Süli sa uväznil v starožitnom trezore, Jakubčiak chcel bývať s rómskou rodinou

V silvestrovskom vydaní sme priniesli prvú časť spomienok košických starostov na to, čo zaujímavé sa im počas úradovania prihodilo. Niektoré príbehy sa udiali preto, lebo občania mali iné predstavy o tom, čo starosta môže a čo musí, ďalšie sú ich vlastnými prešľapmi. Jednu i druhú kategóriu sme zostavili do abecedného poradia podľa mestských častí a dnes prinášame ich druhú časť. Pokiaľ vám v nej chýbajú príhody zo Sídliska KVP, Západu či Šace, nie je to naša chyba. My sme starostov oslovili, no na nič zaujímavé si nevedeli spomenúť.

Buď všetci, alebo nikto

Starosta MČ Nad jazerom Ján Jakubčiak si zaspomínal, ako vyriešil jeden problém s bývaním. Bolo to v čase, keď mali mestské časti na starosti aj prideľovanie bytov. Vtedy za ním prišla rómska rodina s piatimi deťmi a rodičia tvrdohlavo požadovali byt. Nezaujímalo ich, že si najprv musia podať žiadosť, tú posúdi komisia a až na základe jej súhlasu môžu byt dostať. "Keď otec rodiny zistil, že z bytu nič nebude, nahnevaný odišiel a ženu s deťmi nechal v kancelárii," spomína J. Jakubčiak. "Sekretárke som vtedy povedal, aby zavolala do predajne nábytku a nech pre matku a deti objedná šesť váľand. A že pre mňa netreba, lebo tam mám sedačku." Rómka ostala zaskočená. Vraj prečo len šesť váľand a kde bude spať jej manžel. Starosta jej na to povedal: ´To teda nie! Snáď si nemyslíte, že tam bude spať aj on...´ "Žena sa na mňa pozrela a rezolútne vyhlásila: ´Tak toto neberiem. Bez manžela tu nebudem.´ Zbalila deti a odišla preč."

Absurdity

Starosta MČ Pereš Vladimír Janočko svoje úsmevné rozprávanie nazval paradoxy. Vraj preto, lebo tie ho dokážu najviac "vytočiť". Prokurátor napríklad poslal ich mestskej časti upozornenie, že porušili zákon, pretože nemajú prijaté VZN o výške nájomného v nájomných domoch. "Keby pán prokurátor v našej mestskej časti nebýval, ešte by som to pochopil. No on je ´náš´ a dobre vie, že v Pereši nemáme žiaden nájomný dom. Aj tak sme museli zvolať miestne zastupiteľstvo, na ktorom sme schválili VZN o výške nájmu v nájomných bytových domoch, ktoré nemáme."

Podobnú absurditu zažili aj s protipovodňovými opatreniami. V Pereši nemajú potok, rieku ani žiadnu vodnú plochu. Jediným vodným tokom môže byť voda, ktorá pri dažďoch steká dolu ulicami. Ale protipovodňové opatrenia museli prijať. "Myslím, že ľudia, čo tieto bludy prikazujú, by mali byť v situácii aspoň trošku zorientovaní. Nezaškodilo by im mestské časti navštíviť. Potom by možno prišli na to, že hlúposti, ktoré vymýšľajú, nás v dennodennej práci nepredstaviteľne brzdia," vyhlásil V. Janočko.

Blbý a blbejší

Za starostkou MČ Poľov Máriou Birošovou chodia ľudia aj s dôvernými informáciami či nekaždodennými trampotami. Možno jej veria i preto, že je žena, a tak je predpoklad, že má väčší súcit a pochopenie. "Raz prišiel istý človek, ktorý s manželkou obaja pili ako dúhy. Dokonca ona pomyseľnú tabuľku vedie, na jej konte je viac kiksov ako tých, čo spôsobil on. Kvôli kóme z opilosti sa aj na ARO dostala." Došlo to tak ďaleko, že jej zať tieto ťažkosti nevydržal a kohútiky na plynovom sporáku trošku uvoľnil... Žena to prežila, no jej príbuzní z toho veľkú radosť nemali: "Viem, že sa rúham," priznal pred starostkou manžel, takmer vdovec. "Ale keby zať tie kohútiky pustil viac, videli by sme moju ženu už na cintoríne a nie zase na ARO..."

