podobe a tou najväčšou je spevácky zbor Csermely, v ktorom už začali pôsobiť obe dcéry. József Havasi je jeho zakladateľom a dodnes aj nadšeným dirigentom.

Spevácky zbor Csermely sa v tomto roku dožil tridsiatich tretích narodením. Čo spôsobilo, že váš zbor prežil tak dlho?

- Prečo? Jednoducho nevieme prestať. A na druhej strane aj mne by to neuveriteľne chýbalo. Moja manželka povedala, že zbor je moje druhé manželstvo. Ja bez zboru a zbor bezo mňa... Nemáme síce ešte nového dirigenta, aj keď sa čosi rysuje. Ale vyčkáme ešte dva roky, aby sme sa dožili tých tridsiatich piatich narodenín a uvidíme, že čo bude potom.

V súčasnej dobe je však zbor čo do počtu spevákov dosť oklieštený...

- Človek je vždy buď na vrchole alebo stagnuje. V zbore je to teraz tak, že sme na spodku sínusoidy. Raz hore a raz dole...

Takže potenciálni speváci z radov mladých nemajú záujem o zborový spev?

- To nie je ani tak o záujme, ako o tom, že sú pohodlní. Nemajú zažitú pravidelnosť v živote. Že vstávam vtedy, idem tam, robím toto. Okrem školy, ktorá je povinná. No k nepovinným veciam sa stavajú tak, že keď nemusia, tak nerobia.

Sbotňajší koncet bol novoročný ten je stále o predsavzatiach. Dali ste si nejaké na rok 2006?

- Hlavne, aby sa ten zbor rozrástol, aby tá krivka išla nahor. Ide najmä mužský zbor, tam je ich málo. Optimálny počet členov súboru by bol štyridsať. Na druhej strane, tento rok na jar nás čaká Taliansko, takže berím tomu, že sa zbor rozrastie (smiech). Troška smutne musím konštatovať, že zbor bol len dvakrát za hranicami, maďarsko nerátajúc, keďže tam netreba nejaké veľké vybavovanie, tam ideme, kedy sa nám zachce. Pred tromi rokmi sme boli vo Fínsku a pred dvomi rokmi vo Francúzsku. Tak sa mi až veriť nechce, že to Taliansko vyšlo. A ešte, samozrejme, pripravujeme v opere Rusalku...

Okrem plánov bývajú konce roka aj bilancujúce. Aký bol pre vás ten rok minulý?

- Ach, v tej politike sa všetko možné udialo a uvidíme ako to dopadne, ale keď vynecháme tú politiku a zvážim to, čomu sa venujem, teda umenie, tak máme pekné veci za sebou. Som pyšný a hrdý na seba, lebo vidieť robotu, ktorú odvádzam. Nerobím to nadarmo a čas ktorý tomu venujem nejde nazmar.

Aj zbor je trochu spätý s politikou, čestným členom zboru je Pál Csáky...

- Ja som s ním voľakedy spieval, ešte v Bratislave za mojich školských čias. On spieval v tenore v Mladých srdciach... Ja stále chcem, aby si zaspieval s nami v zbore, no on mi teraz hovoril, či som si neuvedomil, že politici vždycky spievajú na falošnú nôtu. (smiech) Keďže je ale náš čestný člen, má noty, hlas a všetko čo potrebuje, tak sme mu povedali, že si s nami musí zaspievať. O dva roky, keď budemem mať 35. výročie a tento koncert bude už po desiatykrát, tak veru, že si s nami zaspieva. Aj keby to mala byť obyčajná ľudová pesnička, tak sa tam postaví a zaspieva si s nami...

Za tie roky pôsobenia ste si museli nazhromaždiť množstvo historiek. Máte nejakú, na ktorú stále spomínate?

- Najlepšie sú scénky, kedy je na javisku vážna scéna a na človeka príde smiech... Mali sme jedného dirigenta, už nebohého pána Gajdoša, ktorý sedel pri dirigentskom pulte a väčšinou dirigoval operety. No a keď bola nejaká próza, tak si vyšiel von a zafajčil. Zrejme raz ale išiel aj na záchod a zabudol sa zapnúť. Vidieť mu bolo až do... A predstavte si, že my sme si to na javisku všimli a prišiel na nás rehot v tej najvážnejšej situácii... (smiech)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári