Keď hlásateľ oznámil výhru Chelsey, štadión Old Trafford s odporom zahučal
Tisíce slovenských fanúšikov futbalu si sadajú pred televízne obrazovky a so záujmom sledujú výkony špičkových klubov s Lige majstrov. Jedno je však vidieť ich v televízii a iné na vlastné oči. A práve to sa pred mesiacom podarilo Košičanovi Jozefovi Bojčíkovi na štadióne Old Trafford v Manchestri. Nebol síce svedkom boja o body či eurá v európskej klubovej súťaži. Ale keďže je anglická liga jedna z najkvalitnejších, aj účasť na jej "obyčajnom" zápase bola pre neho sviatkom.
"Cesta do Manchestru sa začala plánovať asi pol roka dopredu," spomína J. Bojčík na lanské leto. "S kolegom R. Liškom, s ktorým učím i sedím v jednom kabinete na istom Gymnáziu M.R. Štefánika, sme si povedali, že by nebolo na škodu vidieť nejaký vážny zápas zahraničného klubu. Nemuselo by ísť o Ligu majstrov, stačila by kvalitná domáca súťaž." Do úvahy pripadala španielská, francúzska, talianská či anglická. Keď sa kolega počas futbalového "snenia" zmienil o tom, že jeho neter už niekoľko rokov žije v anglickom meste Manchester, nebolo o čom ďalej uvažovať. Okrem toho, že Manchester United hral Ligu majstrov, útočil aj na špicu tabuľky v domácej súťaži. A hoci na ňom neohrozene tróni Chlesea Londýn, každý zápas ich rivalov sľuboval nádherný futbal.
"Keďže s ubytovaním by nebol problém, ostávalo vybrať vhodný zápas, zohnať naň lístky a vyriešiť problém s dopravou. Využili sme internet, kde sme si pozreli rozpis domácich zápasov Manchestru. Z nich nám ako najpriateľnejšia vychádzala sobota 3. decembra a zápas s Portsmouthom. Cestou internetu sme si rezervovali aj vstupenky. Stáli 40 libier, ale my sme boli ochotní dať aj 60, len aby sme zápas videli." Keď už vedeli, kedy chcú cestovať, "klikli" si na www-stránky leteckej spoločnosti Sky Europe Airlines. Urobili dobre, lebo v tom čase boli niektoré letenky na linke Bratislava - Manchester a späť za korunu. Aby mali zabezpečené všetko, tak si ešte kúpili aj letenky z Košíc do Bratislavy a späť.
Vstupenky od priekupníka
Let z Bratislavy do Manchestru trval vyše dve hodiny. Boeing bol takmer plný, okrem Slovákov boli cestujúci z Anglicka, Poľska i Česka. "Na letiskách v Košiciach a v Manchestri je približne rovnaký stupeň ochrany," spomenul si J. Bojčík. "Kým v Bratislave som pri prechode detektorom kovov ´nepípal´, doma a v Anglicku áno. Tam som sa dokonca musel vyzuť, aby som dokázal, že nič kovové neukrývam a signál ´vyrábajú´ moje topánky."
Oboch Košičanov čakala na letisku spomínaná neter s manželom. Hostí odviezli k sebe domov, no dlho sa tam nezdržali. "Keďže sme chceli naplno zažiť pravú futbalovú atmosféru, šli sme na štadión už tri hodiny pred začiatkom zápasu. Ten bol o 17.15 a my sme už okolo druhej obchádzali raeál. Ako prvé nás zaujímali lístky na zápas. Mali sme síce rezervované po 40 libier, ale predpokladali sme, že zohnať sa dajú aj lacnejšie." V Manchetri a v anglickej lige vôbec je rozšírený systém predaja lístkov formou permanentiek na celú sezónu. Kto nemá o ten-ktorý zápas záujem, ponúkne lístok priekupníkom a tí ho predávajú náhodným záujemcom. "Na takých priekupníkov sme narazili aj my," pokračuje J. Bojčík. "Hneď prvý nám ponúkol dve vstupenky spolu za 39 libier. Hoci boli obe miesta vedľa seba, jedna stála 26 a druhá 13. Rezervovali sme si ich a šli sa pozrieť ďalej. No hoci sme stretli ešte tri skupinky priekupníkov, lístky mali drahšie, dokonca za 60 i 80 libier. Preto sme sa vrátili k tomu prvému a kúpili od neho."
S blížiacim sa zápasom atmosféra pred štadiónom čoraz viac dýchala futbalom. Otvorené boli stánky s občerstvením i suvenírmi, prichádzalo stále viac ľudí. Na jednom mieste pred vstupom vzdávali fanúšikovia hold nedávno zosnulému hráčovi klubu George Bestovi. "Na zemi bolo plno kvetov, jeho fotografií, obrázkov i pozdravov. George bol zjavne pojmom a ľudia ho mali radi." Samozrejme, všade v okolí štadióna bolo vidieť policajtov, prezývaných bobby. Hliadkovali aj jazdci na koňoch.
Než vošli na štadión, navštívili Košičania klubovú predajňu. "Dá sa tam kúpiť všetko, čo súvisí s Manchestrom United. Oblečenie v klubových farbách od veľkosti pre ročné dieťa až po dospelého. Dresy, tričká, tepláky, obuv, šály, čiapky, spomienkové predmety..." Bolo vidieť, že túto formu reklamy má klub výborne prepracovanú. Pri pohľade na ponuku predajne si Košičania povzdychli. Možno aj MFK Košice raz bude mať niečo podobné...
Asi hodinu pred začiatkom zápasu začali usporiadatelia vpúšťať na štadión aj divákov. "Prekvapilo ma, že som nikde nevidel žiadne skupinky fanúšikov, ktorí by dávali pokrikmi či zástavami najavo náklonnosť k tomu-ktorému klubu," spomína J. Bojčík. "Podobne ako u nás som ale zazanamenal jednotlivcov, ktorí sa vonku potužili alkoholom a dnu vstupovali s nejakým promile v krvi. Takže v tomto sa anglická a slovenská liga nelíšia..."
Hlásateľ sa mazlil s divákmi
Štadión Old Trafford má kapacitu 68 tisíc miest na sedenie. Celý divácky sektor je zastrešený, takže aj keď hráči behajú v daždi, čo je "na ostrovoch" pomerne často, fanúšikovia sú v suchu. Mimochodom, aj počas zápasu s Portsmouthom poršalo. Hoci ide o veľký štadión, nemá svetelnú obrazovku, iba oznamovaciu tabuľu. Opakované zábery z najzaujímavejších momentov preto nie sú okamžite k dispozícii.
Štadión je rozdelený do viacerých častí, medzi ktorými sa nedá prechádzať. Každý sektor má vlastné vybavenie. Bufety, toalety, stávkovú kanceláriu... "Okrem toho sa dalo na obrazovkách v jeho útrobách sledovať diane na iných štadiónoch. Manchester hral vtedy posledný, takže ostatné zápasy už boli rozohrané a fanúšikovia mali dokonalý prehľad o ich vývoji. U nás sa to volá s mikrofónom za futbalom, u nich by to mohlo byť s kamerou za futbalom." Všade bolo vidieť sympatické usporiadateľky, ktoré pomohli usadiť aj oboch Košičanov. Ich miesta boli trochu bokom za jednou z brán, vo výške asi desiateho radu. "Boli to dobré miesta. Celý trávnik sme mali ako na dlani."
Ako u nás, aj v Anglicku sa hráči pred zápasom rozcvičili. Keď na plochu vybehli hostia, v hľadisku to zahučalo, keď sa pridali domáci, ozval sa potlesk. "Prekvapilo ma, že spolu s hráčmi sa rozvičovali aj rozhodcovia. A veru, poriadne. Ak by také čosi bolo aj u nás, myslím si, že polovica divákov by chodila na futbal iba kvôli tejto rozvičke. Tam to však diváci brali ako niečo normálne." Krátko pred začiatkom zápasu sa hráči i rozhodcovia vrátili dnu, aby sa prezliekli.
"Domáci hlásateľ, ktorý mi hlasom pripomínal košického Tibora Apu Egryho, sa doslova mazlil s divákmi. Po privítaní im najprv povedal výsledky na ostatných štadiónoch. Cítil som, že víťažstvo Chelsea Londýn 2:0 zahlásil s miernym odporom. A keď diváci zahučali, povedal: ´Ani mňa to neteší...´ Bolo vidieť, že ten človek futbalom žije a chce divákov naladiť na zápas." Samozrejme, keď hráči vyšli na trávnik, po jednom ich predstavil. Všetkým sa dostalo aplauzu. Najväčší sa ušiel megahviezdam ako Wayne Rooney, Cristiano Ronaldo, Paul Scholes, Ruud van Nistelrooy...
Skôr, než začal zápas, hlásateľ opäť spomenul meno George Best. Neohlásil však minútu ticha, ale minútu potlesku. "Celý štadión vstal, tlieskal a ľudia kričal Bestovo meno. A potom ešte niekoľkokrát počas zápasu, vždy, keď boli nejaké ´hluché´ minúty. Maketu tohto hráča tiež posadili do hľadiska, akoby tam bol spolu so všetkými divákmi. A hlásateľ niekoľkokrát spomenul, že George Best je tu s nami...".
Na fotke v hľadisku
Obom Košičanom okamžite udrelo do očí, že na štadióne nebolo vidieť skupinky fanúšikov, ktorí by mávali vlajkami. Povzbudzoval celý štadión, ale iba potleskom alebo ústne. Aj hostia mali svojích fanúšikov. Akonáhle sa ozvali, domáci im kontrovali a snažili sa ich prehlušiť. Ale všetko v medziach slušnosti. "Bolo cítiť, že ľudia sa prišli zabaviť. Keď bol hráč v ofsajde, neozval sa piskot na adresu rozhodcu, ktorý ho odmával. Naopak. Diváci odmenili hráčov potleskom za peknú akciu. A ak bolo niečo sporné, lebo aj anglický rozhodca je iba človek, neozval sa piskot ani nadávky. Tribúny iba zahučali a tak dali najavo, že sa im výrok arbitra nepozdával."
Už v prvom polčase padol gól. "Vedenia sa po zakončení P. Scholesa ujali domáci a zaplnené tribúny potom niekoľko minút ospevovali jeho meno. Cez prestávku mnohí fanúšikovia vošli do útrob štadióna, kde sa mohli občerstviť a diskutovať o prvom polčase. Samozrejme, jeho najzaujímavejšie momenty sa dali sledovať na monitoroch." V druhom polčase padli ešte dva góly. Ich autormi boli V. Rooney a R. van Nistelroy, takže domáci vyhrali 3:0.
"Všimol som si, že okolo hracej plochy postávalo množstvo usporiadateľov, ktorí sledovali hľadisko. Zo začiatku poctivo, no časom obracali svoje hlavy čoraz viac aj na ihrisko... A keď som už spomenul tých alkoholom potužených divákov, tak jeden sedel aj neďaleko nás. Všimol som si, že pomerne často odbiehal dnu, asi na toalety. Raz však určite včas nedobehol, lebo keď sme šli cez prestávku dovnútra, na chodbe bolo vidieť mláčku s obsahom jeho žalúdka. Stáli pred ňou dve usporiadateľky a vlastným telom bránili tomu, aby do nej niekto stúpil. Potom sa objavila upratovacia čata, ktorá dala všetko do poriadku."
Po skončení zápasu bolo vidieť policajtov o čosi viac. Problémy však riešiť nemuseli, lebo diváci opúšťali Old Trafford spokojní. "My sme neodišli hneď, ale sme sa boli pozrieť, ako odchádzajú hráči. Najprv nastúpili do autobusu hostia a v doprovode policajtov odišli. Domáce hviezdy opúšťali štadión po jednom a pripadalo mi to také regulované. Najprv šli tie najväčšie, potom menšie a poslední šli náhradníci. Aj diváci na nich svojim pokrikom reagovali rôzne, podľa stupňa dôležitosti. Pre každého prišla manželka alebo priateľka na miliónovom aute. Hráči cestou k nemu rozdali pár podpisov, zamávali do davu, nastúpili a boli preč."
Sobotňajšiu noc strávili obaja Košičania v typickom anglickom pube, kde sa, samozrejme, všetko točilo okolo futbalu a výhry domácich. Pilo sa veľa, väčšinou pivo. V nedeľu sa J. Bojčík s kolegom zahrali na klasických turistov. Pozreli si mesto a niekoľko jeho pamiatok. Lietadlo do Bratislavy odlietalo v pondelok popoludní, takže už večer boli obaja Košičania doma. Plní dojmov a zážitkov. "Boli to tri dni, ktoré sa oplatilo prežiť. Rozhodne tú cestu neľutujem," uzavrel svoje spomienky J. Bojčík.
Najväčšie prekvapenie ho však čakalo po návrate z Anglicka. Keď sme si spolu prezerali agentúrne fotografie zo zápasu, ktoré sa interentom šíria do sveta, medzi tuctom záberov na hráčov bol i jeden, zachytávajúci atmosféru v hľadisku. Doslova šok zažil J. Bojčík a ja spolu s ním, keď sme medzi vari päťdesiatkou divákov objavili jeho i R. Lišku. A to bolo pritom na štadióne ďalších 68 tisíc divákov...
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