Ale aby ste si nemysleli, že v Poľove všetci len pijú, pridala starostka ešte jednu príhodu. "Máme u nás skupinu, ktorá pracuje v rámci aktivačných prác. Jej šéf síce nemá dokončené ani základné vzdelanie, možno došiel iba po šiesty ročník, ale vo výrečnosti je ako tak zbehlý." Nedávno sa však starostky prišiel ďalší člen skupiny spýtať, prečo táto funkcia neprináleží jemu, keď on má skončenú strednú školu, kým ich šéf ani základnú. "Nevedela som, čo povedať. Len som si v prvom momente spomenula na film ´Blbý a blbější´. Potom som mu povedala, že to si musia vybaviť medzi sebou..."

Listy starostke

Starostka Severu Andreja Takáčová tiež nemá dôvod na úsmev, pretože niektorí obyvatelia sa vedia poriadne "činiť". Príkladom je korešpondencia istej Severanky, ktorá sa začala v roku 1998. Prvý list, ktorý má päť strán, sa venuje svojvoľnému výkopu šikminy na verejnom chodníku. Autorka presne opisuje, čo sa každý deň dialo okolo skládky. Fakty sú jedna vec, no ten slovník... Pisateľka napríklad uvádza, že "po vyše 10 rokoch sused likviduje v poradí druhé potkanie hniezdo. Pri plote bola zapáchajúca kopa odpadu (kapustné listy, zeleninová vňať a podobne), ktorú zalievali neznámou tekutinou vyvážanou z ich pivnice. Neraz som tam videla špacírujúceho potkana. Možno si s majiteľmi v noci nôtili Vivat Slovakia... už máme kde..., už máme čo žrať, už máme kde spať."

Alebo ďalšia pasáž z listu. "Sused prekladá rúry. Jeho manželka popri našom vchode s papekom čosi nakladá na lopatku. Nezbadali ma, až keď som sa objavila pri plote. Mali ste to vidieť. Asi 12 až 15-litrové vedro naplnené psími výkalmi. Pritom tvrdili, že ich pes nešpiní! A to sme dýchali celé horúce leto. Sused na mňa začal provokačne meekať a vraví: ´Ako robí koza? Mééé?´ Ja na to: Ešte som nikdy nepočula bujaka meekať. Žeby transvestizmus aj medzi dobytkom...?"

Tu sú ďalšie riadky listu: "Ich arogantná a bezočivá dcéra, vtedy už vysokoškolsky vzdelaná, čiže učená bombaľka, ma fyzicky napadla. Keď som vystúpila z električky s dvoma ťažkými taškami a prechádzala cez cestu, vidím, že sa obhliada, či je čistý vzduch. Potom začala bežať, nasmerovala to na mňa a tak do mňa sotila, že som sa len-len udržala na nohách. Potom sa v záhrade nahlas smiala: Ale som ju driľela...!"

Veríte či neveríte týmto riadkom? Verte. Starostom prichádzajú aj také listy.

Chcela sa lyžovať

Cyril Betuš je starostom MČ Sídlisko-Ťahanovce prvé funkčné obdobie, ale už aj on mal možnosť dobre sa zasmiať. Napríklad nad poslancom, ktorý po dvoch rokoch pôsobenia v samospráve prišiel do jednej z kancelárií úradu a položil otázku: ´Vy ste tu štátna správa alebo samospráva?´ "Keby sa to opýtal bežný občan, beriem. Ale poslanec? To musí vyraziť dych," spomína C. Betuš.

Nie je ešte tak dávno, čo na chodbe miestneho úradu starosta začul, ako sa rozprávajú obyvateľky sídliska o výstavbe obchodného centra. Jedna hovorí: Počuli ste, že sa bude stavať Metro? Druhá sa jej so záujmom pýta: A bude mať zastávku i na Ťahanovciach?

Tretia príhoda, na ktorú si starosta spomenul, mu poriadne zodvihla adrenalín. "Bolo to vo februári, keď mesto zasiahla snehová kalamita. Štáb civilnej ochrany mestskej časti s veľkým problémami zabezpečoval úlohy vo vzťahu k mestskej hromadnej doprave, polícii, zdravotníkom, zásobovaniu, hasičom. Vtedy mi na stole zazvonil telefón a rozčúlený ženský hlas žiadal okamžite odhrnúť sneh od jej auta, pretože sa ide na Jahodnú lyžovať..."

Uväznený v trezore

"V kancelárii mám starožitný trezor Wertheim. Do neho odkladám spisy, ktoré tam patria. Urobil som to aj v deň, ku ktorému sa viaže moja príhoda," spomína starosta MČ Staré Mesto Ján Süli. "Pri zatváraní dvierok som zavrel do trezoru aj oba konce mojej kravaty. Keďže trezor je dôkladný a pevný výrobok, nebola šanca sa oslobodiť."

Na telefón na stole starosta nedočiahol. Baterku v mobile mal vybitú, takže ani tak si nemohol pomôcť. Skutočne nevedel, čo robiť. Bol piatok a on v ten deň obvykle odchádzal z úradu posledný. Predstavoval si, aké to bude v pondelok ráno, keď ho tam nájdu bez vody, bez jedla, bez možnosti ísť si uľaviť... Hrozné pomyslenie, že sa stal väzňom vlastného trezora. Jasné mu bolo, že ani od manželky nemôže čakať, aby ho hľadala. Je zvyknutá, že domov chodí neskoro, pretože aj popoludní a večer má rôzne spoločenské podujatia.

"Keby sa aj z Moyzesovej ulice pozrela, či sa u mňa svieti, bude tam tma. Veď teraz je ešte biely deň, nepotreboval som mať lampu zapálenú," hútal vtedy uväznený J. Süli. No napokon našiel riešenie. Na viazanke mal totiž sponu, s ktorej pomocou jednu zo svojich najkrajších viazaniek rozpáral... "Oslobodil som sa, akurát doma som musel vysvetľovať, čo sa stalo a prečo vyzerám tak, ako vyzerám. Odvtedy si pri zatváraní trezora dávam pozor a stojím bokom. Jedna skúsenosť stačila," priznal starosta.

"Viete, čo je vybývaný byt? Neviete? Ani ja som to nevedel," pokračoval J. Süli druhou príhodou. "Prišiel za mnou jeden rómsky občan a žiadal, nech jeho rodine dáme byt, lebo ten ich je vybývaný. Postupne som sa dopracoval k tomu, čo to znamená. Je to byt, z ktorého spotrebovali alebo predali všetko, čo sa dalo speňažiť. Teda okná, dvere, parkety, linku, radiátory." No a keďže v takom byte sa nedá normálne žiť, pýtali od J. Süliho nový.

Diviaky a holuby

Starostovi MČ Ťahanovce - obec Jánovi Farkašovi sa sťažovali občania, že im do viníc chodia diviaky. "Odpovedal som, že s tým nič nespravím. Poľovníci totiž povedali, že teraz sa nedá strieľať, lebo samice sú v inom stave." Iná obyvateľka zase žiadala, aby starosta čosi spravil so susedovými holubmi, lebo jej chodia klopkať na okno. "Majiteľovi som dohovoril, aby nechoval 20 holubov, ale iba 10 a nech ich odnaučí chodiť k cudzím oknám, no pokiaľ viem, nezabralo to..."

J. Farkaša trápi aj to, že hoci by sa o ľudí v hmotnej núdzi mala starať štátna správa, tam sa neraz zbavia človeka s odporúčaním, nech ide za starostom. "Ja však na takéto výpomocné situácie nemám účet, ani sponzora. Ešte dobre, že mám vnučky. Na tie sa zvyknem vyhovoriť, že práve im som predpoludním niečo kúpil, a tak mám peňaženku celkom prázdnu..."

Päť krokov, ale načas

Starostka MČ Šebastovce Monika Puzderová začala vetou, že nedávať nebude, lebo sa to nemá. "Našťastie, udejú sa aj úsmevné príhody. I keď úsmevné iba v úvodzovkách," priznala. "Mnohé sa týkajú vzťahov, hlavne medzi najbližšími susedmi. Jednému vadí pes, ktorý šteká a sused nechce, aby štekal, iného rozčuľuje mečiaca koza. To sú veci, ktoré sa riešiť nedajú, veď papule sa dajú zvieratám len ťažko zapchať."

