desaťročia služby. Prežili už všeličo. Od úmyselných požiarov, cez plané poplachy až po ozajstné tragédie. "Najhoršie je, keď v plameňoch zomrie dieťa. S tým sa nevedia vyrovnať ani najtvrdší chlapi. Ani ja" vraví Jaromír Jedinák. Jozefa Komišáka dodnes straší v spomienkach situácia, keď našiel v istom stropkovskom byte obesenca. "Manželka odišla pracovať do zahraničia, chlap nezvládol samotu, alebo si nevedel poradiť a spáchal samovraždu. Neviem na to zabudnúť."
Riaditeľ Jozef Lažo si spomenul na inú príhodu, keď horelo v istom svidníckom paneláku na šiestom poschodí. "Zavolali nás susedia. Výťah bol zadymený, aj poschodie, netušili sme čo sa deje. V jednom z bytov sme počuli zvuk televízora, ale na opakované zvonenie nikto nereagoval. Vylomili sme dvere. V byte nebol nikto, ani v ňom nehorelo," popísal udalosti. Nakoniec sa zistilo, že mladík hodil do výťahu horiace zápalky. Dym, ktorý vnikol aj do ich bytu ho vyľakal. Pribuchol dvere a ušiel vo chvíli, keď začul zvuk hasičskej sirény "Všetko sa vysvetlilo, ale my sme museli nahradiť škodu za vylomené dvere majiteľovi bytu." Daniela Dvorščáková z Krajského riaditeľstva HaZZ v Prešove však na týchto tvrdých chlapov nedá dopustiť. Vraj sú nielen spoľahliví hasiči, ale aj zruční opravári. Podporu z "kraja" žiadajú až vtedy, keď už vyčerpali svoje možnosti.
