Český spevák a muzikálový herec Bohuš Matuš, by chcel by byť ako Honza Nedvěd a písať trampské pesničky

Depresie zaháňal troma večerami, vďaka čomu pribral dvadsať kílČeského speváka a muzikálového herca Bohuša Matuša priviali na východ Slovenska

Depresie zaháňal troma večerami, vďaka čomu pribral dvadsať kíl

Českého speváka a muzikálového herca Bohuša Matuša priviali na východ Slovenska pracovné povinnosti. Spolu s mnohými ďalšími umelcami sa tunajšiemu publiku predstavil na vianočnom benefičnom koncerte spoločnosti U. S. Steel Štedré vločky. Počas generálky si našiel čas aj na krátky rozhovor, počas ktorého sme sa okrem iného porozprávali aj o tom, čo očakáva od roku 2006.

B. Matuš si účinkovanie na košickom koncerte doslova užíval. "Veľmi sa teším vždy, keď spievam s orchestrom. Lebo keď cítim okolo seba muzikantov, tak zrazu mám aj ja sám oveľa lepší a istejší hlas a spieva mi to samo... Na úplný playback už vôbec nespievam, ak aj dostanem takú ponuku, odmietam ju," prezradil nám B. Matuš.

Spievanie s orchestrom ho doslova dobíja pozitívnou energiou. "Keď sa postavím na javisko, cítim silu všetých tých muzikantov, ktorí sú za mnou, vnímam ich podporu a aby som nepokazil ich snahu, vtedy spievam oveľa lepšie. Navyše - ak ide o halfplayback, čiže naživo spievam do hudby z cédečka - väčšinou to vypáli zle..." Košické Štedré vločky boli jednou z mála benefičných akcií, na ktorých sa B. Matuš ukázal. "Samozrejme, že rád podporím dobrú vec, no mám dosť veľa vlastných koncertov, takže popri nich toho veľa nestíham. Ale zas je možné, že keď už budem ´okukaný´ a nikto ma nebude chcieť, tak už budem chodiť iba po benefíciách."

Košičania si v jeho podaní mohli vychutnať skladbu Stín katedrál, ktorú dobre poznajú aj od Petra Muka či Václava Neckářa, ktorý ju spieval s Helenou Vondráčkovou. "Táto skladba patrí medzi moje obľúbené, naspieval som ju do filmu Rebelové a od vtedy ju po mne žiadajú vari všetci organizátori rôznych podujatí. Ja sa tomu vôbec nebránim, lebo túto skladbu doslova zbožňujem. Tak ako si môžem sto krát pustiť nahrávky pána Lasicu a Satinského, tak si sto krát môžem zaspievať Stín katedrál."

Nie je Pavarotti

B. Matuš začínal v súbore Kapmanela, po skončení štúdia na konzervatóriách v Brne a Prahe účinkoval v divadle Semafor, v hudobnom divadle Karlín, s Mužským zborom cestoval po celej Európe. Skúsenosti nazbieral najmä vďaka účinkovaniu v muzikáloch.

Okrem muzikálových a koncertných javísk si však B. Matuš vyskúšal aj spievanie na javisku Štátnej opery. "Zistil som však, že nie som Pavarotti a aj keď mi mnoho ľudí vravelo, že mám pekný hlas a celkom by sa hodil do opery. Dostal som nejaké ponuky, niečo som v opere spieval, no mám pocit, že keď niečo neviem robiť na stopercent, tak to radšej robiť nebudem. Prišiel som navyše na to, že je mi oveľa prirodzenejšie spievať iba farbou hlasu, ako opernou technikou, ktorá navyše človeka veľmi unaví."

B. Matuš sa však nebráni operným melódiám, rovnako ako muzikálovým, či popovej hudbe. "Mám rád žánrové výlety, no presne viem, kedy sa v muzike cítim najviac doma - vtedy, keď si môžem sadnúť s gitarou a urobiť si taký malý recitál. Keď v pokoji a pre pár ľudí spievam krásne pomalé pesničky a moja hudba je pre poslucháčov pohladením. Chcel by som byť ako Honza Nedvěd, spievať si nostalgické pesničky a písať také, ktoré si trampovia spievajú pri táborákoch. Rovnako dobre sa však cítim, keď si vyspevujem ľudové pesničky. Tie mám tiež rád."

Ešte pred časom to však vyzeralo, že sa B. Matuš nadobro a úplne upísal muzikálom. "Šiel som z titulu do titulu a tri roky som bol v takej situácii, že som mal 25 krát do mesiaca predstavenie a už som naozaj nevládal. Čo bolo ešte horšie - začal som strácať hlas. Vtedy som si povedal, že to takto ďalej nejde, zrušil som všetky muzikáli, okrem Noci na Karlštejne, kde hrám doteraz. Potreboval som si jednoducho oddýchnuť. Pomohlo to a už sa cítim naozaj dobre."

S Gottom ho neporovnávajte

Sám Karel Gott ho označil na vyhlasovaní Českého Slávika v roku 2001 za svojho následovníka a budúcu hviezdu, no B. Matuš sa porovnávaniu s týmto spevákom bráni. "Celé je to výmysel jednej novinárky. Pravda je taká, že som sa s ňou rozišiel a ona sa to rozhodla riešiť po svojom a na stránkach časopisu o mne popísala samé ´bláboly´. Napísala, že kopírujem Gotta, čo sa ma dotklo. Určite nechcem byť ako on, veď on tu spieva už hádam sto rokov, aj keď mladí ľudia už dávno počúvajú niečo úplne iné. Gott sa bude ešte ďalších desať rokov držať na našej scéne a stále v tom istom kabáte..."

B. Matuš má preto občas pocit, že veci okolo seba nedokáže zmeniť. "Celý showbiznis je o peniazoch a tom, aké máte známosti a či sa vám podarí získať si na svoju stranu tých ľudí, ktorí rozhodujú o dôležitých veciach. Vyskúšal som si to, ale ďakujem... Radšej pôjdem svojou cestou v pozadí, ale budem na svete rád."

Keď nastúpil ako nádejný spevák do showbiznisu, bol vraj plný elánu a chuti robiť to, čo ho naozaj baví a v čom si myslel, že má talent. "Teraz som ten elán úplne stratil... Našťastie však viem, ako si dobiť baterky. Rád chodím do sauny alebo v lete na nudapláž. Ľahnem si holý na zem a nasávam silu zo slniečka. Alebo teraz v zime mi stačí, aj keď si napustím vaňu a horúcou, ale naozaj až takmer vrelou vodou. Som totiž narodený v znamení Leva a tak potrebujem k svojmu životu teplúčko. Na druhej strane však zbožňujem sneh. Mám to proste v sebe akési popletené. Takže by sa dalo povedať, že spokojný som aj vtedy, keď som teplo oblečený, takmer ako Eskimák a je nasnežené..."

B. Matuš bol od začiatku svojho pôsobenia v showbiznise vystavený mnohým očakávaniam. Laici i odborníci ho pasovali za výnimočný objav... "Naozaj som mal pocit, že každého musím presvedčiť, že o túto prácu naozaj stojím a že to dokážem robiť na dobrej úrovni. Ale musím povedať, že som bol potom veľmi sklamaný. Všetko sa zmenilo, keď som získal broznového Slávika. Do vtedy mi každý držal palce, podporoval ma a potom sa čosi stalo a od vtedy som to mal veľmi ťažké."

Najviac B. Matuša sklamali a rozčarovali bulvárni novinári, ktorí si nedávali servítku pred ústa. "To viete, že keď o vás niekto napíše, že nielen ako spevák ale aj ako človek ste úplne nepoužiteľný a nepotrebný a že by bolo lepšie vás pre istotu niekam zavrieť, že vám to nedvihne náladu a ani sebavedomie. To, čo som sa o sebe dočítal, ma natoľko ranilo, že som sa uzavrel sám do seba, prestal som chodiť po večierkoch... Rozhodol som sa, že úplne zmením svoj prístup k showbiznisu. Mnohí ma mali zaškatuľkovaného ako toho speváka s čapicou. Tak ju už nenosím, chcem začať odznovu a úplne inak. Našťastie teraz už viem, s kým mám tu česť a už ma len tak hocikto a hocičo nerozhádže." Aj napriek týmto tvrdeniam B. Matuš priznáva, že "hrošia koža" mu ešte nenarástla a voči rôznym výpadom voči svojej osobe sa stále nenaučil byť imúnny. "Ale už je to o čosi lepšie. Síce len máličko, ale aj to mi stačí..."

Keď je mu úplne nanič, má osvedčenú metódu, ako si dvihnúť náladu a odohnať do seba všetky negatívne emócie. "Po nociach si púšťam filmy s Vlastom Burianom a ďalšími našimi skvelými komikmi, alebo si pustím Švejka... Pred tým som depresie riešil tak, že som si dal tri večere. Riešil som to jedlom a pribral som 20 kíl a to teda nebolo dobré riešenie... V pohode som vtedy, keď mám pocit, že ma ľudia vnímajú ako speváka na úrovni. V opačnom prípade je mi nanič a som z toho celý spotený..."

Je vyučeným kominárom

Začiatok nového roka by mohol B. Matuš vnímať viac ako symbolicky. Od nepamäti sú totiž kominári symbolom šťastia, ktoré sa na prelome rokov každému praje a tento český spevák je vyštudovaný kominár... "Raz mi to však jeden pán vysvetľoval, prečo sú kominári považovaní za tých, čo nosia šťastie. Vždy sa totiž vravelo - to je ale šťastie, že nám pri vymetaní komínov nezapálili strechu..."

On sám - keď uvidí kominára - sa za gombík pre šťastie nechytá. "Nerobím to, no považujem to za krásnu prácu - chodiť si tak po strechách domov a rozprávať sa ľuďmi, ktorým prídete vymiesť komín... Tú samotnú prácu by zvládlo aj malé dieťa. Ja som sa k tomu dostal tak, že ma poslali najprv na vojenskú školu do Liptovského Mikuláša a potom na dali vyučiť za kominára. Ostal som totiž bez rodičov a keď ma nechceli dať do detského domova, museli vybrať školu, kde bolo ubytovanie i strava zadarmo. Tak sa zo mňa stal kominár. Nebolo to kvôli tomu, že by som nosil z školy samé štvorky, bolo to jednoducho východisko z núdze."

Do roku 2006 sa B. Matuš díva s mnohými očakávaniami. V prvom rade by si chcel dať do poriadku byt. "Celé ruky mám od mozoľov, sám som sa pustil do búrania priečok, do opráv. Chcem dokončiť môj byt, chcem si do neho kúpiť počítač a krásny nábytok. Štyri roky som šetril, aby som si mohol kúpiť vlastný byt, a tak chcem, aby vyzeral naozaj krásne a aby som si do neho mohol priviesť nejakú ´princeznú´... Bolo mi totiž trápne vodiť si známych do podnájmu." Už teraz sa teší, až bude byt prerobený a on si ho bude môcť podľa svojich nápadov a gusta zariadiť. "Môj dedko je šikovný rezbár a vyrába nábytok v štýle Luďovíta XIV. Chce mi darovať tri krásne skrine, ktoré už nepotrebuje a ja si chcem celé zariadenie bytu tomuto prispôsobiť, chcem aby to bolo také starodávne."

Okrem milých povinností spojených so zariaďovaním bytu, čakajú B. Matuša aj veľmi príjemné pracovné povinnosti. "Dostal som ponuku spolu s Luckou Bílou a Alexandrovcami robiť koncerty hviezd po celých Čechách, začať by sme mali od mája. Je to samozrejme veľká radosť, dúfam, že to dobre dopadne."

Popri vyrátavaní plánov na rok 2006 sa B. Matuš obzrel aj na ten uplynulý. "Musím povedať, že rok 2005 budem vždy vnímať ako veľmi zlý, doteraz najhorší v mojej kariére. Prihodlo sa mi veľa škaredého a najhoršie je, že mnohé veci su také, ktoré nemôžem a hlavne nechcem prezradiť do médií. Už som totiž toľko vecí povedal nahlas a vždy sa to obrátilo proti mne... Budem si dávať väčší pozor na to, čo poviem."

Mnohé tajomstvá si preto B. Matuš necháva pre seba. "Nemám problém s tým, že by som mal chuť svetu všetko vykričať - pokojne uzamknem trápenia vo svojom vnútri. Zvykol som si byť sám so sebou a po večeroch sa sám sebe vyžalujem. Niekedy nadávam na celý svet do šiestej do rána a to mi pomáha. A svoje trápenie si nechám pre seba a nikto sa o ňom nikdy nedozvie. Jedine, že by ma cez stenu počúvala susedka...," dodal s úsmevom.

Dátum narodenia: 17. august 1973

Znamenie: Lev

Miesto narodenia: Písek

Rodinný stav: slobodný

Ukončené vzdelanie: konzervatórium v Prahe i Brne

Relax: sauna

Diskografia:

Nestih jsem říct

Bohuš Matuš

Romeo a Julie

Rebelové

Monte Cristo