ale žijú aktívnym spoločenským i športovým životom. Pani Eva, ktorá má 81 rokov, a jej o štyri roky starší manžel Gottfried síce už neholdujú lyžovačke, sánkovačke či korčuľovaniu ako kedysi, ale turistickú túru a dobrú zábavu si nenechajú ujsť ani vo vysokom veku.
Tak ako v sobotu v zámockom parku kaštieľa Budimír burzu starožitností a výstavku nazvanú Keď sa babka spúšťala. Aj keď sa viacerí vtipkári zamýšľali nahlas nad významom posledného slova, tentoraz mal organizátor - košický starožitník Karol Linhart na mysli spúšťanie na lyžiach a históriu bielych športov v Košiciach.
"Za posledný týždeň som nabehal aspoň tristo kilometrov, aby nám pán Bezek z Dobrej požičal sane s volantom, aké sa možno používali aj na ceste z Bankova ku kiosku. Cesta v dĺžke 1 350 metrov slúžila verejnosti každú zimu od roku 1918 do roku 1938, vrátane súťaží členov košických športových klubov," zabrúsil trochu do histórie K. Linhart. "Jazdilo sa na saniach s volantom i bez, zaujímavým typom boli tie, ktoré sa riadili a brzdili asi štvormetrovou tyčou. Máme tu lyže z dvadsiatych rokov, keď ešte nejestvovali vleky. Otec mi spomínal, že kedysi išli vlakom ku nejakému kopcu, päť-šesť hodín stúpali hore a potom sa pol hodiny spúšťali dolu. V tých časoch boli v Čermeľskom údolí dva skokanské mostíky a v mestskom parku veľká ľadová plocha využívaná korčuliarmi ešte v šesťdesiatych rokoch, od novembra do februára."
Medzi exponátmi boli aj sane vyrobené v Jasove kováčom Jenö Bernátom, ktorý ich ukul zo železa určeného na podkovy pre rodinu Lukáčových. Mali veľmi úzku sklznicu, hmotnosť okolo 40 - 50 kilogramov a potrebovali veľmi tvrdý povrch. Návštevníci sa kochali aj predchodcami dnešných korčulí, na nožoch jedných bolo dokonca vidieť meno svetoznámej československej krasokorčuliarskej legendy Ondreja Nepelu.
Autor: sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
