lietadla, ktoré sa vracalo so slovenskými vojakmi z Kosova, haváriu prežil.
"Mala som planý sen. Snívalo sa mi s Martinkom, sedel na bielom koni. Mala som strach, aj som si poplakala a šla som sa ráno rýchlo za neho pomodliť do kostola. Bola mi veľká zima, tak som sa ponáhľala domov, a vtom prišiel vnuk Tomáško a povedal mi: Babko, neplač, idem ti povedať jednu správu, aby si sa nevyľakala, keby si niečo počula od cudzích," hovorí Emília Modríková zo Spišského Štiavnika. Správa o havárii ju vystrašila, ale fakt, že ako jediný prežil, jej dodal nádej, že všetko sa na dobré obráti.
Na vnuka Martina spomína ako na "zlatého chlapca". "Vždy mi pomohol, keď cez prázdniny za mnou prišiel, vždy mi drevo prichystal, vodu nanosil, lebo ja tu žijem sama a už mi je ťažko všetko porobiť," dodáva 85-ročná Emília Modríková. Hovorí, že keď sa Martin dal na dráhu vojaka, mala trochu strach, najmä keď mal ísť do nebezpečných oblastí. "Ale vždy ma upokojil, že ´,babko, neboj sa, ja tam budem len v kancelárii sedieť, výplaty vojakom robiť´," spomína Martinova stará mama.
Sedí nad hŕbkou fotografií, na ktorých je vnuk Martin, občas ju zaplavia slzy, potom odhodlane povie: "Verím, že je v dobrých rukách a bude v poriadku. Už len čakám na večer, aby mi prišli povedať, čo je nové."
Aj starší ľudia zo Spišského Štiavnika, kam siahajú korene Martinovho rodu po mame, si na Martina Farkaša dobre pamätajú. "Chodil k svojej starej mame, vždy pomáhal všetkým okolo, je to naozaj taký dobrý, statočný chlapec, žiadny lapaj," opisuje babkina suseda Júlia Rusiňáková. Ako priznala, keď sa dozvedela, že Martin sa má vrátiť z Kosova, už sa so susedou tešili, že ho skoro uvidia. "V správach dávali, čo sa stalo, tak som sa aj bála, ale pánbožko nad ním držal ochrannú ruku. Je to dobrý chlapec, nikomu nikdy neublížil, všetci sa za neho budeme modliť," tvrdí pani Júlia.
"A je to isté, že to on skutočne prežil?" potešil KORZÁR dobrou správou aj jeho ďalšiu príbuznú Magdu Modríkovú. "Tak to mal veľké šťastie. My sme sa veľmi nevídali, sme trochu vzdialenejší príbuzní. Ale viem, že je to dobrý chlapec, vždy sa usmieva, stále pozdraví," opisuje manželovho synovca Magda Modríková. Aj ďalšia príbuzná Marta Kériová pozná Martina Farkaša ako veselého a dobrého mladého muža. "Vždy rád pomáha druhým, ani na babku nezabúda a navštevuje ju. Veľmi ma potešilo, že prežil, také šťastie sa nedá ani opísať," hovorí pani Marta.
"Viete, tu ho už pozná len pár ľudí, vyrastal v Poprade, len pred časom sa priženil k nám do obce. Ale chodieval sem len občas, práca mu nedovoľovala viac voľna. Je to však veľmi sympatický mladý muž, slušný," potvrdili pracovníčky Obecného úradu v Spišskom Štiavniku.
Veľkú nádej do lekárskej starostlivosti v košickej nemocnici vkladá celá Martinova rodina. "Dúfame, že to dobre dopadne. Naozaj nepoznám lepšieho chlapca," hovorí Martinova teta Anna Martinková. Tvrdí, že Martin bol "hlavička na ekonómiu a čísla", ako chlapec spoločenský a obľúbený. Aj ona priznáva, že keď sa strojil na misiu do Kosova, rodina to ťažko prežívala. "Mala som obavy, predsa len napríklad riziko výbuchu míny tam bolo veľké, ale on nás vždy upokojoval," dodáva Martinova teta. Aj ona sa tešila na jeho návrat. "Bol dlho preč, po škole už bol viac v Leviciach ako doma, teraz sa s manželkou Miškou tešili, že si konečne zoženú spoločný byt, usadia sa a budú môcť pomýšľať aj na rodinu," dodáva Anna Martinková.
Spolu s celou rodinou a známymi bude netrpezlivo čakať na správy o Martinovom stave. "Len aby obstál, za to sa ja modliť budem," uzavrela vojakova babka zo Spišského Štiavnika.
Autor: kim, afo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
