Ako úplne prvé slovenské slová ho priatelia naučili nadávky
Jordánskemu spevákovi Lobovi sa pred troma rokmi domovom stalo Slovensko. Tento muzikant, spevák i režisér žije v Košiciach a slovenské publikum si na svoju stranu získal skladbami "Ty si moja láska" či "Suzanna", v ktorých svoju rodnú reč mieša so svojsky podanou slovenčinou. Naposledy sa Košičanom predstavil počas uplynulého víkendu, keď sa ako hosť objavil v programe 1. košického vodnopólového plesu v Dome umenia.
Na vodnopólovom plese sa cítil Lobo ako ryba vo vode. "Vodné športy mám naozaj veľmi rád. Jordánsko má totiž dve moria a každý u nás doma má rád vodu a vodné športy. Všetci chodíme plávať a ja sám mám vodu a všetko s tým spojené - teda aj vodné pólo - veľmi rád," prezradil nám Lobo pred tým, než sa vybral zaspievať košickým športovcom.
Vianočné sviatky i oslavy príchodu roku 2006 strávil na Slovensku. "Bolo to prvý krát, čo som na Vianoce bol tu, s mojou rodinou. Páči sa mi, ako tu ľudia oslavujú. U nás je to síce iné, ale pocity sú rovnaké. Podobne ako v Jordánsku, aj tu som bol obklopený priateľmi. Všetko nové je pre mňa zaujímavé a dobré, preto som aj rád, že som na sviatky bol tu. Na Silvestra som vystupoval vonku v Kežmarku. Bolo strašne mrazivo, no ľudia boli veľmi milí a ja som načerpal dostatok energie."
Aj keď na chlad vládnuci u nás počas zimy nie je zvyknutý, nechystá sa pred prípadným snehom príliš schovávať. "Nebudem tvrdiť, že mi tunajšia zima vyhovuje, no žijem si normálny život, ako každý okolo mňa. S priateľmi sa však budem zrejme stretávať vo veľkých obchodných centrách, kde si môže človek zájsť na nákupy aj na kávu a nemusí chodiť po vonku, kde je príšerne chladno..."
Nielen teplotné rozdiely medzi Slovenskom a rodným Jordánskom vníma Lobo po svojom. "Ja by som to všetko prirovnal k domu. Každý dom je iný. Človek si ho nejako zariadi, dá si do neho veci, ktoré tam chce mať a ktoré sa mu páčia a zariadi si ho svojim spôsobom. Keď k niekomu domov prídete, pomyslíte si - toto je naozaj pekné, ale napríklad toto by som urobil inak. To všetko je o rozdieloch a podobne je to aj s ľuďmi a krajinami. Samozrejme, že sa mi nie všetko na Slovensku páči, ale vo všeobecnosti musím povedať, že sa tu cítim výborne. Keby sa mi tu nepáčilo, som si istý, že by som odišiel. Ale ostal som..."
Na Slovensku je už tri roky, novým domovom sa mu stali Košice, do Jordánska sa vracia približne raz za štyri mesiace. "Mám totiž mnoho práce nie len na Slovensku. A rovnako aj priateľov. Učím totiž salsu a vďaka nej som získal mnoho kamarátov všade po svete. Každý kto vie tento tanec, je mojim priateľom..."
Na otázku prečo si vlastne vybral Slovensko, má Lobo jednoznačnú odpoveď. "Ja som si Slovensko nevybral. Jednoducho to celé takto vyšlo. Mal som s mojim producentom totiž v pláne účinkovať a pracovať v Európe. Začali sme teda tu. Slovensko je totiž miesto, kde môže človek začať stavať čosi nové, tu je dobrá pôda pre veľké hudobné projekty." Podľa Loba je naša krajina a jej obyvatelia otvorená novým veciam. "Dalo by sa povedať, že tu prebehla akási hudobná revolúcia a našťastie sa mi podarilo nájsť si na tunajšom muzikantskom poli svoje miesto." To pozitívne na Slovensku je pre Loba nielen to, že sa môže venovať muzike, ale aj množstvo priateľov, ktorých si tu našiel.
Ak by však mal nájsť vec, ktorá je pre neho u nás tou najhoršou, asi by ju nenašiel. "Nedá sa to zovšeobecniť a povedať - toto a toto sa mi na Slovensku nepáči. Je jedno kde som, či tu, či v Jordánsku, či hocikde inde, všade môže byť pre mňa všetko najhoršie na svete. Som totiž veľmi senzitívny a veci vnímam veľmi intenzívne. Som umelec - spevák, tanečník, režisér... Pre mňa môže byť tá istá vec tou najlepšou na svete a rovnako aj najhoršou... Všetko ma dokáže potešiť alebo zraniť..."
Zaujal ho náš folklór
Dnes Lobo ovláda slovenčinu natoľko, že by ho "nepredali", no poskytovať rozhovory pre média v našom jazyku si netrúfa. "Nie som na to pripravený. Môže sa totiž veľmi ľahko stať, že nie celkom pochopím, na čo sa ma niekto pýta a odpoviem čosi úplne iné, alebo že si niekto moje slová vyloží inak, ako som ich ja pôvodne myslel... Ale čo sa týka bežného života, dokážem fungovať s tou slovenčinou, ktorú ovládam. Viem si ísť nakúpiť, objednať si kávu..."
Jedna z prvých vecí, ktoré Lobo na Slovensku počul, bol náš folklór. "Keď som sa do toho započúval, hneď mi bolo jasné, že chcem spievať aj po slovensky. Keď som počul slová ako ´ty si moja láska´ uvedomil som si, ako krásne to znie a bolo rozhodnuté... Veľmi sa mi páči slovenčina a budem naozaj rád, keď ju raz budem ovládať plynulo, potom aj texty mojich skladieb v slovenčine budú môcť byť zložitejšie..."
Prvé slová, ktoré sa u nás naučil, však ani zďaleka neboli poetické. "Nebudem klamať - prvé, čo som sa tu naučil, boli nadávky. Myslím si, že ktokoľvek príde na Slovensko a má tu priateľa, ktorý ho začne učiť slovenské slová, tak prvé, čo ho naučí, budú nadávky. Hneď potom som sa rýchlo naučil povedať ešte ´ty si moja láska´ a ´pusu´..."
Prv, než Lobo prišiel na Slovensko, veľa o ňom nevedel. "Ešte pred pár rokmi som nevedel o tom, že Slovensko je už samostatnou krajinou a už nie je súčasťou Československa. Lenže to je o politike a tá mňa nezaujíma. Ja som umelec a potrebujem v hlave nosiť iné veci ako to, ktoré štáty sa ako podelili..."
Od svojho brata však dostal pred odchodom na Slovensko zopár dobrých rád, ktoré boli iste dôležitejšie ako to, kedy sme sa oddelili od Čechov... "Povedal mi - zober si so sebou nejaký kabát. Vravím mu - načo, veď tam predsa nemôže byť až tak chladno. Bolo to však vo februári a keď sme pristali na letisku, otvorili sa dvere a my sme vyšli z lietadla, ja som prvý krát v živote pocítil, čo je to poriadna zima. Neveril by som, že môže byť tak chladno... Veď pre mňa dovtedy bol chlad iba to, čo ma ovanulo, keď som otvoril chladničku a niečo z nej vybral..."
Okrem zimy si však Slovensko pre Loba pripravilo viacero prekvapení. "Myslel som si, že všetci tu budú hovoriť po anglicky a že sa tu dohovorím. Mnohí si kupujú učebnice jazyka pre samoukov, keď idú do novej krajiny, ja som tak neurobil. Bol som si istý, že keďže idem do krajiny v Európe, že tu bude každý ovládať angličtinu. Nebolo tomu tak ani náhodou. Mal som problém kúpiť si napríklad v obchode chleba. Nevedel som si ho vypýtať, ani gestami ukázať, lebo skúste ukázať chlieb... Tak som šiel domov, zavolal kamarátovi, opýtal sa ho, ako sa povie chlieb po slovensky, on mi to povedal a potom som si mohol ísť jeden vypýtať do obchodu..."
Mnohí cudzinci za príjemné prekvapenie, ktoré im táto krajina poskytuje, považujú aj krásu Sloveniek. "Kamaráti mi vraveli, že tunajšie dievčatá sú tie najkrajšie spomedzi východných Európaniek. Naozaj som tu stretol mnoho krásnych žien a musím dať kamarátom za pravdu."
Chce učiť salsu
Na nedostatok práce sa Lobo nemôže sťažovať - láka ho nie len muzika a tanec, ale i režírovanie. "Chcem ďalej robiť klipy, ale aj krátke filmy. V hlave mám veľa myšlienok a nápadov, ktoré chcem realizovať. Mnohé na Slovensku, ale i inde. Rád by som v Bratislave alebo v Košiciach začal učiť salsu. Vnímam tento tanec i ako šport, pohyb, ktoré potrebuje moje telo. Lebo pri salse sa vám rozhýbu všetky kĺby i svaly..."
Rovnako ako tanec, je však pre Loba dôležitá i hudba, ktorú tu produkuje. "Všetko, čo sa týka umenia, je pre mňa rovnako dôležité, nechcem povedať, že tanec je pre mňa podstatnejší ako hudba, že spievanie pesničiek je dôležitejšia ako nakrúcanie klipov. Mne to všetko splýva do jedného a to je môj život. Tak ako doktor zbožňuje svoju prácu, lebo ňou ľuďom pomáha, tak ja mám radosť z toho, čo robím, pokiaľ to niekoho teší. Som rád, ak sa mi podarí vyčariť niekomu na tvári úsmev."
Tak sa zdá, že úspech niekoľkých Lobovych pesničiek ukazuje, že Slovensko je pre neho tou správnou krajinou. "Určite nie každý Slovák je nadšený tým, že som tu a že tu spievam. Ale takto to funguje všade a v každej oblasti života a práce. Ja iba potrebujem, aby okolo mňa boli ľudia, ktorí ma majú radi. Vtedy sa ako doma cítim kdekoľvek na svete. Mám tu veľa priateľov a páči sa mi tunajší spôsob života. Vedel by som možno existovať aj inde, no tu som rozbehol hudobné a iné projekty a tu chcem teraz pracovať. Vidím, že ľudia sa z mojich pesničiek tešia. A to mi robí radosť o to viac, že to vôbec nebolo jednoduché. Jeden celý rok som spolu s producentami Martinom Kavuličom a Braňom Jančichom pripravoval pesničky na cédečko. Stali sa z nich hity preto, že sme na tom naozaj tvrdo pracovali."
Aj napriek tomu je však úspech jeho pesničiek pre neho tak trochu prekvapením. "Človek totiž nikdy nemôže dopredu vedieť, čo môže čakať. Je to ako keď človek študuje na škole. Pokiaľ sa učí dobre, tak má dobré známky na skúškach. Ak sa neučí, prepadne. A my sme študovali poctivo, no mohlo sa prihodiť čokoľvek..."
Úspech skladieb Ty si moja láska či Suzanna priniesol Lobovi na Slovensku aj popularitu. Tá však pre neho nie je ničím novým. "Dá sa povedať, že populárny som aj v Jordánsku. Viem teda, čo to je. Mnohí ľudia si myslia, že popularita je iba príjemná. Iste, občas taká je, ale človek si na druhej strane musí uvedomiť, že si musí vždy dávať pozor. Na to čo povie, čo si oblieka, ako chodí... Ja už neexistujem iba pre seba, ale pre ľudí. Dalo by sa povedať, že som ´verejný...´ Občas je to ťažké, ale zvykol som si. Ja už 15 rokov pracujem s médiami, so showbiznisom. Poznám tento život, viem, ako sa v ňom pohybovať. Zatiaľ chcem robiť muziku a nie je vylúčené, že keď prestanem spievať, že sa budem naplno venovať réžii alebo písaniu scenárov... Chcem sa však ostať pohybovať v tejto sfére"
Hudba je pre Loba aj tou najlepšou medicínou, ktorá ho zaručene vždy postaví na nohy. "Rád počúvam hudbu, ak sa chcem odreagovať. Samozrejme, že vtedy nie vlastnú. Lebo keď urobím cédečko, tak chcem pesničky ponúknuť ľuďom a nie počúvať si ich kdesi sám. Ale keď som smutný, alebo keď ma niečo trápi a chcem zabudnúť na tieto pocity, tak robím novú vlastnú muziku. Lebo vtedy sa sústredím na hudbu, počúvam ju a zabúdam na všetko negatívne, na problémy, na smútok. Ak chcem prestať na niečo myslieť, pustím sa do práce, ktorá ma vždy celého pohltí," dodal Lobo na záver.
Vlastné meno: Ismail Loub
Dátum narodenia: 11. august 1974
Znamenie: Lev
Miesto narodenia: mesto Zarka, Jordánsko
Relax: hudba
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári