niekedy nemožné. Zdravotne ťažko postihnutí nestoja o súcit, skôr by prijali konkrétnu pomoc - aby sa na nich nezabúdalo, keď sa rekonštruujú budovy, opravujú chodníky, či stavajú nové objekty.

"Štátne inštitúcie vôbec nie sú vybavené bezbariérovými vstupmi. Tam je to možno najhoršie. Považujem to za aroganciu voči nám. Ani zdravotnícke zariadenia nie sú prispôsobené tomu, že pacientmi sú aj vozičkári. Polikliniky sú ako-tak v poriadku, ale do niektorých pavilónov vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura na Rastislavovej sa invalid nedostane. Je to jeden z najhoršie prístupných objektov," vyjadril svoj názor predseda správnej rady košickej organizácie vozičkárov Nezávislý život Anton Benča.

Niečo sa už začalo diať v debariérizácii na úradoch práce, kde sú telesne postihnutí stálymi návštevníkmi, ale všetko je to len improvizácia. Urobí sa nájazd do budovy a tam sa to aj skončí. Do tej správnej kancelárie sa vozičkár nedostane. Čakajú ho schody, úzky výťah, nepriechodné dvere. Je predsa pod ľudskú dôstojnosť pretriasať súkromné veci s pracovníčkou inštitúcie na chodbe pred všetkými alebo pred budovou. Zdá sa to niekomu v poriadku?

Obchody na Hlavnej ulici sa asi najskôr prispôsobili tomu, že ich zákazníkmi môžu byť aj nechodiaci ľudia, ktorí chcú tiež jesť, obliekať sa či obúvať. A keď sa zdalo, že aspoň niekde nenatrafia na nezdolateľnú prekážku, rekonštrukcia ulice všetko zmazala. Aj to málo dostupné sa zmenilo na nedostupné. Odhadom asi 130 vstupov v pešej zóne zostáva pre vozičkárov pod zámkou. Nehovoriac napríklad o telefónnych búdkach. Ešteže sú mobilné telefóny.

"Svoje oprávnené požiadavky sme nanášali na rôznych úrovniach mnohokrát. Banky, keďže majú dosť peňazí, investovali aj do bezbariérovosti. Tam problémy dostať sa nemáme. V pamiatkovej zóne do všetkého hovoria pamiatkari. Mohli by sa ísť pozrieť do Anglicka či Belgicka, či sa to nedá. U nás sa veselo porušuje stavebný zákon. Mimo historických objektov všetky nové verejné objekty musia mať bezbariérový prístup. Obchádza sa aj pri rekonštrukciách jestvujúcich. Pýtame sa, kto to naprojektoval, kto stavbu povolil a kto podpísal kolaudačnú zápisnicu. V Nemecku či Maďarsku by sa to nemohlo stať," konštatuje A. Benča, s ktorým nemožno nesúhlasiť.

Medzi najnavštevovanejšie budovy patrí Sociálna poisťovňa, kde si všetci vybavujú invalidné dôchodky, ale aj všeličo iné. Znie to neuveriteľne, ale dostať sa tam bez cudzej pomoci je nemožné. Inak sa pod schodmi veru načakáte. Všeobecne schody, vedúce niekam, sú vždy postrachom pre všetkých, čo majú problém s pohybovým ústrojenstvom. Magistrát túto bariéru odstránil. Vozičkári majú prístup cez podzemné garáže, čo je nedôstojné, ale aspoň dostupné. Na rampu sa dá dostať iba s asistentom. Na všetko sú potrebné financie. V súčasnosti majú invalidi prístup len asi do 28 percent budov v meste.

Nedostupné sú také sídliská ako Furča či Ťahanovce. Všetko, čo je na kopci, je pre vozičkárov problematické. Veľmi ťažko sa im prechádzajú križovatky na Námestí osloboditeľov, Rastislavova, Moldavská, ale aj Sídlisko nad jazerom. Všade tam, kde je prehustená doprava.

Na invalidov sa nemyslí ani v doprave. Pán Benča s tým má svoje skúsenosti: "Na železničnú stanicu sa dostanete bez problémov, je tam aj tunel na nástupištia, ale často neosvetlený. Železničná doprava je katastrofálna. Keď chcete cestovať vlakom, tri týždne vopred si musíte objednať rampu. Ako keby ste cestovali do Austrálie a zarezervovali si letenku. Stáva sa, že vagón pristavia, ale plošinu nie. Zažil som to. Ani jeden autobus medzimestskej dopravy nie je prispôsobený na nástup pre invalidov. Pokrok nastal v MHD, kde nás vypočuli. V tom majú Košice primát medzi mestami. Doprava po meste je pre nás vyriešená. Ale koľko je v Košiciach bezbariérových škôl? Okrem TU asi žiadna."

Odstraňovanie prekážok je u nás stále na okraji záujmu tých, čo nie sú pripútaní na vozík. Hendikepovaní už prestávajú chodiť s "prosíkom", aby sa na nich nezabúdalo. Sú z toho znechutení a unavení. Okolo nich je ešte stále dosť "invalidov" trpiacich ochotou, slepotou aj hluchotou. Kiežby ich nepostretlo to, že sa jedného dňa tiež nebudú vedieť postaviť na vlastné nohy. Možno iba tak by pochopili, ako sa žije na kolesách vozíka, ktorý nevie prekonávať výškové rozdiely. Nič nevybavia, keď ich niekto nevynesie do tej správnej kancelárie. Často zostane pod schodmi čakať na zázrak, ktorý sa nestane.

Nezabúdajme, že aj ľudia s telesným postihnutím chcú žiť. Stále sme mestom plným bariér. Za nimi sú ľudia, ktorí čakajú na lepšie zákony, ktoré by riešili aj ich problémy. Nikto si nemyslí, že zo dňa na deň sa všetky prekážky zbúrajú. Stačilo by, keby sa nevytvárali nové a nezabúdalo sa na tých, ktorým jednu veľkú prekážku do cesty už postavil život.

"Invalid nemá šancu dostať sa do Sociálnej poisťovne, na hlavnú poštu, na prokuratúru, do advokátskych kancelárií na Štúrovej, do väčšiny povilónov nemocnice na Rastislavovej. Prístupný je monoblok a klinika úrazovej chirurgie, schody nepustia na interné, onkológiu či do pôrodnice. Lekárne na poschodí na Luniku II a VII sú neprístupné. Čo je najhoršie, telesne postihnutí nemôžu študovať na právnickej ani na ekonomickej fakulte," pridala svoje skúsenosti s dostupnosťou sociálna pracovníčka Slovenského zväzu telesne postihnutých Zuzana Kožantová.

Aj keď sú niektoré objekty vybavené rampou, nedá sa hovoriť o odstránení bariér. Chýbajú napríklad WC. Zoznam budov, na ktoré sa vozičkári môžu pozerať iba z diaľky, by bol dlhý. Také úrady ako magistrát, Košický samosprávny kraj, či krajský úrad nemajú prekážky.

Na imobilných sa myslí, ale občas zabúda

Projekt, ktorý by celoplošne v meste riešil odstraňovanie bariér, neexistuje. V zmysle vyhlášky je povinnosť projektanta navrhovať nové objekty alebo rekonštrukciu starých tak, aby do nich mali prístup aj imobilní ľudia. "Všetky nové stavby musia mať bezbariérový vstup aspoň na prízemie. Pri prestavbách objektov trváme na splnení tejto podmienky. Na invalidov sa myslí aj pri navrhovaní nových komunikácií, chodníkov, peších zón - je to takisto jedna z podmienok. Myslelo sa na to aj pri rekonštrukcii Hlavnej ulice. Problém je tam v tom, že bola zle položená dlažba. V centre mesta každý objekt, ktorý ide do rekonštrukcie, musí byť bezbariérový," uviedla Ing. arch. Petronela Királyová z Útvaru hlavného architekta.

Ako dodala, táto povinnosť nie je nová. Len nie vždy sa to dodržuje. ÚHA nemá páky na to, aby to nejakému subjektu nariadila. To je už parketa stavebných úradov a kolaudačných rozhodnutí. Neprístupné objekty sa sprístupňujú. Ide to pomaly, ale deje sa to. Aj Sociálna poisťovňa má pripravený návrh na riešenie vstupu. Akútna je hlavná pošta, ale aj veľa ďalších budov. Na hendikepovaných by sa malo myslieť celoplošne.

Bariéry padajú aj zostanú v ceste

"Problém s prístupom imobilných občanov bude odstránený o niekoľko dní. Rampa mala byť hotová do konca roka, čo sa nepodarilo, ale začiatkom roka by sa k nám mali invalidi dostať bez ťažkostí. Budú mať aj dvere na fotobunku. Mešká dodávateľ prác. Bočný vstup nemáme, tak sme to museli riešiť 21 metrov dlhou rampou," prisľúbila riaditeľka košickej pobočky Sociálnej poisťovne JUDr. Anna Burdová.

Menej optimistické je vyjadrenie Slovenskej pošty: "Pošta Košice 1 sa nachádza v budove, ktorá patrí Slovak Telecomu. V súčasnosti sa neuvažuje o vybudovaní bezbariérového prístupu z dvoch dôvodov. Keďže budova nepatrí Slovenskej pošte, išlo by o investíciu do cudzieho majetku, a druhým je súhlas pamiatkarov. Objekt bol postavený v roku 1930 a bol by to zásah do vonkajšieho vzhľadu. Bezbariérový prístup máme zabezpečený na všetkých väčších poštách v meste a na sídliskách," povedala vedúca oddelenia externej a internej komunikácie Bela Lisáková.

Čo zdraví nevidia, nechodiaci nezdolajú

- lekárne na Luniku II a VII na poschodí

- schody do Sociálnej poisťovne

- vstup na Hlavnú poštu

- prokuratúra nedostupná

- advokátske kancelárie Štúrova - neprístupné

- obchody na Hlavnej - aj jeden schod je prekážka

- niektoré pavilóny starej nemocnice

- Železničná stanica - príjazd pri pošte

- štúdium na právnickej a ekonomickej fakulte nemožné

- autobusová doprava mimo mesta neprispôsobená

- úrad práce Staničné námestie - úzke výťahy

- turnikety v marketoch - zábrana

- rampy nestačia, v inštitúciách chýbajú výťahy a WC

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári