vysokej. "Objednala som si paličky z Moravy, v kníhkupectve kúpila knihu Škola paličkovania a začala sa z nej sama učiť," spomína na svoje začiatky.

Každá regionálna čipka má podľa nej svoje zvláštnosti: "Smutné na tom je, že mnohé sa dnes už nezachovali - staré paličkárky si to vzali "do hrobu". A ja pri lúštení vzoru musím z množstva možných postupov vybrať ten, o ktorom si myslím, že je pravý."

Dnes sa s čipkou stretneme na klobúkoch, doplnkoch, ozdobách, obrusoch či obrázkoch. Čo potrebujete, ak chcete začať? "Predkreslenú furmu- to je tvrdý papier, buď s vypichanými pravidelne sa opakujúcimi dierkami alebo s nakresleným vzorom. Stačí valec alebo tvrdšia poduška, prípadne podložka na zapichovanie špendlíkov, štvorčekový papier a paličky. Na začiatok odporúčam aspoň desať párov a najmä - veľa, veľa trpezlivosti," radí Katka.

Ona sa venuje paličkovaniu čipiek z rôznych regiónov Slovenska, ale jej najmilšie sú zo Španej Doliny. "Je to malá banícka obec v okrese Banská Bystrica, kde sa doteraz zachovala táto tradícia. Každý rok trávim dovolenku práve tam, zoznámila som sa už s mnohými paličkárkami - ale žiaľ, je ich z roka na rok menej." Zvláštnosťou je podľa nej starodávna špaňodolinská čierna čipka. "Vidieť ju "naživo" môžete len málokde. Všade sa stretávame s bielou, krémovou alebo inými farebnými. Čiernu som videla len soľnobanskú. Bola zaujímavá tým, že časť nite tvoril kov - niektoré boli kovové zlaté alebo strieborné. Paličkovala som už aj s nimi - je to nielen pekné aj veľmi efektné. Pri paličkovaní sa však dosť šmýkajú," prezrádza.

Začiatočníčky musia pamätať na to, že pri paličkovaní majú na vrchu rub vzoru, všetky uzly sú teda hore. "Keď sa pomýlim, vypáram a pokračujem odznova. Niekedy stačí dať hrubšiu niť a už vzor nevyjde tak, ako by mal." Začiatky nebývajú ľahké: " Aj ja som občas párala, aj som nite trhala. Existuje však tzv. tkáčsky uzol, ktorým sa to zviaže a ten sa už netrhá. Ak sa niť náhodou opäť pretrhne, nikdy nie na mieste, kde je takýto uzol."

Katku sme našli pracovať až s 90 pármi paličiek. "Každý vzor má svoju postupnosť a skladá sa z podvzorov. Aj keď to vyzerá komplikovane, všetky paličky sa naraz nepoužívajú. Zložitejšie sú vzory, keď ich musím mať naraz v rukách väčší počet - napríklad pri vzoroch - pavúkoch," hovorí a jej ruky sa šikovne "mihajú" pri prekladaní neuveriteľného množstva paličiek. Prezrádza, že dosť času zaberie aj navíjanie nití na ne: "Ale už aj u nás sa vyrábajú na tento účel strojčeky." Podľa Katky musia paličky pekne "sadnúť" do ruky: "Preto si ich dávam vyrábať podľa vlastného nákresu."

Okrem toho, že v súčasnosti vedie kurzy paličkovania vo Vranove nad Topľou, vydala aj publikáciu Paličkovaná krása z okolia Nitry. Na vydaní sa podieľala aj Veronika Géciová z Nitry: "Je to malá škola paličkovania tzv. jelšovskej čipky pre tých, čo už ovládajú základy. Veronika mi posielala vzory na fotke, ja som ich študovala pod zväčšovacím sklom a potom som nitku po nitke prekresľovala najprv na papier. Pár mesiacov mi to trvalo - vzory som kreslila a upravovala na počítači tak, aby sa čo najviac podobali originálu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári