* Priamy predchodca dómu svätej Alžbety
Náš druhý kostol s čestným titulom prvý
Časť prvá: OPÄŤ NAJSTARŠÍ KOSTOL MESTA KOŠÍC
Pred mesiacom sme sa venovali prvému kostolu, ktorý si naši košickí predkovia postavili ešte v časoch, keď Košice neboli mestom, a ktorý poznáme iba z nepriamej zmienky v listine známej a uznávanej ako najstaršia písomná správa o Košiciach. Táto listina je datovaná do roku 1230. Vzhľad kostola, ktorý je v nej spomínaný, nepoznáme, no mohol vzniknúť vo veľmi dávnej minulosti, v časoch, keď sa na našom území definitívne stabilizovalo kresťanstvo. Taktiež nevieme presne, kde presne tento najstarší košický kostolík stával, isté je akurát len to, že určite nie na ploche pozdejšieho mesta Košice.
PRÍCHOD KOLONISTOV
Kostol, ktorým sa budeme zaoberať v dnes začatom seriáli, môžeme taktiež nazvať prvým košickým kostolom, samozrejme s podmienkou, že pritom vysvetlíme fakt, že sa jedná o prvý kostol mesta Košice. Toto mesto založili nemeckí kolonisti tesne po vpáde Mongolov do strednej Európy v rokoch 1241 až 1242, a prvú písomnú zmienku o ňom máme už z roku 1249, aj keď je bohužiaľ tiež nepriama. Dlhé roky sa verilo, a tak sa to aj podávalo, že prekvapujúci a ničivý vpád Mongolov inšpiroval panovníkov tunajších štátov, aby začali zakladať sieť opevnených miest, ktoré sa stanú ochranou kráľovstiev pred podobnými vpádmi, čo bolo vo svojej podstate príčinou vzniku mestskej siete od Čiech až po Poľsko a Uhorsko (kam spadalo aj dnešné Slovensko).
V skutočnosti dnes vieme, že až také jednoduché to nebolo, že Mongoli neboli jedinou príčinou vzniku miest, skôr akýmsi historickým katalyzátorom ich zakladania, že tu na to proste dozrela situácia a výstavba mestskej siete, odborne povedané urbanizačný proces v kráľovstve, by prišiel tak, či tak, že zahraniční kolonisti iba priniesli "know how", ale bez spolupráce a pomoci s domácim obyvateľstvom by tu neprežili, a mnoho podobných detailov , nám dnes ilustruje tieto časy. V každom prípade, ak došlo k rozhodnutiu založiť tu kolonizačnú osadu, ktorá mala ambície stať sa časom mestom, nepochybne sa tu musel relatívne rýchlo postaviť aj kolonizačný kostol. Nepochybne ho začali vztyčovať už v prvej generácii zakladateľov mesta Košíc.
O tomto kostole toho síce tiež nevieme veľmi veľa, ale nejaké údaje predsa už len áno. Vieme, že ho postavili uprostred voľakedajšieho zakladaného mesta kolonistov, na mieste, kde stojí dnešný dóm svätej Alžbety. Tento kostol stál iba o chlp mimo os súčasného dómu, čo snáď (teda ten posun) ani nemusíme brať do úvahy. Vieme teda kde stál a podľa niektorých málo zachovaných detailov vieme aj to, že to bola goticko románska stavba (soška leva pod ochodzou, náhrobné kamene tamtiež, krstiteľnica dochovaná v mobiliári dómu, atď.). Vieme, že tento kostol mal dve veže nad bránou na západnej strane (to naši predkovia voľakedy vykopali) a že veľkosťou sa približoval dómu, len bol pravdepodobne nižší (to berte s mierou).
ČO O ŇOM TUŠÍME
Čosi o prvom Košickom kostole vieme, čosi však nie, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Ľudia, ktorí sa o vec zaujímajú, sú zväčša "odkojení" dôveryhodne pôsobiacimi údajmi o tom, že pôvodný košický farský kostol bola veľká jednoloďová stavba, keďže sa to takto objavilo počas vykopávok v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Lenže tieto vykopávky boli už v čase, keď ich prevádzali, považované za nepríliš odborné. Evidentne sa na nich živili viaceré stavebné predstavy pôvodného farského kostola, pričom zvíťazil názor, ktorý potom mal bežný Košičan "odborne" predkladaný, že totiž predchádzajúci kostol bola jednoloďová stavba.
Tieto predstavy sa uchytili medzi kultúrnou verejnosťou na samom sklonku existencie rakúsko uhorskej monarchie a neskôr za prvej československej republiky, a keďže knižky z tých čias sa používajú dodnes, žijú aj tieto predstavy dodnes! Samozrejme aj medzi odborníkmi! Pritom už na sklonku 19. storočia existovali aj názory iné, no nebolo im dopriane až takého výrazného sluchu. Chceme preto v našom seriáli hovoriť o jednych, i druhých, konkrétne čo ich živilo a podporovalo, porovnať ich historickú dôveryhodnosť. Najstarší kostol mesta Košíc, či farský kostol svätej Alžbety, ako mu tiež zvyknú hovoriť, si to zaslúži.
Aj pri tomto kostole nevieme presne, kedy vznikol a kedy a akým spôsobom zanikol. Nevieme to síce presne, ale pomerne presne si vieme mnohé detaily domyslieť. Farský kostol vznikol niekedy v samom úvode existencie mesta, niekedy v druhej tretine 13. storočia a zanikol niekedy na prelome 14. a 15. storočia, konkrétne podľa nálezu náhrobných kameňov v základoch dómu po roku 1387 (budeme o nich podrobnejšie písať) a pred rokom 1404, na čo existuje pápežská listina. Osobne si myslím, že to bolo po požiari mesta okolo roku 1380 a veľmi blízko roku 1400.
Pri existencii tohto farského kostola si naviac musíme uvedomiť, že nesmieme zabúdať na fakt, že v čase nálezu jeho základov boli tieto interpretované dokonca ako dva po sebe postavené kostoly. Takémuto názoru na vec by zodpovedali aj znalosti historické. V prvom rade mesto od založenia po stavbu dómu prežilo až dve významné etapy existencie (keď ešte neboli mestom, a už sa stali mestom; keď boli najprv arpádovské a potom výrazne anjouovské; keď boli slohovo čisto románske a potom goticko - románske), keď mohli vzniknúť buď dva kostoly za sebou, alebo jeden mohol byť v istom momente výrazne upravovaný.
Je pritom trápne, že archeologické vykopávky z čias osemdesiatych rokov 19. storočia boli už v čase svojho vzniku označené za archeologický horor, no ešte horšie je, že počas reštaurovania zabepečovaného štátom v osemdesiatych rokoch 20. storočia, sa žiadna archeológia stavby neplánovala a ani nekonala. O dóm sa síce postarali, ale farský kostol tak ako v 19. storočí (alebo ešte horšie a neodbornejšie), okašľali. Ktovie, kedy na to bude ďalšia príležitosť. Nám zatiaľ ostáva o farskom kostole iba špekulovať.
PATRÓNKA ICH I NAŠA
Pozrime sa teraz na patrónku kostola košických kolonistov. Už sme síce o nej v minulosti písali, nemôžeme si však dovoliť obísť ju ani teraz, hlavne preto, že jej výber urobili naši predkovia veľmi uvážlivo. Je to kráľovská dcéra a svätica Alžbeta nazývaná Uhorská, ale tiež Durínska (je to nemecké kniežatstvo, kam sa vydala ešte ako dieťa). Naša svätá Alžbeta je dcéra arpádovského uhorského kráľa Ondreja II. a jeho nemeckej manželky kráľovnej Hedvigy, narodená, ak je údaj presný, v roku 1207 na hrade v Bratislave. Je to zároveň sestra budúceho kráľa Bela IV., zakladateľa a pána Košíc, aspoň do roku 1261, keď odstúpil pol kráľovstva a aj naše mesto synovi Štefanovi (musel).
Už zamlada ju vychovali v rodine manžela, durínskeho kniežaťa Ľudovíta, na hrade Wartburg. Keď nastal jej čas, svojho určeného snúbenca si zobrala a postupne mu v šťastnom manželstve (a veľmi útlom veku) porodila tri dietky. Až potiaľ je to príbeh priam rozprávkový, potom sa však mení na drámu. Ľudovít odchádza na križiacku výpravu, no nestihol ani len dôjsť do svätej zeme a je skosený morom. Jeho mladá manželka sa najprv psychicky zrúti, potom však (stále v mladom veku okolo 20 rokov) zasvätí svoj život Bohu a službe biednym. Samozrejme odmieta návrat domov. Vyčerpávajúci život Alžbetu nivočí, zomiera v roku 1231 asi ako 24 ročná a v rekordnom čase (vtedy však bežnom) sa stáva svätou. Pápež Gregor IX. ju za ňu vyhlásil na sklonku roka 19. novembra1235.
Stáva sa priam ideálnou patrónkou pre novobudovaný kostol kolonistov zakladajúcich nové kráľovské mesto Košice, kdesi v ďalekom Uhorsku. Niet totiž žiadnych pochýb, že už tento farský kostol bol svätej Alžbete zasvätený, kým ten predchádzajúci to byť nemohol (panujú neoverené názory, že jeho patrónpm bol snáď svätý Imrich). Kostolík predkolonizačných Košíc v čase, keď sa Alžbeta narodila, skoro naisto už stál a v čase, keď bola vyhlásená za sväticu, sa už schyľovalo k založeniu kolonizačného mesta Košíc. V predkolonizačných Košiciach museli proste mať iného svätého patróna, no ako to, že kolonisti po ňom nesiahli? Svätá Alžbeta sa v danom momente evidentne oveľa lepšie hodila, alebo aspoň rovnako dobre.
Hodila sa už len preto, že v jej osobe sa kolonisti "zašmajchlovali" kráľovi, zalíškali domácemu obyvateľstvu a zároveň "chytili" trend, rozumejte tým že bola moderná svätica (v tých časoch), čo vtedy bola móda. Vtedajší svet sa dožadoval svätcov, ktorí problémom sveta rozumeli a vedeli naň reagovať. Dvaja sa potom uchytili aj v našich Košiciach svätý Dominik a svätý František z Assisi. No a samozrejme to bola ich svätá, vychádzajúca z nemeckého kultúrneho okruhu. Jej telo ležalo v nemeckej zemi, v katedrále v Marburgu, kde sa stalo predmetom uctievania. No a nakoniec, veď jedno z jej mien bolo svätá Alžbeta Durínska! Bolo by naopak skôr divným, ak by sa našou Košickou patrónkou nestala.
* Bazilikou mal byť aj Dóm sv. Alžbety, ktorý vraj začali stavať podľa vzoru gotického dómu v nemeckom Xantene
Starobylý antický pôvod kresťanského kostola
Architektúra ktorú začali využívať kresťania pre seba na bohoslužobné účely je omnoho staršia, ako kresťanstvo samo, a jej pôvodné využitie bolo voskrze profánne, čo znamená svetské. Základný typ kresťanského kostola vznikol zo starogréckej antickej stavby zvanej bazilika. Takáto bazilika bývala verejným objektom, kde úradoval a vyhlasoval svoje edikty bazileus. Výraz bazileus je starogrécky ale aj novogrécky termín pre kráľa (oficiálny názov grécka bol ešte nedávno Basileon thés Hellados Grécke kráľovstvo) a uchytil sa dokonca aj v reči Slovanov, kde sa používa ako meno Vasilij. Toto ste určite od baziliky nečakali!
Starogrécka bazilika sa osvedčila aj v Ríme, a tu sa pod týmto menom spočiatku stavali veľké verejné stavby slúžiace ako tržnice, alebo ako priestory, kde sa schádzal ľud na fóru. Najslávnejšie baziliky bývali pomenované podľa svojich "sponzorov", napríklad bazilika Júlia (Caesarova), bazilika Ulpia (Trajánova), alebo priamejšie bazilika Maxentia, či bazilika Constantia. Práve tu, v starom Ríme, sa bazilika stavebne úplne vyvinula, takže keď ju s vznikom a rozvojom kresťanstva prevzali okolo štvrtého storočia kresťania a začali používať na bohoslužby, nebolo na nej najprv čo vylepšovať.
Bazilika bývala rozsiahlejšia stavba s tromi, alebo piatimi loďami. Prostredná loď bola väčšia a vyššia, bočné lode nižšie a užšie. Prostredná hlavná loď baziliky bola osvetlená vysoko položenými oknami (hovorilo sa im bazilikálne) a pôvodne nemala žiaden krov, bolo jej vidieť priamo krovnú konštrukciu. Keď sa z baziliky stala sakrálna stavba, vytvorili na jednom konci hlavnej lode polkruhový alebo viacuholníkový uzáver a na protiľahlom konci vstup, pred ktorý sa predsadil rajský dvor. V centre uzáveru sa umiestňoval oltár pod ktorým býval pochovaný svätec, tam kde ho mali k dispozícii.
Čoskoro potom, ako baziliku prevzali pre bohoslužobné účely, začali ju kresťania vylepšovať a obmieňať a tak vznikol klasický kostol s priečnou loďou (dodnes hojne používaný typ), ale tiež typ centrálneho kostola, ktorý sa rozšíril hlavne na Balkáne a na blízkom východe. Nás však zaujíma v prvom rade bazilika. Jednak preto, že jeden z najstarších kostolov tohto kraja bola bazilika v Krásnej nad Hornádom, potom tiež preto, že bazilikou mohol byť prvý košický kostol spomínaný v listine z roku 1230 a nakoniec preto, že bazilikou by mohol byť aj najstarší kostol košických kolonistov, ak mal počas dómskych vykopávok správny postreh staviteľ Otto Sztehlo.
Nuž a aby sme s bazilikou neskončili príliš skoro, vedzte, že päťlodnou bazilikou mal byť pôvodne aj košický dóm, ktorý vraj začali stavať podľa vzoru gotického dómu v nemeckom Xantene. Dnes z tohoto autorského zámeru (ak bol správne pochopený potomkami) zostali iba uzávery bočných svätýň na východnej strane stavby.
Text a obrázky: Jozef Duchoň
Nabudúce: Časť druhá Starší kronikári
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