Nielen zvieracími príhodami je však starostka "živá." Dostala napríklad pozvánku na rokovanie a žiadali ju v nej o dochvíľnosť. Paradoxom bolo, že rokovanie malo byť v zasadačke miestneho úradu. "Nechcem povedať, že v mojej zasadačke, lebo nie je moja, no od kancelárie, kde úradujem, je vzdialená asi päť krokov. Upozornenie na pozvánke som však rešpektovala, prišla som a bola aj dochvíľna."

Šebastovce sú malé, ale majú tam veselo. "Keď nasneží, ľudia ma kritizujú, nech nedávam posypovať cestu, lebo deti sa nemajú kde sánkovať. Keď ju nedám posypať, oboria sa na mňa, či si majú na klzkej ceste nohy polámať." M. Puzderová však už vie, ako to vyrieši. Kúpi veľký záprah. Sane budú ťahať túlaví psy, ktorých majú v mestskej časti dosť. Keď bude záprah, nebudú musieť cestu posypovať, takže ušetria na posypovom materiáli, a aj deti sa budú mať kde sánkovať. "Naša šebastovská brička sa stane mestskou raritou, a možno sa o nej dozvedia aj ďalej. Nejaké cestovné však budeme nútení vyberať. Nebude vysoké, len také, aby bolo na žrádlo pre psov, pretože kto nežerie, ten neťahá," tvrdí M. Puzderová.

Patálie s traktormi

Hej, starosta! Treba práškovať mestskú časť proti komárom. "To bola žiadosť istého občana Vyšného Opátskeho," rozhovoril sa starosta Miloš Beca. "Nevedel som, čo mu na to odpovedať. Napokon iba toľko, že sa to dá zrealizovať. Ale musia rátať s tým, že prášok proti komárom im bude padať na hlavy..."

Druhá príhoda M. Becu sa viaže k zime. Nasnežilo a bolo treba vyčistiť aspoň hlavné úseky. "Mestská časť mala zmluvu o zimnej údržbe s istou firmou. Zavolal som im ráno okolo deviatej. Povedali, že momentálne nestíhajú, ale neskôr prídu. Keďže čakať sa nedalo, oslovil som inú firmu. Prisľúbili, že dôjdu, len musím ukázať, čo treba vyčistiť, pretože našu mestskú časť nepoznajú. Dohodli sme sa na mieste stretnutia. Čakám polhodinu, hodinu, poldruha hodinu a nič."

M. Beca zatelefonoval znovu. Dozvedel sa, že veľmi ľutujú, no pokazil sa im traktor, hľadajú však náhradný. Aj ho zabezpečili, ale mal prísť až o 13. hodine. Ani toho sa však starosta nedočkal, pretože traktorista sa i s mechanizmom kdesi stratil. "Konečne okolo pol štvrtej traktor prišiel. Sadol som si vedľa šoféra, prešli sme asi 150 metrov a koniec. Odnekiaľ vystrekol horúci olej a rovno na mňa. Z odhrňovania snehu nebolo nič, zato ja som bol mastný, mokrý a zapáchal na desiatky metrov."

Kto už mal do činenia s olejom, vie, že je to pliaga. Na sedadlo svojho auta, aby sa mohol dostať aspoň domov, poskladal starosta rohože spod nôh. Na dvore domu musel zhodiť a potom celkom odhodiť kabát, oblek i spodnú bielizeň. Dnu vstúpil len v slipoch. "Ako vyzerala vaňa, keď som sa ako tak umyl, to sa dá len ťažko predstaviť. Od oleja som ju drhol asi pol hodinu. V ten deň som skutočne ´zarobil´. Ešte šťastie, že sa mi nič nestalo a odnieslo si to len oblečenie."

Na druhý deň prišli do Vyšného Opátskeho pre istotu dva traktory. Keďže ani jedného nechcel poslať preč, využil M. Beca služby oboch. V očiach občanov mu to však bolo málo platné. Deň, keď sa borili snehom, lebo vraj nedokázal zabezpečiť vyčistenie ciest a chodníkov, mu ešte dlho pripomínali.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári