týždeň v tom istom lietadle, v ktorom letel na Slovensko aj on, zahynuli jeho kamaráti.
F. Gurčík je chlap ako hora. Bez okolkov sa nám však priznal, že vo štvrtok večer, keď sa dozvedel, že jeho kolegovia a kamaráti našli smrť v Maďarsku, plakal. „Človek si môže hovoriť, aký je tvrdý, taká udalosť však s ním pohne," povedal nám.
Tak, ako ostatní slovenskí vojaci, aj F. Gurčík zabezpečoval pokoj v etnicky znepriatelenom Kosove. Kosovo bolo druhou misiou tohto 37-ročného Spišiaka, predtým bol na Cypre. Ako hovorí, v Kosove boli hlavne mladí muži, ktorí chceli finančne zabezpečiť rodinu. „Nedá mi v tejto chvíli nemyslieť na môjho kamaráta z Nitry, ktorý mal rozostavaný dom a tri malé deti. Ďalšiemu kamarátovi sa zase krátko pred Vianocami narodilo dieťa," spomína.
On sa našťastie vrátil domov v rámci prvej rotácie. Napriek tomu krátko po tragédii v ich byte v kuse zvonil telefón. „Volali nám príbuzní, známi aj ľudia, s ktorými sme sa roky nevideli. Chceli iba vedieť, či je manžel v poriadku," dodala manželka F. Gurčíka.
Vojaci sú silní muži, keď treba, vedia byť tvrdí, ale inak sú ľuďmi s citmi, veľkým srdcom a emóciami. Ako dodal F. Gurčík, ženatí vojaci v ďalekom Kosove neustále myslia na svoje rodiny a vzájomne si ukazujú fotografie svojich milovaných detí a manželiek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
