O návrate k modelingu neuvažuje, chce si spokojne žiť s priateľom
Bývalá Miss Mária Sándorová, rodáčka z neďalekej Čane, sa pred vianočnými sviatkami vrátila s priateľom hokejistom Martinom Bartekom z Ruska. V meste Novokuzneck, kde Martin hrával hokej, spolu strávili takmer pol roka. Ako sa v Rusku Márii páčilo, akú najtuhšiu zimu na svojej koži okúsila, ale i tom, prečo sa bála chodiť sama po meste, sme sa porozprávali po telefóne. Máriinim domovom sa v týchto dňoch stal Zvolen, kam nasledovala svojho snúbenca.
Vianočné sviatky Mária i Martin strávili na Slovensku - vo Zvolene. "Boli to naše prvé spoločné Vianoce a vyšli naozaj úžasne. S Martinovou mamkou sme varili kapustnicu. Prvýkrát som totiž pripravovala sama štedrú večeru a Martinova mamka mi pri tom pomáhala. Navyše sme k sebe pozvali starkú, ktorá je imobilná a dva roky nevychádzala z bytu. Podarilo sa nám ju preniesť do nášho bytu a bola z toho dojatá. My sme si tak dali pod stromček krásny darček - radosť, ktorú sme jej tým spôsobili," priblížila nám Mária svoje Vianoce. Aj Silvestra si užila v rodinnom kruhu. "Keď sme prišli na Slovensko, už sa na poslednú chvíľu nedalo nič vybaviť a okrem toho sme si povedali, že najradšej budeme silvestrovať s rodinou doma."
Mária s Martinom sa tak znovu zabývali v Zvolene. Spoločné bývanie si totiž okúsili už pred tým, než odišli do Ruska. Nasťahovali sa spolu po pár týždňoch známosti a ich zoznámenie má veru ďaleko od tradičného. Rodinne založená Mária, ktorá pochádza zo siedmich súrodencov, totiž Martina, ktorý mal povesť playboya, vytrvalo odmietala. Rovnako vytrvalý bol však i Martin.
Spolu sú už od apríla minulého roku a podľa Máriiných slov je všetko v najlepšom poriadku. Martin hráva za HKM Zvolen a ona sa stará o domácnosť. "Vyváram, upratujem, vybavujem všelijaké úradné záležitosti a veci v banke. O chvíľu sú tu daňové priznania... Mám toho naozaj v týchto dňoch dosť. Veľmi rýchlo som si však opäť zvykla na slovenský spôsob života."
Do Novokuznecka sa tešila
Keď sa Mária v lete dozvedela, že sa budú sťahovať do Novokuznecka, nebol to pre ňu žiaden šok. "S Martinom sme boli dohodnutí, že kamkoľvek sa rozhodne ísť hrať, pôjdem s ním. Rozhodovali sme sa však spoločne, takže definitívne rozhodnutie, že ideme do Ruska, pre mňa nebolo šokujúce. Bola som zvedavá na to, ako sa žije v Rusku, na ich zvyky. Musím povedať, že ma tá krajina prekvapila a bola úplne iná, ako som očakávala. Podľa toho, čo mi tu ľudia porozprávali, som bola pripravená na najhoršie. Keď sme však prišli do Ruska, bola som milo prekvapená tým, že realita je úplne iná."
Martin sa s Máriou nasťahovali do dvojizbového bytu, ktorý dostali od hokejového klubu. "Prileteli sme skoro ráno a keď som zbadala náš panelák, bola som doslova ohúrená. Dostali sme byt s krásnou veľkou kuchyňou, krásnymi tapetami, všetko bolo čistučké a upratané. V Rusku sa vedie normálny život ako u nás. Cítila som sa tam veľmi príjemne."
Ruské zážitky zbierala Mária aj v ruskej reštaurácii. "Tam to bolo naozaj typicky ruské. Musím však povedať, že tamojšie jedlá mi veľmi nechutili. Oni do všetkého dávajú veľa kôpru a ten ja neznášam." Na vlastné oči sa Mária presvedčila aj o tom, že Rusi naozaj vedia piť... "Keď sa Martinovmu spoluhráčovi narodil syn, prichystal obrovskú oslavu. Tam je taký zvyk, že sa všetci hráči pri takejto príležitosti poskladajú a z týchto peňazí sa urobí veľká oslava... Ja som však ruskú vodku neochutnala."
Mária si počas päťmesačného pobytu v Novokuznecku užila aj typickú ruskú zimu. "Keď sme odchádzali, bolo tam mínus 27 stupňov. Zima bola poriadna, ale úplne iná ako u nás. Síce som párkrát premrzla tak, že som už nevnímala, ako mi je chladno, no nefúkal vietor. Iné to bolo, keď sme prišli pred Vianocami do Piešťan, kde hral Martin za Slovensko na Loto Cupe. Keď začalo fúkať, mala som pocit, že mi je chladnejšie, ako bolo v Rusku..."
Na hokej nie je odborníčkou
Inak, než na Slovensku, sa Mária cítila i na hokejových zápasoch. "Nie som žiadny odborník, veď o hokej sa zaujímam iba do apríla minulého roku, no odkedy som s Martinom, aj ja som si všimla, že v Rusku sa hrá úplne inak. Dáva sa veľký dôraz na obranu, čo bránilo útočníkom - teda aj Marinovi - presadiť sa a skórovať. Navyše sa tam veľmi faulovalo a rozhodcovia to vôbec nepískali..."
Marin bol zväčša štyri dni doma, potom na štyri až päť dní odchádzal na zápasy mimo mesta. "Keď sa hralo v Novokuznecku, nechýbala som ani na jednom zápase. Som veľmi emotívny človek a každú minútu som prežívala a keď som videla, že na ľade Martina niekto fauloval, veľmi som sa bála, či sa mu niečo nestalo a či je v poriadku."
Aj keď sa Mária o Martina, kým je na ľade, trochu strachuje, zapáčilo sa jej chodievať na hokejové stretnutia. "Keď sme sa vrátili z Ruska a Martin nastúpil za Slovensko v zápasoch Loto Cupu, uvedomila som si, aká odlišná atmosféra vládne na našich štadiónoch a aká na ruských. V Novokuznecku, keď ich tím prehrával, tak sa diváci dvihli a odchádzali preč. Po každom góle v domácej bránke nadávali a neraz sa stalo, že keď sa Novokuznecku nedarilo, tak nadržiavali hosťom a skandovali mená ich hráčov. Podľa mňa takto podrážali svoj tím..."
Po každom zápase sa manželky a priateľky hráčov stretli v jednej miestnoti, kde čakali na svoje ´polovičky´. "Mnohé ženy hokejistov už mali deti a svoje domácnosti, takže s nimi som sa veľmi nestretávala. Boli tam však dve dievčatá, ktoré boli zatiaľ iba priateľkami a s tými som sa kamarátila. Neviem veľmi po rusky, ale ony vedeli aj po anglicky, takže to bolo super." Väčšina hokejistov a ich rodín vedela o tom, že Mária je našou bývalou Miss. "Niekedy som sa necítila dobre práve preto, že vedeli, že som bola Miss."
Bála sa chodiť sama
Krása, vďaka ktorej pred necelými dvoma rokmi získala Mária korunku kráľovnej krásy, jej bola v Rusku doslova napríťaž. "Tamojšie ženy boli väčšinou blond alebo ryšavé. Keď ma muži zbadali - tmavú, vysokú a štíhlu, mnohí sa za mnou otáčali. Bolo to pre mňa strašné, lebo ma doslova prenasledovali. Stalo sa mi to päťkrát a naposledy to bolo fakt desivé."
Mária sa vtedy vybrala s priateľkou do nákupného centra. "Za mnou šli štyria chlapi a vedľa mňa sa objavil ďalší, ktorý ma prenasledoval už pred tým. Chytal ma za vlasy i chrbát a niečo mi vravel. Chcel, aby to vyzeralo, že sa poznáme a že je tam so mnou, no ja som iba urazená. Rýchlo sme s kamarátkou odišli a nasadli do taxíka. Všimla som si však, že tí štyria, čo ma prenasledovali, sadli do ´audiny´ a šli za nami až pred môj panelák. Nemohla som vystúpiť a ísť domov, vedeli by totiž, kde bývam. Tak sme šli do ďalšieho obchodného centra, ktoré bolo neďaleko."
Tam si Mária všimla, že traja muži z auta vystúpili, jeden ostal v ňom. "Nevedeli sme čo robiť. Sadli sme si do kaviarne, že si dáme kávu a budeme sa tváriť, že sme pokojné a nič sa nedeje. Rozmýšľali sme nad tým, čo teraz. Napadlo nám, že v kaviarni necháme nákup i vetrovky a odídeme na toaletu. Vedela som totiž, že v tom centre je pri dámskych toaletách bočný východ. Tamadiaľ sme teda utiekli. Vonku bolo mínus 15 stupňov a my sme boli iba v tričkách. So sebou som vzala iba kľúče od bytu a mobil... Navyše sme zbadali ďalšie auto a kým sa otáčalo, ľahli sme si do snehu, aby sme sa skryli... V živote som sa tak nebála."
Kvôli týmto zážitkom sa Mária bála chodiť po vonku sama a peši. "Keď hral Martin mimo mesta, tak kamarátky chodili ku mne, alebo som sa taxíkom odviezla ku nim a potom i domov. Pešo som sa po vonku chodiť neodvážila. Nechodila som nalíčená, na hlave som mala šiltovku, aby som sa aspoň trochu schovala. Aj tak ma prenasledovali." V Rusku preto neskúšala ani prácu v modelingu. "Naskytla sa mi možnosť pracovať ako modelka, ale radšej sme si s Martinom povedali, že to robiť nebudem. Nevedeli sme totiž, čo môžeme od Rusov očakávať..."
Je rada, že je doma
Aj keď mali obaja v pláne ostať v Novokuznecku do konca hokejovej sezóny, Mária je rada, že sú už doma. "Boli by sme radi, keby sa Martinovi podarilo ukončiť sezónu tam, ale dopadlo to inak. Na internetovej stránke švajčiarského hokejového klubu sa totiž objavila informácia, že Martin s nim podpísal zmluvu. Bola to ´kačica´, Martin s nimi vôbec nerokoval, no dozvedeli sa to v Rusku, ohradili sa a s Martinom zrušili zmluvu."
Po návrate z Ruska sa Mária s Martinom opäť rýchlo zabývali vo Zvolene. "Zatiaľ netuším, čo budem robiť. Modelingovú prácu nevyhľadávam, no ak by som dostala nejakú lukratívnu ponuku, zvažovala by som to a možno by som ju prijala. Teraz sa tým však nezaoberám. Život hokejistu je veľmi ťažký a Martin potrebuje mať pri sebe ženu, ktorá ho podrží. Takže sa oň budem starať. Teraz som Martinova asistentka pre všetko," povedala nám Mária s úsmevom.
Vo Zvolene si vraj nažívajú pokojne. "Všetko je tak, ako má byť. Je pravda, že sme sa 15. októbra zasnúbili. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie a bolo to úžasné. No detaily si nechám pre seba. Tie patria iba mne a Martinovi." Mária nám však prezradila, že uvažujú aj o svadbe. "Ešte nevieme, či to bude toto leto, alebo až to nasledujúce. Dúfajme, že sa nič nepredvídané nestane."
Martin má zmluvu vo Zvolene do konca sezóny. "Uvidíme, čo bude potom. Mne je jedno, kam pôjdeme. Hlavne, aby tam Martin mohol hrať a znovu dostal chuť do hokeja, ktorú v Rusku stratil. Dôležité je, aby sa on cítil dobre a ja s ním," dodala Mária.
O NHL už nesníva
Na účinkovanie v Novokuznecku sa dnes už Martin vie pozrieť s odstupom. "V Rusku sa hrá úplne iný hokej ako u nás, veľmi sa sústreďuje na obranu. Družstvá zo spodu tabuľky, ktoré nemajú také finančné možnosti, bránia ešte viac, aby sa presadili. Mne sa napriek tvrdej defenzíve spočiatku darilo, bol som druhý najproduktivnejší hráč, potom som si poranil koleno a už to šlo so mnou ´dolu vodou´. Nepodarilo sa mi dostať sa späť do hernej pohody," prezradil nám Martin.
Na optimizme mu nepridalo ani to, akým spôsobom sa s tímom rozlúčil. "Naštvalo ma, že som o ničom nevedel a v správach v Rusku sa objavilo, že som rokoval so Švajčiarskom. Nebola to pravda. Snažil som sa to vysvetliť generálnemu manažérovi tímu. Vraveli mi, že to chápu, ale myslím si, že mi neverili..."
V konečnom dôsledku je teda Martin rád, že sa s Máriou vrátil na Slovensko a že hrá za Zvolen. "Celkom dobre sa mi podarilo naskočiť do sezóny. Už v prvom zápase som dal dva góly proti Skalici, aj proti Trenčínu sa mi hralo dobre. Aj Majka má tu na Slovensku viac možností pre relaxovanie a musím povedať, že som sa v Rusku o ňu naozaj bál. Keď som odišiel hrať preč, telefonovali sme si a bol som radšej, keď nikam nešla, lebo Rusi sú v takýchto veciach nevyspytateľní..."
Martin podpísal zmluvu s HKM Zvolen do konca sezóny. "Uvidíme ako sa mi bude dariť, možno sa dohodneme aj na ďalšej sezóne. Čo sa týka NHL - o tom už nesnívam. Na ´farmách´ som si odskákal svoje a viem, čo všetko to obnáša. Ja dohrám v Európe," dodal Martin na záver.
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári