kráľov začalo oveľa dlhšie a aj najrušnejšie obdobie spoločenského života v roku fašiangy.
Trojkráľový štart je vždy pevný, trvanie týchto pohyblivých lunárnych sviatkov však býva rôzne. Všetko ovplyvňuje čas prvého splnu Mesiaca za termínom jarnej rovnodennosti: prvá po ňom nasledujúca nedeľa je veľkonočnou. Od nej sa odratuje 40dňové pôstne obdobie. Jeho začiatok, Popolcová streda je koncom fašiangov: v tomto roku pripadá na prvý marcový deň. Prvý jarný spln bude v tomto roku na Zelený štvrtok, 13. apríla a to znamená, že fašiangy sú v roku 2006 dlhé. Ba priam magické: naši starkí sa vždy potešili, ak fašiangy trvali okolo sedem týždňov ako teraz, od toho tiež usudzovali, že rok bude úrodný.
Kým sa dočkáme overenia z polí a záhrad, mnohí sa podistým presvedčia, že fašiangovo štedrý rok je skutočne úrodný na všakovaké zábavy plesy, karnevaly, maškarády, či stále častejšie firemné nóbl večierky, ktoré počas fašiangov už tradične lákajú všetky generácie. Veď za maškary sa prezliekajú už škôlkari a pri varenom vínku a najtradičnejšej fašiangovej pochúťke šiškách, si z chuti zanôtia ba aj zakrepčia i seniori. Dlhé fašiangy mimoriadne vítajú aj dámy, ktoré chcú pod čepiec. A to i neúspešnejšie, pretože množstvo spoločenských udalostí im dáva viac šancí na zoznámenie. I tento fakt našiel odraz v ľudovej skúsenosti dlhé fašiangy veľa svadieb.
Pragmatickí znalci vravia, že zimy bývali v minulosti náramne príkre a našim predkom neostávalo iné ako brániť sa podchladeniu a zamrznutiu intenzívnejším pohybom, mastnými jedlami, tancovačkami a alkoholovým "fridexom". O tom napokon svedčí aj pranostika, konštatujúca smutnú pravdu primálo rozhorúčených: Krátke fašiangy dlhá zima. Pôvod fašiangových jašení a bláznení treba hľadať v dávnoveku a v túžbe ľudí osláviť víťaziace svetlo a približujúcu sa životodarnú jar. Preto majú fašiangové obyčaje jednotný podtext poistiť si v novom roľníckom a pastierskom roku budúcu plodnosť a blaho. O tom svedčia i naše fašiangy, keď pri zábavách a obchôdzkach vidieckymi domami vidieť napríklad slameného muža. Z jeho kostýmu gazdinky uchmatujú stebielko, ktoré má čarovné účinky na prosperitu v dome i v stodole. V sprievode masiek sú i turoň, koza ale i čert a ďalšie postavy, s ktorými musia gazdinky pri tanci vysoko vyskakovať aby žitko rástlo vysoké a bolo dosť ovocia. V starom Ríme oslavovali svoje božstvá saturnáliami, mamuráliami, luperkáliami i bakchanáliami, v priebehu ktorých si ľudia pripomínali pamiatku predkov, chlapci prvýkrát obliekali mužské šaty, tváre skrývali maskami, jedli sladké koláčiky a dávne totemové postavy si uctievali sprievodmi masiek.
Pretože fašiangy sú charakteristické pohyblivým termínom, vzťahujú sa na ne všeobecnejšie pranostiky. Ľudia sa tešili, ak počas fašiangov prevládali jasné mrazivé dni a hviezdne noci to všetko signalizovalo úrodný rok. Oteplenia sa nikdy veľkej popularite netešili. Hovorieva sa: Ak sa mačka cez fašiangy na slnku opeká, v pôste za pec uteká. A tiež: Ak sú fašiangy v teple, oblievačka bude pri peci. Starkí i dnes múdro vravia, že zime netreba upierať právo na jej zasnežené mrazivé časy a keď roľník i dnes vidí cencúle, môže sa vraj tešiť na urastené klásky i peknú koreňovú zeleninu. Najvýstižnejšia je vari táto dávna skúsenosť: Ak od Troch kráľov po Mateja (24. 2.) niet odmäku, bude v sýpkach obilia až po strechu.
Eva BOMBOVÁ
Autor: TRADÍCIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
