pozadí kríkov starého stromu vidno kostolnú vežu, nie je z tohto a hádam ani minulého storočia. "Nie veru, odborník odhadol jeho vznik niekedy okolo roku 1880-90," so šibalským úsmevom mi dáva za pravdu starosta Tibor Jasovský a tajuplne dodáva: "Ale nejde o majetok, ktorý by sa zázrakom zachránil z kaštieľa, v ktorom teraz sídli obecný úrad. On sa vlastne po prestávke vrátil domov. S jeho vznikom súvisí ľúbostný príbeh posledných majiteľov kaštieľa."

Z historických análov je známe, že vlastníkom Drahňova boli od roku 1614 Daróczyovci, ktorý tu dali postaviť opevnený kaštieľ - ten sa po uzavretí manželstva v roku 1730 stal majetkom Lónyayovcov. Tí v roku 1812 dali na kopci nad obcou postaviť kaštieľ s bohatým rodinným archívom a knižnicou s 27-tisíc zväzkami: "Žiaľ, po vojne z toho nezostalo nič- čosi si zobrali Lónyayovci a zvyšok ľudia rozkradli. Pamätníci spomínajú, že ruskí vojaci si počas vojny starými vzácnymi zväzkami kúrili, aby sa zohriali," vysvetľuje starosta.

Nemenej zaujímavý je príbeh poslednej grófskej dvojice, ktorej drahňovský kaštieľ patril - belgickej princeznej Štefánii, ktorá sa vydala za Elemíra Lónyayho. Štefánia bola dcérou zakladateľa belgickej koloniálnej ríše Leopolda II. a manželka následníka rakúsko - uhorského trónu Rudolfa Habsburského, jediného syna Františka Jozefa a Alžbety( známej ako Sissi). Keď Rudolf za záhadných okolností spáchal samovraždu, stala sa vdovou. Keďže sa za ďalšieho následníka trónu vydať nechcela, bola na viedenskom dvore neobľúbená. Jedenásť rokov bola sama, skutočné životné šťastie napokon našla ako 35-ročná v roku 1900 - keď jej dal cisár František Jozef súhlas k nerovnému sobášu s maďarským aristokratom Elemírom Lónyayom. Ten mal majetky v Zemplíne - medzi nimi aj pozemky a kaštieľ v Drahňove. Na sobáš "doplatili" obaja - Elemírova sľubne sa rozvíjajúca diplomatická kariéra( pôsobil v Bukurešti, Petrohrade, Ríme, Paríži, Stuttgarte atď) ihneď skončila, Štefánia sa zase musela vzdať titulov, postavenia a pôct. Vlastný otec jej len na naliehanie Františka Jozefa nechal titul princeznej a apanáž. Na sobáš nemohla prísť ani jej dcéra Alžbeta - po svadbe na zámku Miramare sa Elemír a Štefánia stiahli do ústrania. Kúpili kaštieľ v Rusovciach, ktorý zmenili na honosné sídlo.

Keď začala 2. svetová vojna, panstvo bolo v strate a po obsadení Belgicka nacistami prestala Štefánia dostávať aj apanáž. Lónyayovci preto uzavreli zmluvu s benediktínskym opátstvom v Pannonhalme - to malo kryť schodok a po smrti dvojice mu mali pripadnúť všetky nehnuteľnosti. Na lôžko pripútanú Štefániu na jar 1945 po príchode Červenej armády previezli do Pannonhalmu, zomrela 28. augusta 1945 vo veku 81 rokov, pochovaná je v krypte kostola v Pannonhalme. Elemír ju prežil o necelý rok, časť majetku s knižnicou, rodinným archívom a obrazmi stihol odviezť.

Z bohatého archívu, vzácneho nábytku a množstva obrazov sa v Drahňove zachoval jediný artefakt - obraz, ktorý visí v pracovni. Tibor Jasovský vysvetľuje, že o jeho existencii vedel dávno zo slov pamätníkov rovnako ako to, že ešte pred vojnou ho grófka podarovala ako svadobný dar. Dlhoročné povestné hľadanie ihly v kope sena skončilo prednedávnom úspešne: "Môj príbuzný zbiera starožitnosti - vedel o mojom hľadaní aj o tom, ako obraz vyzerá. Jedného dňa mi zavolal, že čosi podobné objavil v jednej košickej záložni. Hneď som sadol do auta - keď som prišiel, zistili sme, že to musí byť on. Kúpili sme ho pre obec - konečne sa vrátil domov." Starostovu intuíciu dokazuje aj nápis na druhej strane obrazu - je na ňom rukou napísané venovanie z roku 1940... "Na prázdnej ploche pred súčasným obecným úradom mali Lónyayovci altánok, v ktorom veľmi radi sedávali. Mali z neho výhľad na park, v jeho pozadí bolo vidno kostol - presne to je na obraze - asi si ho dali namaľovať, aby aj v interiéri mali na očiach ten výjav. Žiaľ, nádherný historický park je už dnes zrovnaný so zemou. Zostali len kríky orgovánu."

(Historické súvislosti sme čerpali z práce o neznámych faktoch regionálnych dejín od PhDr. Viery Čurmovej)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári