januára sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov.
Traja králi si to z východu zamierili za svetlom navigačnej hviezdy do Betlehema aby sa poklonili Ježiškovi a venovali mu svoje dary - zlato, kadidlo a myrhu. Dnes poznáme aj ich mená - boli nimi Gašpar, Melichar a Baltazár. Niektoré zdroje uvádzajú, že za identifikáciu týchto veličenstiev možno poďakovať kancelárovi slávnej parížskej univerzity Sorbonna Petrovi Comestorovi, ktorý v 12. storočí prvýkrát uverejnil ich mená. Tradičné trojkráľové nápisy nad dverami mohli potom získať dodnes známu podobu G+M+B, keď pred prvú iniciálku sa píše hviezdička a začiatok a za poslednú hviezdička a koniec letopočtu. Viaceré pramene ale uvádzajú, že Ježiškovi návštevníci neboli panovníkmi ale mudrcmi, mágmi, či astronómami a na veličenstvá sa zmenili až oveľa neskôr, v stredoveku. A aby pochybností bolo ešte viac, i v súčasnosti sa stretneme s názormi, že trojkráľový nápis vlastne vôbec netvoria iniciálky troch korunovaných východniarov ale sú skratkou oveľa staršieho požehnania Kristus žehnaj tomuto domu, čo v latinskej podobe dáva rovnakú skratku Christus Mansionem Benedictat. Aj na Slovensku dodnes, podľa starých zvykov, navštevujú kresťanské domy kňazi, ktorí sa s domácimi pomodlia, domy posvätia a napíšu na dvere tradičný nápis. Vedno s nimi chodievajú aj poslední koledníci, niekde s hviezdou a v minulosti veľmi populárnou postavou Hviezdonoša, inde i s betlehemom a obdobie vianočných a novoročných vinšov tým končí. S Vianocami súvisí aj obyčaj, rozlúčiť sa na sviatok Troch kráľov s vianočným stromčekom- tradícia odporúča odzdobiť ho práve 6. januára. V minulosti na to deti čakali veľmi túžobne, pretože platilo, že na konzumáciu sladkých dobrôt prichádzal čas až v januári.
Slávne tradície darcovstva od troch kráľov v Betleheme sa v mnohých európskych krajinách dodnes udržiavajú v podobe ušľachtilej podpory charity. Trojkráľové zbierky na pomoc núdznym a odkázaným sú rozšírené aj v niektorých našich farnostiach.
Sviatok Zjavenia Pána je mimoriadne významným pre gréckokatolíkov a to aj kvôli trojkráľovej jordánskej vode. Voľakedy sa na dedinách zhromažďovali pri potokoch a prameňoch všetci veriaci a kňaz vodu posvätil. Takejto vode sa stále pripisujú mimoriadne účinky - ľudia si ju odnášali domov, kde ju vo fľaštičkách starostlivo opatrovali a popri tom, že ňou doplňovali sväteničky pri dverách, pripisovali jej aj liečivé účinky. Verili tiež, že takáto voda nepodlieha skaze. Dnes sa tento dávny obrad svätenia vody uskutočňuje viac v gréckokatolíckych chrámoch a patrí medzi najvýznamnejšie udalosti v prvých častiach roka.
Sviatok Troch kráľov prináša aj termín na odhady vývoja počasia. V niektorých rokoch prichádza okolo 6. 1. oteplenie, známe ako trojkráľový odmäk. Dedovia však pre istotu opatrne hovorievajú: Traja králi ľadové mosty stavajú - alebo ich búrajú. Iné dávne múdrosti totiž vravia: Na Tri krále zima stále. A tiež: Trojkráľovú zimu vlk nezožerie. Gazdovia jasnejšiu a mrazivejšiu podobu tohto sviatku vítali - ak v noci predchádzajúcej spomienke na príchod troch kráľov k Ježiškovi videli na jasnom nebi veľa hviezd, bol dôvod na prípitok. Znamená to totiž dobrý rok, v ktorom možno očakávať prírastok mnohých zdravých mláďat i hojnosť úrody žitka i zemiakov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
