Trikrát za sebou sa vyhrážal, že vyhodí stanicu do luftu
Hneď na druhý deň nového roka mali policajti na Slovensku poplach. Nebol to oneskorený vianočný darček ich šéfa rezortu, ale následok anonymného telefonátu. Neznámy muž z verejného automatu pred košickým hotelom Slovan na číslo 158 oznámil, že pod mostami v Československu a vo VSŽ vybuchnú bomby. Samozrejme, následovala rozsiahla akcia, ktorej sa zúčastnilo takmer 140 policajtov. Okrem U.S. Steelu boli skontrolované nielen všetky cestné, ale aj železničné mosty. Našťastie, s negatívnym výsledkom...
Opäť sa potvrdilo, že z polície aj z občanov, ktorí na poplach doplatili nejakými obmedzeniami, si vystrelil nejaký recesista. Táto forma zábavy je pomerne častá a jej autorov neodradí od nebezpečenstva trestného stíhania ani fakt, že z času na čas sa niektorého anonyma podarí odhaliť. Najviac ich je z radov školopovinnej mládeže, ktorá vidí v evakuácii školy najlepší spôsob, ako oddialiť písomku. Hoci dvojka či trojka zo správania ich neminula, ak mali menej ako 15 rokov, trestnému stíhaniu sa vyhli. V súdnom archíve sme však našli niekoľko prípadov, ktoré začali výhražným telefonátom a skončili doručením rozsudku. Na dnes sme vybrali ten, ktorý tak trochu súvisí so spomínaným poplachom z 2. januára 2006. Stal sa v marci 2001 a jeho hlavným aktérom bol vtedy 46-ročný Jozef P. z obce Hrčeľ v Trebišovskom okrese.
"Do Košíc som prišiel v noci osobným vlakom z Čiernej nad Tisou," spomínal neskôr Jozef P. na počiatky konania, ktoré vyústilo v jeho piate trestné stíhanie v živote. "Do rána som prespal v budove železničnej stanice a na raňajky som si kúpil dezertné víno. Konzumoval som ho na stanici aj v parku. Už som cítil, že mám vypité, ale na všetko sa dobre pamätám. Bolo niečo po 11. hodine, keď som vo vestibule železničnej stanice zbadal telefónne automaty. Vtedy mi z ničoho nič napadlo, že zavolám na políciu a poviem, že v budove je uložená bomba. Neviem, prečo, lebo dovtedy som nikdy nič podobné neurobil. Asi som sa nudil, alebo čo..."
Ako si Jozef P. zaumienil, tak aj urobil. "Vytočil som číslo 158 a keď sa ozval hlas policajta, povedal som, že do 30 minút vybuchne na železničnej stanici bomba. Potom som vyšiel von a sledoval, čo sa bude diať." Jozef P. očakával, že do budovy okamžite vpadne nejaké komado a začne ľudí vyháňať von. Prídu pyrotechnici so psami, záchranári a možno aj nejaké médiá. Presne ako v akčných filmoch, ktoré on zbožňoval. No nič také sa nedialo. Ľudia naďalej kupovali lístky, pokojne posedávali alebo čítali. Ani zo žiadneho ampliónu sa neozvalo: ´Pozor! Je tu bomba! Opustite stanicu...´
Nakoľko situácia nespĺňala predstavy Jozefa P. o rýchlej evakuácii, po piatich minútach od prvého telefonátu sa vrátil k automatu a na 158-čke oznámil, že ´stanica vyletí do luftu´. Teda žiadnych 30 minút, bomba vybuchne hneď. Po "varovaní" vyšiel Jozef P. pred stanicu a sledoval, či tentoraz jeho hrozba vyvolá davovú psychózu. Prešla minúta, päť minút, desať minút a nič. Žiadne ozbrojené zložky ani médiá. "Opäť sa nič nedialo, preto som šiel znova k telefónnemu automatu a zavolal na políciu. Povedal som im, že bomba je v úschovni batožín..."
Vyjsť pred budovu a presvedčiť sa o účinku tretej hrozby už "terorista" nestihol. Ešte so slúchadlom v ruke ho chytila policajná hliadka. Nezapieral, nemykal sa a nesnažil utiecť. Akoby mu hneď došlo, že nemá cenu hrať sa na hrdinu. Celkom ochotne sa podrobil aj dychovej skúške. To preto, lebo už na prvý pohľad bolo zrejmé, že mu okrem krvi koluje v žilách aj nejaké to promile alkoholu. A nie jedno, lež vyše 2,3. Preto skôr, než sa posadil na stoličku vyšetrovateľa, ľahol si na posteľ v záchytke. A aby nedostal chuť opäť niekam volať, pred dverami hliadkoval policajt.
Kým krátko po vytriezvení zvalil Jozef P. svoje konanie na nudu, pred sudcom Okresného súdu Košice II už tvrdil niečo iné. "Volal som preto, lebo v našej republike sú zlé sociálne podmienky. Napríklad mne úradníci znížili sociálku z 3200 na 1750 korún a s tým sa nedokážem zmieriť. Tým anonymným telefonátom som chcel na seba upozorniť. A to aj s vedomím, že sa bude musieť vypratať stanica a urobiť prehliadka." Samozrejme, k tej napokon nedošlo. Železničná polícia si spojila dva kamerové záznamy s časom volania a do tretice jej stačilo na anonyma pri telefónnych búdkach iba počkať.
Súd nemal s bombomaniakom Jozefom P. veľa práce. Keďže sa priznal a svoju "úchylku" aj oľutoval, odišiel z justičného paláca iba s "podmienkou" osem mesiacov na dva roky. Mimochodom, všetky jeho štyri predošlé odsúdenia boli za neplatenie výživného.
Ak vám napadlo, či pred pár dňami nezinscenoval poplach pod mostami a v U.S. Steele práve Jozef P., tak určite nie. Krátko po vynesení rozsudku v lete roku 2001 zomrel.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
