v Spišských Vlachoch. V súčasnosti už tretí rok pôsobí ako režisérka v divadle Hlod. Vlašanka 20-ročná Lucia Repašská.

Luciin vstup na divadelnú scénu sa spája s príchodom na tisovské gymnázium, kde sa hneď v 1. ročníku stala herečkou v práve sa zakladajúcom Divadelnom klube Tisovec. Tu si zahrala v inscenácii Veronika sa rozhodla zomrieť, ktorá zvíťazila na celoslovenskej prehliadke divadiel a postúpila na Scénickú žatvu. "Myslím si, že zlomovým bodom bola práve Scénická žatva, keďže som sa tam stretla s dosť vyspelými režisérskymi schopnosťami a divadelnými súbormi." Po tejto skúsenosti sa Lucia rozhodla s hraním prestať a začala sama pôsobiť ako režisérka. Priestor jej poskytlo divadlo Hlod, ktoré sa vyprofilovalo z pôvodného súboru. Režisérsky sa prvýkrát predstavila s autorskou inscenáciou Hlad a získala 3. miesto na festivale Divadla mladých. Po nej nasledovala ďalšia cena za hru Harrison Bergeron. Na svojej tretej divadelnej hre pracovala spolu s dramaturgom Jakubom Turčanom, s ktorým prerobila klasickú inscenáciu slovenskej literatúry Júliusa Barč- Ivana Dvaja. Za ňu získala individuálne ocenenie za réžiu na celoslovenskej prehliadke divadiel a v lete opäť postúpila na Scénickú žatvu do Martina.

Boli to práve ľudia z divadla Hlod, ktorí jej pomohli, ako hovorí, existenčne prežiť. "Robilo sa tam veľmi otvorene, bola to tímová práca. Oni ma podporili už len tým, že mne, v podstate svojej rovesníčke, dali dôveru a zverili mi do rúk seba, svoju osobnosť, telá, s ktorými som mohla pracovať. Niekedy to boli naozaj odvážne veci, ktoré museli stvárať na scéne. Napríklad Harrison Bergeron je založený na tom, že asi tak päťkrát za inscenáciu padá na hercov voda a oni sú celý čas mokrí. A tá musí byť veľmi studená, lebo ak by sme použili teplú vodu, tak by zmrzli. Podobne hlasové voicebandy, ktoré používame, vyrábajú vlastnými hlasmi, telom, búchaním. Tieto zvuky sa musia vymýšľať občas aj hodiny. Stáva sa, že cvičíme od rána od deviatej do večera jedenástej. Nonstop! Už len tým, že mi takto veria, sú mi obrovskou oporou."

Popri divadelnej činnosti sa Lucia venovala aj maľovaniu. Vychodila dva cykly základnej umeleckej školy. V máji pred dvoma rokmi otvorila v Spišských Vlachoch, odkiaľ pochádza, svoju prvú autorskú výstavu. "Myslím si, že estetické cítenie bolo dosť vidieť aj v mojich inscenáciách. Stalo sa mi, že porota hodnotila moje prvé inscenácie ako esteticky- vizuálny, viac-menej výtvarný počin, ktorý bol len prezentovaný na javisku."

Akoby to nestačilo, okrem divadla a maľovania stíhala Lucia aj profesionálne spievať. Francúzsky šansón v jej podaní obstál aj na celoslovenskej súťaži. "Bola som spokojná, ale človek si musí vybrať nejakú prioritu. Ja som už vtedy šla buď za výtvarným alebo divadelným umením."

Nakoniec však bolo potrebné vybrať si aj tu. Po skončení strednej školy namierila do Brna, kde bude študovať réžiu. "Zvlášť v umeleckej brandži musí človek robiť to, v čom nie je len dobrý, len priemerný. Ak chce človek uspieť v umení, musí byť v tom, čo robí, veľmi dobrý, ak nie najlepší. Priemerný umelec je to najhoršie, čo sa môže stať. Vo výtvarnom umení sa necítim byť taká dobrá, taká vynikajúca, aby som mohla ísť študovať na vysokú školu výtvarných umení."

Po troch rokoch režírovania si Lucia vytvorila vlastný štýl. Ako sama priznáva, prikláňa sa k alternatívnemu divadlu. "Veľa ľudí ho odmieta, lebo keď sa pozrieme na súčasný vývoj divadla, nevieme, k čomu je tá alternatíva. Teraz už aj činohra má prvky alternatívy, pantomíma. Čiže alternatíva, to nie je k čomu. Je to expresívne divadlo. Rada používam obraz, znak, nedopovedám všetko slovom. Rada používam pohyb a herca ako plnohodnotnú rekvizitu, scénu, zdroj hudby. Herec je podľa mňa základ všetkého. Dosť si pomáham symbolmi, ktoré sú na javisku, napríklad zrkadlo, fľaša. Zvuk fľaše na javisku vytvára peknú zvukovú clonu a podobne."

A inšpirácia? "Ja odkukávam, odkiaľ len môžem. To je základ. Veci, ktoré sa dajú použiť v divadle, sú podľa mňa všade. Či už je to pohľad na fotografiu, budovu, predmet ležiaci na zemi. Mnoho sa dá odkukať z komerčných vecí, z časopisov, klipov, od iných režisérov. Odkukám takú maličkosť, takú maličkosť, všetko to zlátam tak, ako to cítim ja. V umení sa nedá už nič nové vymyslieť, ide len o to, čo ako použiť a skombinovať," dodáva Lucia.

Autor: Ľubomíra Pendráková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári