verejnosť pozná aj ako šéfdirigenda Big Bandu Felixa Slováčka. Jeho manželkou je Dagmar Patrasová, s ktorou má dve deti. Dospelého syna Felixa a dcéru Aničku. V Košiciach sa so svojím Big Bandom predstavil na plese U. S.Steel Košice.

Chodievate na plesy aj súkromne?

- Chodím. Som rodený tanečník, ale moja žena Dáda, niežeby netancovala, ale nezblázni sa z toho. Takže občas, ak ideme na ples, som ja iniciátorom a motorom, aby sme šli tancovať. Ona by pokojne netancovala celý ples.

A vadilo by jej, keby ste tancovali s inými?

- Určite nie, pretože by mala svoj pokoj.

Absolvovali ste v mladosti tanečnú?

- Áno a myslím, že je to dôležité, lebo tanec patrí k spoločenskej gramotnosti. Keď chodím na plesy vo svete, tak napr. v Nemecku vie 90 percent ľudí tancovať. A všetky možné tance - aj čaču, sambu... U nás ľudia skôr prešľapujú z jedného miesta na druhé. Pritom by im určite urobilo veľkú radosť, keby si tie tance vedeli zatancovať.

Tanečné sú aj o prvých láskach...

- Samozrejme. Mal som tam spolužiačku z 11-ročnej školy a do nej som bol úplne zblbnutý. Beda, ak prišiel pre ňu niekto tancovať. To som bol otrávený...

Bolo z toho potom niečo?

- Áno a trvalo to dosť dlho. V podstate ešte 10 rokov od maturity sme sa stretávali a príjemne si posedeli a porozprávali sa.

Ale nebola to osudová láska...

- Osudová bola Dáda.

K vášmu zoznámeniu s manželkou sa viaže zaujímavý príbeh. Ona o zoznámenie s vami nestála, lebo ste sa jej z televízie zdali nafúkaný. Napokon ste sa jej nanominovali na návštevu, kde ste sa najedli, napili a zaspali...

- Presne tak to bolo. (Smiech.)

Prečo ste sa tak veľmi chceli s ňou zoznámiť?

- Lebo všetko bolo také akurátne...

Veď ste ju dovtedy nepoznali...

- Mal som ju odpozorovanú z divadla Semafor. Vedelo sa o nej, že je to slušné dievča, mala úžasných rodičov, bola skoro až katolícky vychovávaná. Poznal som jej rodičov, lebo otecko hral na harfe v Českej filharmónii a mamička spievala v zbore. A vydržalo nám to takmer viac ako 25 rokov. To je dôkaz, že sa to vydarilo...

S manželkou máte dve deti. Padlo vo vašom prípade jablko blízko či ďaleko od stromu?

- Anička má 10 rokov a myslím si, že má veľký hudobný aj výtvarný talent. Veľmi to obdivujem, lebo ja neviem namaľovať ani psa. To zdedila po Dáde. Ona urobí tri čiarky, štvrtou to spojí a už to má hlavu a pätu. Felix skončil konzervatórium a teraz študuje na AMU klarinet, má svoju rockovú kapelu a skladá pesničky.

Debatujete s ním o umení?

- Ani nie, pretože si veľmi nedá povedať. Ale myslím, že som tiež bol taký. Akurát, že môj otecko nebol muzikant, ale lekár a bol nešťastný z toho, že sme s bratom nešli v jeho šľapajach. Brat lieta, je kapitánom na airbuse. Takže my sme sa odklonili, ale myslím, že je pekné, keď jablko nepadne ďaleko od stromu, lebo potom majú deti z čoho čerpať. Otázka je, či Felix povedie ďalej kapelu, alebo bude robiť niečo celkom iné. Ale tá možnosť, keby chcel, tu stále je.

Cítiť vo vašich výmenách názorov so synom generačný rozdiel? Pripadáte mu niekedy staromódny?

- Určite mu pripadám trošku staromódny, ale chcem, aby deti mali pred kumštom určitú pokoru. Inak sa to vymkne a skončí to na marihuane...

Vaša manželká má vraj "butikovú bulímiu". Máte aj vy takéto nutkanie, že niečo musíte?

- Áno, musím bežať za ňou a brzdiť ju.

Naozaj s ňou absolvujete nákupy?

- Jasné. A vyhováram jej, že jej to nepristane, že to už nie je módne. Niekedy jej vadí, že jej do toho kecám, ale mne to nevadí, pretože inak by sme museli mať v dome jednosmerky, aby sme sa dostali z kuchyne do izby. Máme to totiž plné handier. Problém je, že sa toho nezbavuje...

Vy nemáte nič, čoho sa ani po rokoch nedokážete vzdať?

- Nelipnem na ničom. Mám napr. fotografie z detstva a ani na tie sa veľmi nedívam. Tým, že už nemám rodičov, programovo sa tomu vyhýbam. Viem, že tam tá škatuľa je, ale neotvorím ju. Veľmi citlivo to vnímam.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Je sto rokov od narodenia Karola Ježka, takže určite budeme robiť turné s našimi poprednými spevákmi z repertoáru Oslobodeného divadla. Budeme chodiť po festivaloch s programom Big band hrá Mozarta. Máme pred vydaním albumu, kde sme nechali napísať swingové aranžmány Malej nočnej hudby, Klarinetového koncertu A dur, Čarovnej flauty..., pretože je 250 rokov od Mozartovho narodenia. Na to sa tiež tešíme, aj keď je to náročnejšie a ťažšie.

Budú vás v tomto roku mať možnosť vidieť aj Košičania?

- Zatiaľ neviem.

Ako často chodievate na východ Slovenska?

- Súkromne som tu bol pred mesiacom. Priletel som do Košíc a v Tokajskej oblasti som si bol pozrieť tokajské vína. Celkom ma to zaujímalo, lebo mesiac predtým som bol v Bordeaux pozrieť, ako robia vína Francúzi. Chcel som to porovnať a myslím, že to tu bolo celkom zaujímavé.

Odkedy ste taký vinár?

- To viete, muzikanti si dajú skôr pivo ako mlieko. Ja som sa narodil na Morave, v Zlíne, tak som nikdy nebol veľmi na pivo. Tam je blízko Valašsko, kde sa pije skôr slivovica, alebo Slovácko, kde sa pije víno. Tak som si vybral víno.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári