odpočívajú ich o čosi menší rovesníci, len namiesto postieľok sú uložení v inkubátoroch. Novorodeniatka pripomínajúce svojím miniatúrnym a krehkým telíčkom bábiky to je zvláštny svet oddelenia nedonosených detí v novoveskej nemocnici. Medzi láskavými dlaňami sestier, ktoré pomáhajú drobčekom prežiť prvé zväčša ťažké dni na svete, sú aj ruky Márie Smotrilovej. O nedonosené deti sa stará prakticky celý život. Keď v roku 1970 zmaturovala na zdravotníckej škole a nastúpila do levočskej nemocnice, rok pracovala na klasickom detskom oddelení. Potom prešla na oddelenie nedonosených detí a aj po jeho presťahovaní z Levoče do Spišskej Novej Vsi ostala verná práci s drobnými človiečikmi, prichádzajúcimi na svet priskoro alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Veď najmenšie dieťatko, ktoré držala v rukách, vážilo len 800 gramov! "Dieťatko sme vypiplali, kým nemalo 2,5 kilogramu a až potom mohlo ísť domov," spomína pani Mária. Takéto maličké deti sú v inkubátore a potom v nemocničnej postieľke aj dva-tri mesiace, kým dorastú do potrebnej 2,5 kilovej váhy a môžu opustiť nemocnicu. Dnes takýchto maličkých novorodencov vozia na novorodenecké JIS-ky priamo do Popradu alebo Košíc. V Spišskej Novej Vsi ostávajú deťúrence, ktoré vážia od 1,5 do 2,5 kilogramu. A kým nepriberú ďalší kilogram, dovtedy sa o ne starajú zdravotníci.
Ako to vyzerá? Drobcov v inkubátoroch treba sledovať nonstop, 24 hodín denne, monitorovať teplotu, dýchanie, pulz, farbu kože, prijímanie potravy, skrátka všetko. Keď ráno nastúpi pani Mária s kolegyňami do služby, začínajú odbery, ktoré dôverne pozná každý pacient, nasleduje vizita, injekcie, infúzie. Po vizite začína kolotoč prebaľovania, kŕmenia, kúpania. Na nedonoseneckom oddelení je kapacita 13 lôžok, no nezriedka sa stane, že malých pacientov je tu aj viac. "Sú také týždne, že je tu plno. Deti kŕmime každé tri hodiny, takže sedemkrát denne, rovnako sedemkrát do dňa ich prebaľujeme. No a okrem toho treba deti neustále sledovať, máme monitory, no ako sa hovorí, najlepší monitor je sestra," tvrdí pani Mária. Čo potrebuje dieťatko v inkubátore najviac? Dlhoročná zdravotná sestra tvrdí, že pokoj, teplo a svetlo. Dôležitá je aj materinská láska. Na nedonoseneckom oddelení môžu byť mamičky pri svojich deťoch. "Mamičky učíme kojiť, prebaľovať, kúpať, skrátka všetko. Každá mamička povie, že nám nezávidí, je to mravenčia práca. Najťažšie na nej je vypiplať také malé bábätko, zachrániť ho a vychovať," vraví. Tie najkrajšie momenty prichádzajú po prepustení malých pacientov domov. "Keď ich prepúšťame domov, prajeme im, aby boli zdraví a aby sa po roku prišli ukázať. Mnohí aj prídu, fotky od mamičiek máme vyvesené na nástenke. Minule sme dostali pozdrav od maturantky, ktorá bola tiež našou pacientkou, narodila sa s hmotnosťou 1,8 kilogramu. Keď idem po meste, spoznávam deti podľa mamičiek a vravím si toto dieťatko bolo u nás," usmieva sa pani Mária.
Koľko detí jej za uplynulých 34 rokov prešlo rukami, to sa nedá spočítať. Odhadom sú ich tisíce. Každý rok trávi prvé dni či týždne svojho života na nedonoseneckom oddelení v Spišskej Novej Vsi priemerne dvesto drobných novorodencov. Hoci slúžiť na nedonoseneckom oddelení to je nonstop práca, bez ohľadu na Vianoce, Veľkú noc či iné sviatky. Zo služby prichádza pani Mária unavená, vraví, že okolo postieľok aj inkubátorov sa nachodí. No nemenila by. Ak by si mohla ešte raz vybrať povolanie, opäť by to bola práca s deťmi. "Ja si myslím, že určite by som si vybrala prácu s deťmi. Je to krásna robota. Mám rada všetky deti, či sú malé alebo veľké. Zvykla som si na tie maličké, predsa sú to už roky..." vraví s úsmevom na tvári pani Mária.
text k foto sestrička 2: Sestrička M. Smotrilová nepočíta, koľko detí jej prešlo rukami, kým opustili nedonosenecké oddelenie
text k foto inkubátor: O malých pacientov v inkubátoroch sa treba starať rovnako ako deťúrence v perinkách umývať, prebaľovať, nakŕmiť a každý deň vykúpať
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
