zareaguje aj jej kamarátka Natália Bongová (13). Tá spolu s Ivanou práve dokončila farebného motýľa. Oproti nim sedí 12- ročný Ján Bongo. Aj on by rád niečo povedal. Pýtam sa ho vy ste s Natáliou súrodenci? "Nie, nie sme. Ja som jej brat," vyvedie ma pohotovo "z omylu". Ján začal do krúžku chodiť preto, lebo tu chodila jeho sestra. Aj on chcel kresliť. Nechodí však vždy. Niekedy zabudne. No rád chodí do školy. "Učíme sa podstatné mená, prídavné mená," zdôrazňuje. "Pes je podstatné meno a prídavné meno je ceruza," vraví mi. Aby som mu troška pomohla, pýtam sa ho, akú ceruzku máš v ruke. "Farbičku," vraví Ján, ktorý chce byť tiež ako jeho sestra tanečníkom. No vzápätí vymenuje všetky farby - modrú, červenú, žltú...
Podľa A. Cifrovej, práca s týmito deťmi si vyžaduje ozaj veľkú dávku trpezlivosti a nazvať ju mravenčou je nepochybne na mieste. Lebo naučiť tieto deti stáť skutočne na vlastných nohách stojí veľa námahy.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
