ako jeho rodná krajina. V medzinárodnej karikaturistickej súťaži v Taliansku v konkurencii 327 autorov zo 41 krajín z celého sveta získal pre Slovensko prestížnu cenu International Umoristi a Maristika Prize. Nedávno tento klasik slovenskej karikatúry a kresleného humoru "vstúpil" medzi šesťdesiatnikov.
"Všade dobre, doma najlepšie," isto si neraz povedal Andrej Mišanek, uznávaný majster výtvarník, rodák z podtatranských Žakoviec. Len tak si možno vysvetliť, že aj napriek úspechom, ktoré v kreslenom humore dosiahol, ho nezlákala ani "stovežatá", ani mesto na Dunaji. Ako jeden z mála umelcov - východniarov ostal verný svojmu regiónu, Tatrám a Popradu, doteraz. Presvedčivo dokázal, že kvalita sa nestratí ani na východe.
Rodisko v Žakovciach, "esvéška" v Kežmarku, vysokoškolské štúdium v Prešove, robotnícky post v Matejovciach, dráha propagačného výtvarníka v Tatrasvite a Poprad, kde stále žije a od roku 1987 tvorí ako výtvarník v slobodnom povolaní - to sú základné miesta, ktoré vytvorili jeho svet. Tým druhým je svet kresleného humoru a satiry.
Už štyri desaťročia pretrváva Mišankov fenomén vyjadrovať sa vtipnou výtvarnou skratkou. Venuje sa tvorbe kresleného humoru, politickej karikatúre, satire a epigramom. A keďže sa cíti viac kresliarom ako textárom, aj pri epigramoch kladie väčší dôraz na kresbu a tak z toho vychádzajú akési kresleno-textovo-slovné hračky. Od roku 1966 začal publikovať prvé kresby v Smene na nedeľu a Mladej fronte, postupne sa jeho kresby objavovali aj v Roháči, Rodine, Lišiakovi, Šibalovi, Dikobraze, Mladom světe, ale aj v poľských humoristických časopisoch.
Mišanekove kresby sú prehľadné a ľahko zrozumiteľné, jeho ostrá satira glosátora však pôsobí zodpovedne a osviežujúco, ako tatranský vzduch, ktorý ho udržiava vo výkonnej tvorivej kondícii. Svoje práce vystavoval na početných domácich i zahraničných prehliadkach, kde získal nejedno ocenenie. V roku 1998 vydal aj úspešnú prvotinu, malú knihu veľkého humoru Nebo-peklo-zem, ktorá je prierezom jeho bohatej výtvarnej a aforistickej tvorby.
Pre Andreja Mišaneka je kreslený humor nielen povolaním a zábavou, ale aj doskami, ktoré znamenajú priestor pre vlastnú realizáciu. "Keby som nemal humor a satiru, nebol by som ničím. V slabších chvíľkach si myslím, že stvoriteľ urobil gtento svet ako svoje dokonale humoristické dielo. Že všetko, alebo za všetkým je humor. V najhoršom prípade aspoň ten čierny," tvrdí rodák spod Tatier.
"Mne ide v kreslenom humore o vyjadrenie, zhmotnenie abstraktnej predstavy do viditeľnej podoby. Tá božia iskra, vnútorné zaiskrenie, tichý smiech, ale aj vlastné city sa prostredníctvom kresby ocitnú na papieri. A sú ľudia, ktorí si tieto výtvory radi pozrú," vyznáva sa karikaturista.
Osobne má rád kresby Mikuláša Sliackeho, ale obdivuje aj ssvet fantázie Ondreja Zimku, erudíciu Milana Vavru, či objavnosť Františka Jablonovksého. "Ale je tu aj veľa buriny a hlušiny. Ľudia, ktorí na to nemajú, no aj napriek tomu kreslia, aj keď ich to nebaví a nevedia to," konštatuje výtvarník.
Doteraz vytvoril desaťtisíce kresieb. "To, čo som doteraz vytvoril, by už mohlo stačiť aj na jeden život. Ja však chcem kresliť a vymýšľať, pokiaľ budem vládať. Celý život som kreslil, v každej situácii, do roku 1987 dokonca na dvoch frontoch - v zamestnaní i doma. Dar, ktorý som dostal do kolísky od svojich sudičiek, som nepremárnil."
Autor: Peter ZÁVACKÝ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
