Katarína MUCHOVÁ, Martina PETRÁNOVÁ
Zubaté zimné slnko vylákalo v druhú januárovú sobotu na zasnežené kopce Liptovskej Tepličky (okres Poprad) niekoľko desiatok lyžiarov. Milovníci bielej vášne si tak ako po iné dni bezstarostne brázdili nízkotatranské svahy ani len netušiac, že sa stanú svedkami tragédie, akú si za dvadsaťročnú éru existencie lyžiarskeho strediska nepamätá nik. Na prvý pohľad bežná zrážka dvoch lyžiarov si vyžiadala život jedného z nich. Na svahu ostalo v bezvedomí ležať iba 9-ročné dievčatko, neďaleko nej sa v bolestiach zvíjal o šesť rokov starší chlapec. Pokusy záchranárov boli neúspešné, malá lyžiarka po prevoze do nemocnice zraneniam podľahla.
K nešťastiu došlo krátko pred pol druhou hodinou popoludní len pár metrov od konca svahu. Na miesto tragédie sa okamžite začali zbiehať lyžiari. V tej chvíli si nik ani len nepripúšťal, že náraz by mohol byť pre dievčatko osudný. „Keď som prišiel na miesto zrážky, dievča ležalo v stabilizovanej polohe. Boli pri nej ľudia, dali jej prvú pomoc. Bolo evidentné, že je v bezvedomí," opísal prvé pokusy o záchranu Natálie Diabelkovej člen Horskej služby (HS) Nízke Tatry - sever Július Ďurica. „Spoločne s jedným pánom, ktorého nepoznám, sme sa snažili zistiť pulz," dodal dlhoročný záchranár.
Ich snaha však nebola korunovaná úspechom. Pulz nenahmatali. Nepodarilo sa to ani lekárovi, ktorý sa krátko po príchode záchranárov objavil na mieste nešťastia. „Okamžite jej začal dávať umelé dýchanie. Ja som medzitým zavolal vrtuľník," priblížil dramatické momenty J. Ďurica. „Dýchal som, pokiaľ neprišla helikoptéra. Prišiel MUDr. Brugoš, masírovali sme spolu. Viem, že sme nemali šancu, ale snažili sme sa," doplnil Vladimír Pohanka, riaditeľ Šrobárovho inštitútu v Dolnom Smokovci, ktorý v osudný deň lyžoval práve na svahoch Liptovskej Tepličky.
Približne po štvrťhodine zosadol niekoľko metrov od hlúčiku záchranárov vrtuľník Leteckej záchrannej služby (LZS) Air Transport Europe (ATE). Jeho osádka sa ďalších pätnásť - dvadsať minút pokúšala oživiť Natáliu priamo na mieste. Žiaľ, neúspešne.
Na svahu zavládlo ticho. Lyžiarom sa v tvárach zračil strach a zdesenie. Čas sa vliekol. Všetci dúfali, že malú lyžiarku sa podarí zachrániť. „Stála som v rade na veľký vlek, keď som si všimla, ako môj kamarát beží v lyžiarkach hore kopcom. Sledovala som, kam uteká. Zastavil sa pri Tomášovi. Druhú skupinu ľudí, ktorá sa venovala Natálke, som si všimla až potom," opísala okamihy, na ktoré sa nezabúda, Katarína Muchová, kamarátka mladíka z Liptovskej Tepličky. Ten po kolízii ostal so zlomenou nohou ležať niekoľko metrov od Natálie. „Informácia sa rozniesla po stredisku ako blesk. Ľudia sa začali zbiehať na miesto nehody," dodala.
Vleky utíchli, nikto nemal ani len najmenšiu chuť spúšťať sa dolu kopcom. Čakalo sa na zázrak. Ten sa však nestal. „Vzduch sa dal krájať... Bolo to hrozné," spomína lyžiarka. Najväčšiu drámu však prežívali Natálkin a Tomášov otec. Vo chvíli, keď sa rozbehli ratovať svoje deti nik z nich netušil, akú ranu im pripraví osud. Obaja dúfali, že Natálku sa podarí zachrániť. Ich želanie bolo o to väčšie, že sa poznali. Kedysi spolu závodne lyžovali.
Vrtuľník s Natálkou na palube odletel do popradskej nemocnice.
Napriek obrovskému úsiliu záchranárov sa dievčatko z bezvedomia už neprebralo. Tesne po prevoze zraneniam podľahlo.
Jeho príbuzní a známi si tragédiu nevedia vysvetliť. Natálka vraj bola skvelá lyžiarka. „Neviem, ako sa to mohlo vôbec stať. Je to skutočne katastrofa," nechápavo krúti hlavou nad nešťastím v rodine Natálkina príbuzní Mária Knižková.
„Bola veľmi šikovná, bystrá, od štyroch rokov lyžovala... Určite by sa v živote nestratila," neskrýva svoj žiaľ ďalšia príbuzná Adriana Janovová. „Bola v nesprávnom čase na nesprávnom mieste," dodáva so smútkom v hlase.
Biela vášeň si Natálku vraj úplne podmanila. „Bola veľmi dobrou lyžiarkou, chodila lyžovať každú voľnú chvíľu," spomína na svoju žiačku jej triedna učiteľka. „Veľmi šikovné dievčatko to bolo, učila sa na samé jednotky," dodáva pedagogička. Usmievavá štvrtáčka nechýba len jej, ale aj spolužiakom.
Tomáš sa o Natálkinej smrti dozvedel až na druhý deň. Správa mu spôsobila šok. Jeho rodičia, rovnako ako aj Natálkini, majú polemík o tragédii plné zuby. Chcú si počkať na výsledky policajných expertíz.
Hoci v osudné popoludnie sa na svahu nachádzalo množstvo lyžiarov, moment nárazu nezaregistroval nik. „Hľadali sme svedkov, no nikto nevidel, ako sa to stalo," uviedol Stanislav Ovsiak, člen HS Nízke Tatry - sever (na snímke). Príčinou úrazu mohla byť podľa jeho slov neprimerane rýchla jazda. „Ľudia tu jazdia veľmi rýchlo, len málokto z nich používa lyžiarsku prilbu, lyžovať bez nej je riskantné," dodal. Rovnaký názor má aj lekár, ktorý pomáhal Natálke. „Každé dieťa by malo mať prilbu," je presvedčený Vladimír Pohanka. Možno by zachránila život aj Natálke.
Lyžiarske stredisko si takúto tragédiu nepamätá. „Za celú éru existencie lyžiarskeho strediska sa nič podobné nestalo. Toto bola prvá smrteľná nehoda," skonštatoval S. Ovsiak. Všetci dúfajú, že aj posledná.
Názor odborníka
Podobným tragédiám by podľa niektorých odborníkov mohla zabrániť prilba. Lekár, ktorý zachraňoval Natálku, je presvedčený, že by ju na svahu malo mať každé dieťa. Ako dodal, je nevyhnutné dovybaviť lyžiarske strediská resuscitačnými prostriedkami. „Dlahy nestačia. V strediskách by mala byť jedna miestnosť, kde sa dá pracovať so zraneným," myslí si Vladimír Pohanka.
Autor: kim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
