Na slobode vydržal iba necelé dva dni
Niektorí nocľažníci slovenských väzníc si na život za múrmi zvykli natoľko, že aj krátky pobyt na slobode im robí veľké problémy. Keď si odsedia jeden trest, je iba otázkou času, kedy a za čo im začne plynúť ďalší. Typickým príkladom takého kriminálnika je aj Dušan G. z rómskej osady pri Krompachoch. Hoci jeho intervaly medzi jednotlivými návratmi do basy sa dali rátať na týždne, maximálne mesiace, posledný trval iba dva dni.
Dušan má register trestov počmáraný odvrchu až po spodok. Začínal krádežami, pokračoval lúpežami a posledným prešľapom bolo ublíženie na zdraví. Na dedinskej zábave sa mu na nôž "nabodol" gádžo a keďže štyrikrát po sebe, Dušanova verzia o akejsi obrane na sudcov nezabarala. Poukaz znel na 8 rokov a miestom prevýchovy mal byť Leopoldov. Hoci sa tvrdí, že je to jeden z najprísnejších "útulkov pre skazené duše", Dušanovi sa tam zapáčilo. Ak si odmyslel "náročný" program, pozostávajúci z budíčka, piatich stravovacích úkonov a večierky, dalo sa to tam vydržať. Nemusel sa o nič starať a na to, že nemal s kým prehodiť ani pár viet, si zvykol už po pol roku.
Zlom v Dušanovom stereotypnom živote nastal v okamihu, keď mu dozorca ohlásil smutnú správu. A síce, že na druhý deň musí svoju izbu prepustiť niekomu inému. Po poslednej noci v cele číslo 215 si Dušan vyzliekol väzenský mundúr, navliekol civil a s piatimi stovkami vo vrecku sa pobral na železničnú stanicu. Keď v Krompachoch vystúpil z vlaku a odšliapal tri kilometre k rodnej osade, už z diaľky si všimol, že sa v nej za 8 rokov veľa nezmenilo. Chatrčí síce bolo viac, no rovnako ošarpaných ako tie, ktoré si ešte hmlisto pamätal. Pribudlo i niekoľko parabolických antén, tu i tam parkoval nejaký vrak auta a aj detí sa v okolí tmolilo viac, než pred rokmi. Hoci s tým Dušan vôbec nerátal, na pôvodnom mieste stála i jeho chatrč. Bola obsadená, ale navrátilca sa okamžite ujala blízka rodina. Konkrétne dvaja z celkovo piatich Dušanových bratov, ktorí boli práve na slobode. Súrodencovi podali nielen fľašu s dezertným vínom, ale aj informácie o voľných búdach či miestach "prechodného pobytu" ostatných bratov a priateľov.
Po stiahnutí približne pol litra čuča a obzerajúc osadenstvo osady si Dušan začal uvedomovať, že v jeho živote 8 rokov absentovala žena. Keďže bolo leto a mnohé dievčatá sa okolo producírovali pomerne sporo odeté, Dušan si zaumienil, že zmešakné musí začať doháňať už túto noc. Ako vhodné miesto na výber spoločníčky si zvolil diskotéku v meste, kam sa ho bratia na počesť jeho návratu rozhodli večer pozvať.
"Prišli ste provokovať?" opýtal sa troch počerných mužov barman, keď sa posadili za jeden zo stolov.
"Neboj sa," odpovedal Peter. "Tuto brat sa vrátil z cudziny a chceme to osláviť. Daj nám fľašu vína a viac si nás nevšímaj."
Takmer do polnoci sa trio Rómov držalo. Sedeli za stolom, diskutovali a popíjali. Odrazu Dušan zazrel blondínku, ktorá sa podobala na jeho dávnu priateľku. Vstal a zamieril ku baru, kde sedela na vysokej stoličke.
"Keď ma niekto poklepal po pleci, otočila som sa a za mnou stál ten Róm," opísala zoznámenie s Dušanom 29-ročná Jana F. "Nepamätám sa presne, čo povedal, ale opýtal sa, či nie som nejaká Eva." Nebola, no to Dušana neodradilo. Kontakt už nadviazal a hoci nijako slávne, rozhodol sa v dvorení pokračovať. "Navrhol mi, že si dáme panáka a potom si zatancujeme."
V tom okamihu zasiahol do dialógu 33-ročný Martin G., ktorý sedel a vedľa Jany. "Povedal tomu Rómovi, aby vypadol. Možno použil aj nejaké sprosté slová, ale už neviem, aké."
Samozrejme, sok Dušana neodradil a chystal sa mu vylepiť pár faciek. Nebyť toho, že pribehli jeho bratia, spor o Janu by pokračoval bojom muža proti mužovi. O prípadnom víťazovi nebolo pochýb. Martin by nemal proti svalnatému Dušanovi žiadnu šancu a podľahol by už v prvom kole. Keďže sa však okolo nich vytvorila početná kulisa divákov, podľa farby pleti naklonená skôr Martinovi, Dušanovi bratia zaradili spiatočku a odtiahli aj jeho.
"Vyšli sme von, aby sa trochu upokojil," spomínal jeden z nich. "Dohovárali sme mu, aby na tú ženskú zabudol, že v osade je dievčat dosť. Ona sám navrhol, že pôjdeme preč, akurát, že sa musí vrátiť po bundu. Vošiel dnu a potom sme už iba počuli ten krik..."
Dušan sa nevrátil po bundu, ale potrestať gádža, ktorý mu nechcel prepustiť blondínku. Podišiel k nemu zozadu a trikrát mu strčil čepeľ vyskakovačky medzi rebrá. Kým si Martin uvedomil, prečo sa mu ťažšie dýcha, už mal pľúca ako ementál. Zvalil sa na zem a skonal skôr, než z neho kamaráti stihli vymámiť názov jeho zdravotnej poisťovne...
Na súde v tom čase 34-ročný Dušan G. povedal iba to, že sa chce vrátiť do cely číslo 215. Ako nebezpečný recidivista dostal 22 rokov.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári