Nemke Ertlovej vypisoval pokutu, Slovenke Zuzulovej asistoval pri vypadnutí
Zvyklo sa mu vravieť "biely cirkus", pretože svoje šapitó stavia na horách len počas zimnej sezóny. Od roku 1966, keď sa na strmých svahoch začalo bojovať o famózne krištáľové glóbusy, patrí Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní k najsledovanejším športovým podujatiam na zemeguli. Pre návštevníkov lyžiarskych stredísk i pre obyčajných televíznych fanúšikov. Zapnete si televízor pár sekúnd pred štartom pretekov, celú trať, od štartovacej búdky až po cieľový areál, máte ako na dlani, jazdu najlepších si vychutnáte v reálnom i spomalenom zábere, drámu súťaže si užijete aj bez toho, aby ste vytiahli čo len pätu z vykúreného domova...
O hviezdach alpského lyžovania viete všetko. O nich sa píše, o nich sa hovorí, na ne sú namierené objektívy fotoaparátov i kamery televíznych spoločností. O tých, bez ktorých by na šírej športovej oblohe sotva zažiarili, sa nevie nič. Pravda, ak za sebou tiež nemajú významnejšiu lyžiarsku kariéru. Sú však rovnako dôležití ako tí, čo sú z kopca dolu za pár sekúnd. Technický delegát, rozhodca FIS a šéf pretekov. Bez ich podpisu sa žiadny zjazd, super-G, obrák či slalom nemôže dostať do análov Svetového pohára.
Rektorovi Technickej univerzity v Košiciach Jurajovi Sinayovi sa v závere minulého roka splnil lyžiarsky sen. V tirolskom Lienzi mal 28. a 29. decembra premiéru vo funkcii technického delegáta pretekov Svetového pohára, bol členom "jury" ženského obrovského slalomu a slalomu. V spoločnosti takých mien ako Nór Atle Skaardal (riaditeľ Svetového pohára žien pôsobil oba dni vo funkcii rozhodcu), či Rakúšan Siegfried Vergeiner (šéfoval pretekom).
Kým sa lyžiarsky nadšenec k tomuto významnému postu dopracoval, odkrútil si čosi na zasnežených svahoch ako pretekár i tréner, ale aj pod nimi ako funkcionár v ústredí alpských disciplín ešte vo federálnom zväze, alebo ako šéf alpského lyžovania na Slovensku. Ostrohy technického delegáta získaval na pretekoch FIS, ale aj o stupienok vyššie, v ´béčku´ Svetového pohára, v pohári Európskom, napríklad v rakúskom Kirchbergu či vo finále sezóny 2003/04 v talianskom Piancavalle. "Pomohlo mi aj odporúčanie Ladislava Harvana, predsedu Slovenského lyžiarskeho zväzu. Možno aj preto, že sme krajania, z Tatranskej Lomnice..."
Tam robil rodený Bratislavčan prvé lyžiarske krôčky. "Mal som tri roky, keď nás z politických dôvodov vysťahovali z Bratislavy. V Tatrách sme mali kopček z ktorého som sa mohol spúšťať hneď pred domom, iba do školy som to mal do kopca. Neďaleko bola bývalá golfová lúka, na ktorej som sa učil lyžovať. No ktovie, či by som získal vzťah k lyžovaniu, keby sme sa ocitli inde. Najmä mama nás, aj so starším bratom, tlačila do športu. A nebolo to len zjazdové lyžovanie. Pamätám sa, že ako žiak, na Cene lastovičky, som pretekal aj na bežkách. Okolo akéhosi pamätníka v Ružomberku..."
Juraj Sinay priznáva, že o štyri roky starší brat Gregor bol na rýchlych doskách o voľačo lepší, ale aj jemu to po tunajších svahoch kĺzalo celkom dobre. Veď bol tretí v zjazde na majstrovstvách Slovenska, niekoľko bielych sezón reprezentoval v akademickom družstve Československa. Vždy inklinoval k najrýchlejšej alpskej disciplíne - k zjazdu. "Vždy som bol radšej na trati, ktorú nemáte nalinajkovanú bránkami, ako v slalome alebo v obráku. Aj v zjazde sú bránky, ale nenútia vás ísť po rovnakej stope, ste voľnejší, môžete si vybrať aj väčší oblúk, nemusíte ísť na hrany, čím ste rýchlejší. Aj Karl Schranz, chýrny Rakúšan, kedysi povedal, že bez zjazdu by alpské lyžovanie bolo o ničom, že divákov láka najmä táto disciplína."
V šesťdesiatych i sedemdesiatych rokoch minulého storočia mala košická Slávia VŠT silné zjazdárske družstvo. "Vtedy sa ešte jazdila i celoštátna liga a my sme patrili aj medzi päticu najlepších tímov v Československu. Milan Pažout, Peter Reitmayer, môj brat... Musel som vedieť aj slalom a obrovský slalom. Ale jazdil som ich len preto, že bolo treba zazichrovať body. Spočiatku v klasických šponovkách a svetri, ktorý mi mamka urobila na pletacom stroji. Chcel som mať taký, aký nosieval brat. On v bielej, modrej a červenej farbe, mne ho uplietla v červenej a s čiernym pásom cez plecia," rád sa Juraj Sinay vracia do svojich pretekárskych liet. Aj keď väčšími úspechmi sa môže popýšiť na funkcionárskom poli.
Už štrnásť rokov je technickým delegátom v medzinárodnej lyžiarskej federácii, dvakrát viedol slovenskú výpravu na majstrovstvách sveta, v talianskom Sestriéres i americkom Vaile, doma sa významnou mierou angažoval v kandidatúre Slovenska na usporiadanie pretekov Európskeho pohára. Na jeho srdcovej trati - na Plejsoch. "Dnes už nejde zásadne o to, aby to bolo na Plejsoch, dvakrát nám už ušlo aj usporiadanie pretekov Svetového pohára pre nedostatok snehu, v Jasnej i vo Vrátnej. Odznovu musíme nasadiť diplomaciu pre Slovensko. A nie je to jednoduché, pretože teraz je trend, aby lyžiarske svahy končili v meste, aby mal k nim divák čo najbližšie..."
Tridsaťtisícový tirolský Lienz túto požiadavku FIS-u spĺňa dokonale. Akurát sa musí biť so Semmeringom, lyžiarskym strediskom neďaleko Viedne, lebo aj tamojší svah je ženám šitý na mieru. Riešia to tak, že každý má preteky Svetového pohára raz za dva roky. "Iba teraz som sa dozvedel, že prezident ÖSV (Rakúskeho lyžiarskeho zväzu) Peter Schröcksnadel v Lienzi kedysi chodil na strednú školu. Ten lokálpatriotizmus je zrejme silný." Ale zaujímavo členitý svah Hochstein nad neveľkým mestečkom si takéto podujatie naozaj zaslúži. "Jeho jediné mínus je, že je relatívne úzky, takže sa na ňom nedá dobre zatáčať, krásne zas na ňom je, že je strmý a veľmi členitý. Tá trať má všetko, aby bola zaujímavou, od štartu až do cieľa."
Pretekárky, najmä v slalome, dokázala dokonale vyšťaviť. "Kvôli svojej dĺžke. Minútové kolo je pre ženy skôr zriedkavosťou. Aj ten počet brán, v prvom kole ich bolo šesťdesiatštyri, v druhom šesťdesiatosem. Pridať ešte jednu a bolo by neregulérne." Jeho náročnosť bola aj nad sily slovenskej nádeje Veroniky Zuzulovej, keď po priemernom prvom kole vyletela niekde uprostred druhého. "Rovno pred mojimi očami. Poviem vám, nebol to práve príjemný pocit. Pretože išla výborne, aj medzičas naznačoval, že je to rýchle, ale vypadla v miestach, ktorými ostatné pretekárky prechádzali bez problémov. Ona bola jediná, ktorá tam vypadla. Možno je to aj psychická záležitosť, pretože na rozdiel od ostatných dievčat ona jazdí sama, nemá tím, ktorý by jej psychicky mohol pomôcť, z čoho ťažia napríklad už aj české pretekárky. No Soňa Maculová, ktorá bola v Lienzi s ňou, sa ukazuje ako veľký talent. A na rozdiel od Veroniky jazdí všetky disciplíny. Aj keď je výkonnostne ešte veľmi ďaleko za ňou."
Pre rakúskych organizátorov je hračkou zvládnuť takéto podujatie a pre slovenského delegáta FIS nemôže byť lepšie ako odbiť si premiéru vo Svetovom pohári práve na ich kopci. "Jediné čo nám trochu skomplikovalo život bolo husté sneženie z utorka na stredu, pred obrákom. Vyzeralo to tak, že organizátori budú robiť celú noc, ale napokon sa počasie trochu umúdrilo a tých tridsať či štyridsať vojakov bolo na kopci iba do polnoci. Aj my sme však boli na druhý deň hore už za tmy, vstávali sme o pol šiestej, o šiestej boli raňajky a ešte bola všade tma ako v rohu, keď sme liezli na svah."
Technický delegát FIS má totiž na pretekoch ´World Cupu´ na starosť homologizáciu trate i materiálu, či sú bránkové tyče i záchranné siete podľa predpisov, kontroluje časomieru, dodržiavanie pravidiel IWO, musí skontrolovať, či sú preteky poistené... Samozrejme, že si svoje povinnosti nezanedbal, ručí aj vlastnoručným podpisom. Až po ich splnení si dôležitý člen ´jury´ môže aspoň kúštik vychutnať pôžitok zo samotných pretekov. "Ja som stál v spodnej tretine kopca, takže videl som vlastne všetko podstatné, od poslednej hrany až do cieľa." Nie však minutie bránky Nemkou Ertlovou v druhom kole slalomu, keď bola, napriek pochybnostiam o čistote jazdy, ešte dlho evidovaná vo výsledkovej listine na siedmom, solídne bodovanom mieste. "Jury skúmala televízny záznam ešte aj počas vyhlasovania najlepších pretekárok, a keďže sa vyhlasuje vždy prvých desať, volali sme k pódiu tentoraz namiesto desiatich žien iba prvé tri." Aby nedošlo k blamáži. "V prenosovom voze rakúskej televízie sme prešli ten záber vari tisícpäťstopäťdesiatkrát, aj za prítomnosti nemeckého trénera i šéfa ich lyžiarskeho zväzu. Podľa mňa to bolo celkom evidentné, že tú tyč zobrala z opačnej strany, ešte ju aj tresla po ruke, keď sa vyrovnávala. A taká skúsená, už tridsaťdvaročná pretekárka, by mala cítiť, že urobila chybu a mala by zastať. Problém bol aj v tom, že bránkový rozhodca nič nezahlásil. Martina napokon dostala sankciu päťsto švajčiarskych frankov, ktorú som ja musel poslať na FIS. Podľa pravidla 614.2.2, čo značí zákaz ďalšej jazdy. Tie čísla si veľmi dobre pamätám," podieľal sa Juraj Sinay pri svojej premiére vo svetovom zjazdárskom kolotoči aj na diskvalifikácii nemeckej slalomárskej jednotky.
Tá švédska, i svetová, Anja Pärsonová, mohla baliť kufre už po prvom kole. Čo rozhodne nebýva jej zvykom. "To švédskej výprave nepridalo na nálade. A ešte sme k tomu rozhodli o posunutí začiatku druhého kola o pol hodinu kvôli prenosu z mužského zjazdu v Bormiu, ktorý natiahlo niekoľko nepríjemných pádov. Švédski tréneri boli napálení, lebo nestihli lietadlo, ale myslím, že sme urobili dobre, aby diváci videli jedni i druhé preteky."
Vari šesťtisíc fanúšikov potom mohlo oslavovať. Slalom vyhrala Marlies Schieldová pred Nicole Hospovou. Chorvátka Kosteličová bola vďačná aj za tretí stupienok. "Mali ste počuť ten hurhaj, keď sa na tabuli zjavil medzičas jednej z Rakúšaniek a avizoval, že sa dostane do čela. Keď prešla cieľom, obecenstvo vybuchlo tak, ako diváci na futbalovom štadióne, keď ich mužstvo dá gól."
Vyzerá to tak, že aj táto olympijská sezóna môže byť v znamení červenej a bielej. "V točivých disciplínach majú Rakúšania naozaj nádejné trio, Schildová, Hospová i Zettelová, aj v rýchlostných sú na tom dobre, ale podľa mňa, Turín bude patriť opäť Američanom, ako na olympiáde zvyčajne býva. I Kanaďania sa vedia dobre pripraviť," hľadá Juraj Sinay svojich favoritov pod piatimi kruhmi až kdesi za oceánom.
Byť aj tam v úlohe technického delegáta zjazdárskych disciplín je vraj tiež jedným z jeho snov. "Majstrovstvá sveta a Zimné olympijské hry. Aj keď viem, že sa mi to asi ťažko splní, snom to môže ostať. Do Turína by som sa chcel dostať aspoň ako člen lyžiarskej časti našej výpravy. Aspoň na úvodnú časť súťaží, na zjazd a kombináciu," verí J. Sinay, že v závale pracovných povinností na Technickej univerzite mu zostane čas aj na vrchol tohto športového roka.
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
