Po novom ´kraťase´ by chcela predstaviť aj ´Muža so železnou maskou´
Francúzsky Lyon je nášmu krasokorčuľovaniu veľmi blízky, veď tam, tuším v roku 1971, korunovali Ondríka Nepelu za svetového kráľa ľadových zrkadiel. A práve tam sa elita, aj keď len európska, vracia. Šampionát starého kontinentu bude pre viacero účastníkov dobrou previerkou pred blížiacou sa turínskou olympiádou. Na svoj druhý štart na dospeláckom podujatí sa chystá aj dvadsaťročná Košičanka Jacqueline Belenyesiová, čerstvá majsterka republiky z domáceho ľadu.
"Verím, že to bude lepšie ako vlani v Turíne, kde som skončila dvadsiatašiesta a nedostala som sa do voľných jázd. S trénerkou sa sústredíme najmä na nový kraťas, pretože ten je veľmi dôležitý. Keď ho zbabrem, opäť sa nedostanem medzi dvadsaťštyri najlepších. Je to Michael Jackson, aj s tými jeho typickými pohybmi. Ide mi celkom dobre, aj keď neviem čo sa stalo na domácom šampionáte v Košiciach, že mi nevyšiel. Ešte som ho asi nemala celkom v krvi. Navyše, na našom zimáku bola zima, išla som druhá v poradí, a kým prvú pretekárku nahadzovali do počítača, tak som celkom zmrzla. V Lyone sa to stať nemôže, lebo tam bude hala určite vykurovaná. Skoky mi idú, ale dôraz treba dať na zvýšený level v piruetách, lastovičkách a krokoch, na čo si rozhodcovia teraz potrpia."
Na voľnej jazde z vlaňajška treba upraviť len detaily, ´Muža so železnou maskou´ pretekárka košického Kraso centra vlani v Turíne ešte nemala možnosť rozhodcom predstaviť. "Takže ju ešte nepoznajú. Dúfam, že v Lyone sa dostanem k tomu, aby som ju predviedla."
Nováčikovská tréma by mala byť už dávno zamrznutá v košickom skleníku, veď Jacky má za sebou štart na juniorských majstrovstvách sveta i európskom šampionáte dospelých. "Ale tá tréma určite bude, ja ju mám na každých pretekoch. A na takom podujatí je to o to horšie, že ide o postup do dvadsaťštvorky." Pomôcť by mohla aj Jacquelinina mamka, ktorá bude v Lyone tvoriť jej ´Fanklub´. "Je to môj najväčší fanúšik. Pocestuje za mnou, aj keď si všetko bude hradiť sama."
Nový priateľ jej trochu pomáha s angličtinou, aby si mohla so súperkami na šampionáte aj trochu ´poklábosiť´. "Pravda, mám síce francúzske meno, ale po francúzsky sa viem akurát pozdraviť. Pretekári však väčšinou hovoria po anglicky, tak zo seba hádam čosi dostanem. Angličtinu sa učím v škole, pomáha mi aj priateľ, ktorý sa vrátil z Ameriky, ale aj tak mi to veľmi nejde. Reči mi veľmi nevoňajú, vlastne ani škola. Keď zmaturujem, išla by som do Holiday on Ice, už mám toho dosť," prekvapila nás mladá Košičanka, že tak skoro chce zavesiť pretekárske korčule na klinec. "Nevravím, že nemám radosť z pretekania, som rada, že môžem reprezentovať Slovensko, ale chcem si čosi aj zarobiť. Pozrite sa na takých hokejistov, tí za to dostávajú veľké peniaze, a my nič. No ešte sa uvidí. Možno skončím už po Lyone, možno až po majstrovstvách sveta v Kanade. Ak by som sa totiž vo Francúzsku prebojovala medzi dvadsaťštyri najlepších, mala by som ísť aj na svetový šamapionát."
Teraz má však plnú hlavu Lyonu a na ľade je viac ako zvyčajne. "Zatiaľ trénujem tri hodiny denne, ale pred odchodom do Francúzska to bude ešte viac. V Košiciach však máme ľad iba skoro ráno, pred hokejistami - aby už išli na ten nový štadión - a poobede musíme za ním cestovať do Michaloviec," nie sú podmienky ani pred takou súťažou práve ideálne.
mat
Autor: Brownove knihy šli na dračku
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
